Don Artime: Tu sa s vami cítim dobre

(Rím, 18. novembra 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo november 2021).

„Tu s vami sa cítim dobre: to je môj život – byť s vami“ (MB IV, 654). Táto veta, ktorá vytryskla zo srdca dona Bosca, je stále tajomstvom saleziánskej rodiny.

Milí priatelia čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, časopisu, ktorý don Bosco nosil v srdci. Cítil, že skromný časopis Bollettino je prostriedkom, ktorým môže sprevádzať prvé kroky saleziánov a dcér Márie Pomocnice v misiách v Patagónii a zviditeľňovať dobro, ktoré jeho synovia robia po celom svete.

Keď vám píšem tento pozdrav na november, mám zmiešané pocity. Chcel by som sa dotknúť súčasného stavu tejto pandémie, ktorá už nie je taká, ako pred mesiacmi, ale zanechala vo mne zvláštny a škaredý pocit odcudzenia. Cítim ho vo svojom okolí. Tvorí ho nedôvera, strach z nákazy (aj keď ste uprostred lesa a desiatky metrov navôkol nikto nie je) a zvláštne rozpaky v osobných vzťahoch.

Myslím na starších ľudí, našich a pritom osamelých, pretože sú vedľa nás, čoraz viac ich pribúda a táto pandémia Covid je dokonalou výhovorkou, ako nechať tých, ktorí sú skutočnými nositeľmi múdrosti života, osamelejšími, izolovanejšími a veľmi ďaleko od nášho pohľadu.

Ciudad Don Bosco, Mesto Don Bosco

Potom si však moje srdce podmanila iná skúsenosť, ktorá sa týka mladých ľudí, mladých, ktorí prešli od krutých ťažkostí k skutočnej dôstojnosti. Neviem prečo, ale tieto spomienky mi pomáhajú dýchať „z plných pľúc“ ako závan čistého vzduchu.

To, čo vám hovorím, som zažil len pred niekoľkými dňami. Keď som osobne hovoril tu v Ríme s provinciálom našej saleziánskej provincie Kolumbia-Medellin, moja zvedavosť vyvolala otázku. Chcel som vedieť, aké je to dielo s názvom „Ciudad Don Bosco, Mesto Don Bosco“. Počas jednej z mojich návštev v tomto dome som stretol veľmi rôznych mladých ľudí vrátane detí zachránených z ulice, ale veľmi na mňa zapôsobilo stretnutie s niektorými dospievajúcimi, dievčatami aj chlapcami, vyslobodenými z partizánskych táborov.

Takže moje srdce bolo naplnené radosťou z vedomia, že v dvoch našich dielach sa ešte stále starajú o bývalých mladých partizánov. Týchto mladých ľudí po záchrane z miest, kde boli (donútení násilím alebo z vlastnej vôle) vycvičení na boj, posielajú, ak to prijmú, do saleziánskeho domu, aby začali nový život.

Ten provinciál mi porozprával príbeh istej mladej ženy, ktorá sa chystala nastúpiť na univerzitu. Napĺňala ju radosť z tohto cieľa a takisto boli na ňu veľmi hrdí saleziánski vychovávatelia.

Nečakal som slová, ktoré táto mladá žena po niekoľkých rokoch v saleziánskom dome, kde sa cítila dobre, vyhlásila pred skupinou ľudí, čo oficiálne navštívili náš ústav.

S očami rozžiarenými od radosti povedala: „Pozrite, roky som sľubovala partizánom, že im dám svoje telo, svoje srdce a svoju dušu. A tak som aj robila. Potom som v tomto dome spoznala dona Bosca a všetko, čo pre nás mladých stále robí. Tu som sa cítila úžasne dobre a pozývam mladých ľudí, aby sa pripojili k tomuto ideálu a snažili sa zo všetkých síl.“

Stratil som reč, pretože si myslím, že som pochopil, ako veľmi sa táto mladá žena venovala veci, ktorej verila a do ktorej bola zaangažovaná. Ale zistila, že život môže byť iný a že je možné pokračovať v „boji“ iným spôsobom za správne veci.

Viem si predstaviť, že sníva o tom, že raz bude dobrou odborníčkou, manželkou a matkou.
A hovorím sebe aj vám, priatelia čitatelia: tieto jednoduché veci, tieto konkrétne a každodenné „utópie“ stále platia, pretože menia život človeka, ale v človeku zmenili celý jeho životný vesmír.

Prišlo mi na myseľ krásne svedectvo Giuseppeho Brosia, veľkého pomocníka dona Bosca v prvých časoch: „Jedného dňa ma zastavili dvaja veľmi dobre oblečení páni s francúzskym prízvukom a po srdečnom rozhovore mi ponúkli veľkú sumu peňazí, asi päťsto alebo šesťsto lír, s prísľubom, že ma zamestnajú ako pána, ale pod podmienkou, že odídem z oratória a odvediem preč aj kamarátov. Na túto ponuku som odpovedal stručne: ,Don Bosco je môj otec, nikdy ho neopustím a nezradím ani za všetko zlato na svete.ʻ“

Dnes, rovnako ako za čias dona Bosca, platí zásada: „Kto miluje, bude milovaný.“ Je to tajný recept saleziánov.

Kvapka v oceáne

Keď som bol v Kalkate na návšteve u sestier z Kongregácie svätej Matky Terézie z Kalkaty, mal som príležitosť modliť sa a sláviť Eucharistiu pri jej hrobe. Veľmi zblízka som videl v dome chudobných, o ktorých sa starajú sestry. Sestry sa vyrojili skoro ráno a šli von v ústrety chudobným, jednému po druhom. Bolo to málo v tom oceáne utrpenia, ale ja som sa ešte viac presvedčil o hodnote maličkostí, ktoré môžeme robiť my všetci.
Ako hovorila táto svätica: „To, čo robíme, je len kvapka v oceáne. Ale keby tam tá kvapka nebola, oceánu by chýbala práve jedna kvapka.“

Tanier ryže môže v Kalkate zachrániť život, saleziánsky dom v Ciudad Don Bosco umožnil jednému dievčaťu byť sama sebou so všetkou svojou dôstojnosťou, naplno rozvinúť svoj potenciál – a tak ďalej, milióny a milióny prípadov na svete, ktoré zvyčajne nie sú známe, ale sú ako semená, ktoré klíčia a prinášajú ovocie každý deň.

Priznám sa, že ma unavujú zlé správy, pretože sa zdá, že do správ sa dostanú iba zlé veci. Navrhujem, aby sme sa pripojili k ľuďom, ktorí chcú vytvárať dobré spravodajstvo, akýsi Facebook dobroty. Kŕmme svojho ducha tým, čo nám umožňuje dobre dýchať, ako sa to stalo mne po slovách tejto mladej ženy, ktorá vďaka stretnutiu so saleziánmi zistila, že jej život môže byť iný.

Ďakujem vám, že sa so mnou delíte o všetko, čo je dobré, priatelia dona Bosca. On vás určite z neba žehná.

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.