Don Artime: Toto je láska…

(Rím, 24. júla 2023) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (júl – august 2023).

Milí priatelia, čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano! Prijmite ako každý mesiac môj srdečný pozdrav, ktorý pripravujem tak, že nechám prehovoriť svoje srdce – srdce, ktoré sa chce naďalej pozerať na saleziánsky svet s tou nádejou a istotou, ktorú mal sám don Bosco, že spoločne môžeme urobiť veľa dobra a že o dobre, ktoré robíme, máme ľudí oboznamovať.

Pred napísaním tohto pozdravu som si prečítal celý obsah Bollettino na tento mesiac. Vždy ho vidím vopred, takže môžem napísať, čo považujem k danej téme za vhodné.

Bollettino na tento mesiac sa mi veľmi páčilo so všetkou svojou rozmanitosťou, so vzácnym svedectvom o tom, ako môžeme byť veľmi saleziánski prostredníctvom každodennej oddanej služby v saleziánskom oratóriu, na každom ihrisku, na každom mieste, kde deti a dospievajúci – a tiež mladí, ktorí sú ich animátormi – nachádzajú životný priestor, priestor zdravý a výchovný, taký, čo vychováva pre život a pre zmysel života, priestor viery (ak ľudia chcú).

V mnohých saleziánoch opäť vidím „vášnivú lásku“ dona Bosca zameranú na šťastie mladých. Heslo, ktoré sa stalo slávnym, sa snaží troma slovami súhrnne a výstižne vyjadriť výchovný systém dona Bosca: rozum, náboženstvo, láskavosť. Škola, kostol, ihrisko. Saleziánsky dom je toto všetko – postavené z kameňa. Ale oratórium dona Bosca je čosi oveľa viac. Je to arzenál podnetov a kreativity: hudba, divadlo, šport a výlety, ktoré sú ozajstným ponorením sa do prírody. Všetko je to ochutené skutočnou, otcovskou, trpezlivou, nadšenou láskou.

Matka odvahy

Nuž, zatiaľ čo s bolesťou a obavami čítam denné správy zo Sudánu, kde je situácia všetkých veľmi ťažká – aj situácia saleziánov –, dnes by som chcel ponúknuť ďalšie krásne svedectvo, aj keď tentoraz som nebol očitým svedkom, ale porozprávam to, o čo sa so mnou podelili iní.

Príbeh sa odohráva v Palabeku (v Ugande), kam sme v čase príchodu prvých utečencov pred piatimi rokmi zároveň s nimi chceli ísť aj my, saleziáni dona Bosca. Ubytovanie bolo v stane a kaplnkou na modlitbu a na slávenie prvej Eucharistie bol tieň stromu.

Každý deň prichádzali do Palabeku stovky a stovky utečencov zo Sudánu. Najprv pre konflikt v Južnom Sudáne. A neprestávajú prichádzať ani po rokoch, teraz pre konflikt v Sudáne (čím sa chápe Severný Sudán).

To, o čom vám teraz píšem, mi povedal generálny radca pre misie, ktorý pred niekoľkými dňami išiel do Palabeka, aby naďalej sprevádzal toto naše dielo v utečeneckom tábore, kde už boli prijaté desaťtisíce ľudí.

Pred desiatimi dňami prišla žena s jedenástimi deťmi. Sama, bez akejkoľvek pomoci zvládla niekoľko oblastí plných nebezpečenstva pre seba i pre deti; za posledný mesiac prešla pešo viac ako 700 kilometrov a skupina tých detí rástla. A práve o tom chcem hovoriť, pretože toto je ĽUDSKOSŤ, toto je LÁSKA. Táto žena pricestovala do Palabeku s jedenástimi deťmi, ktoré jej boli zverené, a všetky ich predstavila ako svoje deti. Ale v skutočnosti detí, ktoré boli plodmi jej lona, bolo šesť. Ďalšie tri patrili jej nedávno zomrelému bratovi, ktoré si vzala na starosť. A dve malé siroty našla na ulici samotné, nikto s nimi nebol, a, samozrejme, nemali doklady (kto môže myslieť na doklady a na dokumenty, keď chýbajú pre život tie najdôležitejšie veci?). Stali sa jej adoptovanými deťmi.

Matku, ktorá dala svoj život, aby ochránila svoje dieťa, ľudia zvykli volať „matka odvahy“. V tomto prípade by som tejto matke jedenástich detí rád udelil titul Matka Odvahy, ale predovšetkým žena, ktorá veľmi dobre vie – v hĺbke svojho srdca –, čo znamená milovať, až po utrpenie, pretože so svojimi jedenástimi deťmi žila a žije v absolútnej chudobe.

Vitaj v Palabeku, statočná Mama. Vitaj v saleziánskom diele. Nepochybne urobíme všetko pre to, aby týmto deťom nechýbalo jedlo ani miesto na hranie, smiech a úsmev – v saleziánskom oratóriu – a miesto v našej škole.

Toto je jednoduché a tiché dobro, aké konal don Bosco. Toto je dobro, ktoré naďalej spoločne robíme, pretože, verte mi, to, že cítime, že nie sme sami, istota, že mnohí z vás si s radosťou a súcitom všímajú námahu, ktorú každý deň vynakladáme v prospech druhých, nám zároveň dáva veľa ľudskej sily a dobrý Boh jej nepochybne dáva vzrast.

Prajem vám pekné leto. To naše aj moje bude určite pokojnejšie a komfortnejšie ako leto tejto matky z Palabeka, ale myslím si, že môžem povedať, že tým, že sme mysleli na ňu a na jej deti, sme istým spôsobom vybudovali most.

Buďte veľmi šťastní.

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.