Pápež František blahoželal saleziánom a saleziánkam ku sviatku Pomocnice (+VIDEO)

(Vatikán, 24. mája 2021) – Svätý Otec František v príhovore pri poludňajšej modlitbe v nedeľu Zoslania Ducha Svätého blahoželal saleziánskej rodine ku sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov.

„Keď hovoríme o sviatku Márie Pomocnice kresťanov, jedna myšlienka pre saleziánov a saleziánky, ktorí toľko-toľko pracujú v Cirkvi pre tých najvzdialenejších, najviac vyčlenených, pre mladých: nech ich Pán žehná a vedie vpred mnohými svätými novými povolaniami.“

Pápež František tiež pripomenul, že Pomocnica kresťanov je aj patrónkou katolíkov v Číne a pozval celú Cirkev modliť sa za nich: „Katolícki veriaci v Číne slávia sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je nebeskou patrónkou ich veľkej zeme. Pozývam vás sprevádzať modlitbou veriacich kresťanov v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím hlboko vo svojom srdci.“

Mária Pomocnica v dejinách Cirkvi

Prví kresťania v Grécku, Egypte, Antiochii, Efeze, Alexandrii a Aténach vzývali blahoslavenú Pannu Máriu menom „Pomocnica“.

Mária Pomocnica kresťanov bola vzývaná aj počas bitiek pri Lepante (7. októbra 1571) a pri Viedni (11. – 12. septembra 1683). Pius V. po bitke pri Lepante ustanovil sviatok Ružencovej Panny Márie a do Loretánskych litánií vložil zvolenie „Pomocnica kresťanov, oroduj za nás“.

V roku 1815, keď Napoleon podpísal svoje odstúpenie, pápež Pius VII. ustanovil 24. mája sviatok Márie Pomocnice ako pamiatku na svoj návrat z napoleonského väzenia vo Fontainebleau do Ríma.

Rozšírenie úcty k Márii Pomocnici sa pripisuje sv. Jánovi Boscovi, ktorý si ju vybral ako hlavnú patrónku saleziánskej rodiny a svojho diela.

Základný kameň Chrámu Márie Pomocnice položili 27. apríla 1865 za prítomnosti princa Amedea Savojského, 23. septembra 1866 bola dokončená veľká kupola a v roku 1867 na kupolu umiestnili sochu Panny Márie. Posviacka chrámu sa konala 9. júna 1868. Chrám bol povýšený na Baziliku minor 28. júna 1911. V rokoch 1935 – 42 pri príležitosti svätorečenia dona Bosca bol chrám zväčšený a v roku 1938 v ňom umiestnili v osobitnej časti ostatky zakladateľa saleziánov.

Pápež sv. Ján XXIII. pestoval osobitnú úctu k Pomocnici a aj Druhý vatikánsky koncil zveril pod ochranu „Pomocnice kresťanov a Pomocnice biskupov“.

Pápež sv. Ján Pavol II. často sa chodieval modliť do kaplnky Márie Pomocnice v Kostole sv. Stanislava Kostku v Krakove a pred obrazom Pomocnice urobil pevné rozhodnutie vstúpiť do seminára.

Pápež František počas svojej apoštolskej cesty v Turíne v roku 2015 povedal, že bol vychovávaný v saleziánskej škole a že počas svojho detstva sa naučil milovať Máriu Pomocnicu.

rhsdb

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.