Don Artime: Ľudské srdce, schopné mimoriadnych činov

(Rím, 19. marca 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo marec 2021).

„Byť saleziánom znamená žiť pre druhých. Takto ich tu poznáme. Takí sú. Takto žijú.“

Moji verní priatelia, čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, píšem vám so srdcom dojatým z toho, čo som zažil počas sviatku svätého Jána Bosca. Chcem vám povedať dve príhody, v ktorých som bol v jednom prípade svedkom a v druhom príjemcom istého odkazu. Obidve mi pomohli pochopiť, aké veľké môže byť ľudské srdce.

Večer 29. januára 2021 na Valdoccu, v Bazilike Márie Pomocnice, som sedel v lavici hlavnej lode a zúčastnil som sa na modlitebnej vigílii pred sviatkom nášho milovaného otca.

Vigíliu animovali štyria mladí ľudia, ktorí sa predtým zúčastnili na stretnutí organizovanom Svätou stolicou s názvom Ekonomika pápeža Františka. Išlo o mladých podnikateľov, ktorí v ekonomike nevidia prostriedok na obohacovanie sa, možno ochudobňovaním ostatných, ale vnímajú ju v perspektíve spravodlivosti a solidarity. No a dvaja z týchto mladých podali svedectvo o živote, ktorý siaha ďaleko za hranice ekonomického riadenia.

Jeden z nich porozprával, že pred dvoma rokmi mu zomrel otec. Jeho matka chcela urobiť niečo významné na pamiatku svojho milovaného manžela, preto sa rozhodla prijať do svojho domu – spolu so svojimi deťmi – dvoch maloletých prisťahovalcov, ktorí sa nachádzali v Taliansku bez akýchkoľvek citových a rodinných väzieb. Tento mladý muž sa nám zdôveril s tým, ako ich – deti – hlboko zasiahlo rozhodnutie a odvaha matky žiť evanjelium tak, ako bola presvedčená, že by sa malo uskutočňovať dnes, s vlastnou tvárou a v prvej osobe.

Druhým svedectvom bolo svedectvo mladej ženy, ktorá okrem toho, že bola úspešnou podnikateľkou, rozhodla sa byť opatrovateľkou jedného maloletého senegalského chlapca, aby mu v tom čase pomohla nájsť si vlastnú cestu, rásť, vzdelávať sa a pripraviť sa na život.

Bol som ohromený, pretože toto je „živé a neprisladené evanjelium“. Znamená to, že aj dnes je možné takto žiť. A nepochybne mnohí z vás takto žijú, každý svojím spôsobom, jednoducho, konkrétne.

List „z konca sveta“

No a aby som zostal konkrétny, chcem vám ponúknuť ďalšie svedectvo, ktoré potvrdzuje to, čo mi zostalo v srdci. Už som to povedal mnohokrát: vo svete, ako je ten náš, nepochybne veľmi zložitý a s toľkými falošnými a temnými silami, je tiež potrebné dať vedieť o dobre, ktoré sa robí. Don Bosco to robil každý deň.

Pred niekoľkými dňami som dostal list, jeden z mála takých, v ktorých nie sú sťažnosti ani sa o nikom nehovorí zle (nariekanie je časté všade…). Naopak, je to svedectvo istej mladej ženy, ktorá roky žila v saleziánskom prostredí, a to poznačilo jej život k lepšiemu. Jej odkaz ma potešil a povzbudil. Zišlo mi na um, že sa oň s vami podelím, aby ste aj vy mohli počúvať niečo, čo pohladí a nepoškriabe.

Mladá žena píše:

„Drahý otec Ángel, hneď ako som našla spôsob, píšem vám, aby som vám povedala niekoľko vecí. Tu, kde bývam, sú saleziáni úžasní: posilňujú tých, ktorí trpia, povzbudzujú tých, ktorí sa cítia sami, vždy si nájdu čas na počúvanie, nabádajú nás, aby sme verili, dôverovali, dúfali proti každej nádeji. Upokojujú dušu v najtrpkejších hodinách a tešia sa z radostí, akoby boli ich vlastné. Verte mi, otče, neklamem vás. Celý môj život bol ,osvecovanýʻ saleziánskou charizmou. Najskôr v malom meste, kde bol otvorený prvý saleziánsky dom v Amerike, a už niekoľko rokov vo veľkom a krásnom meste Rosario. Tu, v dome San José, dome svätého Jozefa, pracujem v škole a zúčastňujem sa na aktivitách farnosti.

Viem, čo hovorím. Náš direktor pozná každého študenta po mene. Dokáže spolucítiť s radosťou a bolesťou každého. Mnoho našich detí prežíva bolestivé a ťažké príbehy: žiaci s leukémiou, mŕtvi rodičia, násilie v rodine a mnoho ďalších nešťastí. Direktor ich pozná a objíma ich slovami i srdcom. Ďalší salezián dokáže rozochvieť kostol pri každej Eucharistii. Aj keď je otec X starý človek, zamieša sa medzi chlapcov a rozpráva príbehy zo starých dobrých čias. V ďalšom saleziánskom dome v tomto meste spolu s donom X neúnavne hľadáme najlepšiu metódu, ako naučiť deti prvej triedy čítať a písať. Je toľko saleziánov, ktorých by som mala menovať…

Minulú sobotu som cestovala 1 500 kilometrov za otcom X, ktorý je v opatrovateľskom dome pre saleziánov Artemide Zatti. Chcela som mu pripomenúť, ako veľmi ho stále milujeme, a odplatiť mu troškou lásky za všetko, čo pre nás urobil. Mala som možnosť poobedovať s ním. Bol dojatý, pochopil, že skutočne stojí za to darovať život iným.

Byť saleziánom znamená žiť pre druhých. Takto ich tu poznáme. Takí sú. Takto žijú. ,Na svete sme pre druhých‘, stále nám hovorí otec X, parafrázujúc dona Bosca. Práve preto je na nádvoriach našich škôl niečo vo vzduchu, v atmosfére, neviditeľné, ale citeľné, čo súvisí s radosťou, nádejou a svätosťou.

Drahý hlavný predstavený, požehnaný sviatok dona Bosca! Modlím sa za teba a v tebe za každého saleziána, ktorý nám dáva pocítiť, že don Bosco je živý, že vždy bol a naďalej zostáva s nami. Pekný sviatok dona Bosca a požehnanie všetkým!“

Meno tejto panej neuvádzam, aby som ju nedostal do nepríjemnej situácie a nech si nikto nemyslí, že týmto iba „robím reklamu“. Sme v rodine a nemám v úmysle robiť nič také.
Ale nechcem mlčať o tom, čo má sviežosť pravdy, ani o radosti z poznania toho, koľko dobroty vyžaruje do sveta staré i mladé saleziánske srdce.

Jednoducho vám poviem: Valdocco s donom Boscom bolo tým, čo nám hovorí táto mladá žena. Akú radosť mi robí, keď počujem, že je veľa domov, ktoré majú „príchuť Valdocca“!
Želám vám všetko najlepšie. Nech aj vaše srdcia sú „veľké ako morský breh“ a vždy otvorené pre nádej.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.