Ukrajina – Spolu s mladými vo veľmi chúlostivej chvíli

(Ukrajina, 23. februára 2022) – V týchto dňoch vyčerpávajúceho čakania a neistoty plynie život na Ukrajine celkom normálne: ľudia chodia do práce, študenti sú v škole, v saleziánskych domoch chodia na svätú omšu a navštevujú oratórium. Napätie je však nepopierateľné; preto saleziánska rodina poskytuje morálnu a materiálnu pomoc mladým i všetkým ostatným obyvateľom.

V stredu 26. januára, v deň, keď Svätý Otec vyzval celú Cirkev k modlitbe za pokoj v tejto bývalej sovietskej krajine, sa mladí ľudia zo saleziánskeho domu „Panny Márie Pomocnice“ v Kyjeve zišli, aby vydali svedectvo o viere silnejšej ako strach. „Tí, ktorí sú veriaci, majú v sebe záblesk nádeje, necítia sa sami. Ale tí, ktorí neveria, tí, ktorí nemohli zažiť Boha, pretože nezabúdajme, že komunizmus na Ukrajine zničil základy viery ľudí, tí to prežívajú veľmi ťažko. Naše oratórium sa stáva domovom pre každého,“ povedal don Maksym Ryabukha, direktor domu v Kyjeve. Treba poznamenať, že toto zaangažovanie má aj ekumenický rozmer, keďže iniciatívy sa uskutočňujú v dialógu s pravoslávnou cirkvou ako aj s katolíckymi komunitami byzantského obradu.

Saleziánsky dom v Kyjeve, v ktorom je mládežnícke stredisko a zaoberá sa aj pastoráciou vysokoškolákov, sa v tejto situácii javí ako útočisko pre mnohých: katolíkov, pravoslávnych a dokonca aj mnohých neveriacich. Mladí ľudia o tom hovoria na sociálnych sieťach a niekedy do toho zapájajú aj svoje rodiny. Skupina sa každým dňom rozrastá. Mladí sa stretávajú v skupinách po 100, aby sa každý večer spoločne pomodlili „Zdravas Mária“ a počúvali „slovko na dobrú noc“ prednesené v štýle dona Bosca. Robia to každý deň, už vyše 300 dní, teda odvtedy, odkedy sa ukrajinská kríza zhoršila.

Aj v Žytomyre, meste, ktoré sa nachádza asi 110 km západne od Kyjeva, kde saleziáni spravujú školu „Vsesvit“ a snažia sa vybudovať moderné oratórium, sa ľudia modlia za mier a snažia sa rozprávaním zmierniť strach. „Samozrejme, hovoríme o situácii so žiakmi,“ poznamenáva 48-ročná Nataliya Nagalevska, učiteľka taliančiny v saleziánskej škole, „ale predovšetkým sa modlíme za pokoj. Každý pondelok sa spolu s celou školou modlíme. Naše deti sa veľa modlia a ich modlitby sú také úprimné! Modlili sa za ukončenie pandémie Covid-19. A teraz sa modlia, aby táto kríza neviedla ku konfliktu."

A dokonca aj vo Ľvove, meste veľmi vzdialenom od Kyjeva, v najzápadnejšej časti krajiny, len 70 km od Poľska, hlásia saleziáni nepokojnú a napätú atmosféru. V posledných týždňoch musela saleziánska škola niekoľkokrát prerušiť vyučovanie kvôli bombe, čo sa našťastie ukázalo ako falošný poplach. „Vyvoláva to však veľký zmätok a ničí celý vzdelávací systém, pretože deti sa musia prestať učiť, musia ísť domov a nemôžu sa vrátiť do školy, kým polícia neskontroluje celú budovu,“ dosvedčuje 39-ročný don Jurij Smakous, riaditeľ gymnázia a lýcea, ktoré vedú synovia dona Bosca a navštevuje ho asi 400 študentov vo veku od 10 do 17 rokov.

Vo Ľvove je súčasťou saleziánskeho strediska aj rodinný „detský domov“ so 65 sirotami alebo deťmi z rodín s vážnymi ťažkosťami vo veku od 6 do 18 rokov. Je tu aj odborné učilište s rôznymi študijnými odbormi, od hotelierstva až po stolárstvo. Domov vedie 39-ročný rodák zo Ľvova don Andryi Bodnar, ktorý ponúka svoj komentár: „Samozrejme, tu v západnej časti necítime také napätie, aké zažívajú východné regióny, ale myšlienka na inváziu nás samozrejme znepokojuje.“

Na druhom konci krajiny, v Dnepropetrovsku, treťom najľudnatejšom meste Ukrajiny, neďaleko územia Donecka, žije salezián don Oleh Ladnyuk, ktorý od roku 2014, kedy vypukol konflikt na Donbase, pôsobí na východnom fronte ako vojenský duchovný ukrajinských jednotiek. Zvyčajne chodí do dedín v tejto oblasti a saleziánskym štýlom animuje mladých v gréckokatolíckych farnostiach. „Organizujeme letné tábory, rád by som ponúkol aj školenia pre mladých animátorov z týchto oblastí.“ Teraz však spolu s farármi z týchto oblastí a v spolupráci s „Charitou“, ktorá pôsobí na fronte, rozmýšľa, ako v prípade vojny zorganizovať, počnúc deťmi, evakuáciu obyvateľov. „Ak vypukne vojna, Dnepropetrovsk bude jedným z prvých napadnutých miest,“ dosvedčuje.

Pokiaľ ide o spôsob, akým miestni ľudia prežívajú tieto chvíle, don Ladnyuk na záver uvádza: „Všetci novinári, ktorí prídu na Ukrajinu, si myslia, že tam nájdu ľudí v panike. Ale už osem rokov žijeme v konflikte. Samozrejme, že sa bojíme, ale to je teraz náš každodenný život. Zahraniční novinári nechápu, prečo nás vidia takých pokojných... Sme unavení, naozaj unavení strachom.“

OnMisdb

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.