Teofil Klas
Zošumenie
Píšťaly bukov
unavene zmĺkli.
Zašumel tichom
papier notový.
Kľuje sa
nový krásny anjel z kukly.
Krídla
si na plavý let hotoví.
Bolo mi
nadsvetelným tuhým sviatkom
poznávať tóny
dona Sandtnera.
V tom vciťovaní svetla,
hustom, krátkom,
pulzuje vesmír.
Toľká nádhera!
Do ticha
snujem odčúvanie sonát.
Po chvíli zbúda
už len podstatné.
Patrí sa
bukom načúvať a konať.
Zošumí všetko,
iba postať nie.
(Spomienka na odchod dona Sandtnera do večnosti)