Don Artime: Medzi bolesťou a nádejou

(Rím, 14. apríla 2022) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo apríl 2022).

Všetky noviny na svete uverejnili fotografiu, na ktorej v Ľvove – meste, kde sú pekné saleziánske diela, – prenášajú do bunkra kríž. Naživo vidíme ďalšiu Getsemanskú záhradu a ďalšiu Kalváriu. Dúfame, že uvidíme aj „vzkriesenie“ tohto národa a týchto ľudí.

Moji drahí priatelia, čitatelia mesačníka Bollettino Salesiano na celom svete. Keď píšem tieto riadky, všetky médiá na svete minútu po minúte, takmer v priamom prenose prinášajú správy o strašnej vojne, ktorá sa odohráva na Ukrajine. Som presvedčený, že veľká väčšina ruského ľudu nechce nikomu ublížiť. Ale myslím si, že väčšina z nás súhlasí s tým, že to, čo sa teraz deje v tejto požehnanej krajine, je v 21. storočí hrozné, nepredstaviteľné, neuveriteľné, úplné šialenstvo, skutočná genocída. Predpokladám, že pomyslenie na to, ako by sme sa cítili, keby sme to prežívalimy, nás napĺňa smútkom a behá nám z toho mráz po chrbte.

Toto je smutná realita. Zlo opäť robí hluk, ničí veci a ľudí, prináša smrť, odtína ľudské životy, rozbíja rodiny… Dobro, toľko dobra a solidarity, ktoré vidíme v tom istom okamihu, keď padajú rakety a strely dlhého doletu, je tichým dobrom, snaží sa zmierňovať bolesť, osušiť slzy, dodať ľudské teplo. Pretože aj ľudské srdce je také.

V situáciách, ako sú tieto, vidíme to najhoršie z ľudských pomerov a aj to najkrajšie z ľudského srdca.

Všetky noviny na svete uverejnili fotografiu, na ktorej v Ľvove – meste, kde sú pekné saleziánske diela, – prenášajú do bunkra kríž. Naživo vidíme ďalšiu Getsemanskú záhradu a ďalšiu Kalváriu. Dúfame, že uvidíme aj „vzkriesenie“ tohto národa a týchto ľudí.

To isté sa stalo v „prvom svätom týždni v histórii“. Tak to bolo aj so zradou Ježiša, s jeho osamelosťou a opustenosťou, s jeho zradou a bolesťou, s rozsudkom smrti, s jeho mlčaním a radikálnou osamelosťou (okrem jeho matky a milovaného učeníka). A Boh vyslovil posledné slovo zmŕtvychvstaním, novým životom.

Neviem, čo bude s vojnou na Ukrajine vo Veľkonočnom období, ktoré budeme prežívať. Píšem vopred a každý deň to môže byť iné. Verím, že vďaka rozumnosti aj vďaka tlakom takmer všetkých krajín a silou ľudskej solidarity, vierou a modlitbou príde pokoj.

Dnes, v desiaty deň trvania tejto strašnej vojny, ktorá priniesla jeden a pol milióna utečencov, chcem zdôrazniť iba to, že solidarita, bratstvo, ľudskosť jednoduchých sŕdc, rodín aj rozumný pohľad mnohých vlád mi pomáhajú cítiť sa ako človeku lepšie. Myslím, že inak by sme si neboli schopní odpustiť.

Naše malé veľké zrnko piesku

Som v každodennom kontakte s mojimi bratmi a sestrami na Ukrajine a v Poľsku. Veľmi ma upokojuje vedomie, že aj ako saleziánska rodina ponúkame malé zrnko piesku, a som rád, že deti, pôvodne ubytované v našom domove rodinného typu v Ľvove, sú teraz ubytované v saleziánskych domoch na Slovensku. Upokojuje ma vedomie, že saleziánske domy na hranici medzi Poľskom a Ukrajinou majú všetky dvere otvorené, aby prijali vojnových utečencov. Desiatkam matiek s malými deťmi boli ponúknuté izby a miesta na dôstojný život, jedlo a čisté prostredie. Táto solidarita zasahuje aj iné národy a mnohé ďalšie saleziánske diela.

Z celého saleziánskeho sveta, zo všetkých provincií prichádza malá alebo veľká pomoc podľa konkrétnych možností. Z celého sveta sa posielajú lieky a peniaze – nie pre nás saleziánov, ale preto, že ako sprostredkovatelia sa vieme dostať aj na tie najodľahlejšie miesta a priniesť pomoc ľuďom v ťažkostiach. Je to len zrnko piesku, ale sú to desaťtisíce ľudí a inštitúcií, ktoré sa dajú narátať.

Modlitba za mier

O toto ide. Nie je to žiaden hluk či nafúknutá senzácia. Je to jednoduchosť a solidarita. Je čas prejsť z Getsemanskej záhrady a z Kalvárie k nádeji asile vzkriesenia.

Je veľmi bolestivé, že počas tejto prípravy na Veľký týždeň a Veľkú noc sú tu bomby, strely, zbrane a smrť. Ale ani v bolestiach neprestanem hlásať, že život je silnejší, že bratstvo medzi ľuďmi je silnejšie, že solidarita je silnejšia, dôstojnosť človeka (niekedy pošliapaná) je silnejšia, že pomoc brata bratovi (aj bez toho, aby sme sa poznali alebo hovorili rovnakým jazykom) je silnejšia, že nádej je nákazlivejšia.

Prosím v modlitbe Pána života, aby nám pomohol prísť k rozumu. Modlime sa aj za tých, ktorí túto tragédiu začali.

Modlím sa s pápežom Františkom: „Vlej nám odvahu konať konkrétne činy na budovanie mieru. Pane, Bože Abraháma a prorokov, Boh Láska, ty si nás stvoril a povolávaš nás, aby sme žili ako bratia, daj nám silu byť každý deň tvorcami pokoja; daj nám schopnosť pozerať sa s láskou na všetkých bratov a sestry, ktorých stretávame na našej ceste.“

Nech v nás Pán zachová plameň nádeje, aby sme sa s trpezlivou vytrvalosťou rozhodovali pre dialóg a zmierenie, aby konečne zvíťazil pokoj.

Prosím, aby nemlčali srdcia plné ľudskosti.

Milí priatelia,urobme to, čo môže urobiť každý z nás. Spojme svoje úsilie prejavené slovami, rukami, ktoré pomáhajú, a modlitbou.

Nech nás vzkriesený Pán naplní svojou silou a svojím pokojom.

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.