Novéna 2020 k Panne Márii Pomocnici – 7. deň (21. mája)


SVÄTÁ MÁRIA, pomáhaj biednym, posilňuj malomyseľných, poteš plačúcich, pros za ľud, prihováraj sa za kňazov, oroduj za zbožné ženské pokolenie. Nech tvoju pomoc pocítia všetci hriešnici a všetci, ktorí úpenlivo prosia o tvoju svätú pomoc!

7. deň: INTERCEDE PRO DEVOTO FEMINEO SEXU – ORODUJ ZA ZBOŽNÉ ŽENSKÉ POKOLENIE

Akí by sme mali byť vďační za „zbožné ženy“! Počas cesty na Kalváriu ich vzlykanie bolo jediným priateľským zvukom, ktorý sa dostal do uší Spasiteľa. Na kríži ich „pohľady“ boli jediné, ktoré na neho hľadeli s láskou a súcitom... Utrpenie sa predlžuje aj na údy Kristovho tela. Sú dedičmi „zbožných žien“, mnohých žien, rehoľníčok a laičiek, ktoré dnes stoja v blízkosti chudobných, chorých na AIDS, väzňov, a všetkých, ktorých spoločnosť zavrhla. Im – veriacim, či neveriacim – Kristus opakuje: „Mne ste to urobili“  (Mt 25, 40). Svedectvo Márie Troncattiovej, dcéry Márie Pomocnice, hovorí o prúdení osobitného materstva voči všetkým, ktorí k nej prichádzali v bolestiach duše i tela.

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. (Lk 23,27)


Svedectvo: Blahoslavená Mária Troncattiová – Dobrá matka (La madrecita buena)

Mária Troncattiová sa narodila v dedinke Corteno Golgi (Brescia) 16. februára 1883. V roku 1922, keď mala 40 rokov, odchádza ako misionárka do Ekvádoru medzi domorodcov Šuarov, kde so saleziánmi a spolusestrami začína ťažkú prácu evanjelizácie s prostriedkami i nástrahami každého druhu. Šikovne si počínala v rôznych oblastiach: vedela byť zdravotnou sestrou, chirurgičkou, ortopedičkou, zubárkou, anestéziologičkou, ale predovšetkým katechétkou a evanjelizátorkou. Zomrela pri tragickej havárii lietadla 25. augusta 1969, obetujúc svoj život za zmierenie medzi osídlencami a pôvodným obyvateľstvom.

Jej hrdinský duch sa prejavil a ukázal predovšetkým počas epidémií, ktoré znamenali veľké nebezpečenstvo pre obyvateľstvo z pralesa: osýpky, čierne kiahne, cholera. A v týchto všetkých potrebách sestra Mária je vždy prítomná, veľkodušná a neúnavná. Epidémie sa opakovali ako bolestný ruženec, prinášali dlhý rad mŕtvych, choroby a utrpenia: čierne kiahne v roku 1933, agresívna vírusová epidémia v marci až apríli 1940 a v januári 1941, osýpky v roku 1942 – vtedy sa jej starostlivá služba predĺžila v takmer úplnej izolácii, opäť čierne kiahne v júni až auguste 1845, osýpky v januári až máji 1955, epidémia čiernych kiahní v prvých mesiacoch roku 1959, keď im podľahli aj chlapci a dievčatá z internátu.

Na prahu svojej skromnej botiquín (jej lekárenská-ambulančná poradňa) sestra Mária prijímala všetkých, ktorí boli postihnutí chorobami, zvlášť siroty, ktoré tieto neľútostné epidémie nechávali vo veľkom strachu, uzatvorené, v neistote, v nedôvere a okrem toho boli ešte aj chorľavé... Títo maličkí boli skutočne jej šperkami. Je „la madrecita buena“, vždy pohotovo ochotná ísť v ústrety ku svojim chorým, ale ku všetkým, ktorí potrebujú pomoc a nádej. Z jednoduchej a chudobnej ambulancie sa jej podarilo založiť skutočnú nemocnicu a ona sama pripravila zdravotné sestry. Je „lekárkou“ aj tela aj duše aj ducha: lieči a rozdáva lieky, ale zároveň radí a evanjelizuje. S materskou trpezlivosťou počúva, napomáha spoločenstvu medzi ľuďmi a učí odpusteniu medzi domorodcami a osídlencami. Hovorievala: „Každý pohľad na kríž mi dá život a odvahu aby som pracovala.“ V každej aktivite, námahe alebo nebezpečenstve sa cítila podopieraná materskou prítomnosťou Márie Pomocnice.

Počas najťažších epidémií bolo kvôli obave z nakazenia sa veľmi ťažké zabezpečiť pomoc v asistovaní. Pracovný deň sestry Márie dosahoval v takýchto nutných prípadoch 17 hodín spojených s osobitnou starostlivosťou o deti zmietané v horúčke a tiež v delíriu. Udržiavala ich pod dohľadom a povzbudzovala, aby boli dobrí. Presilenie, námaha a ustarostenosť o týchto dospievajúcich, a aj bolesť kvôli tým, ktorých si vzala smrť, postavili pred vážnu skúšku aj zdravie sestry Márie. Toto jej tak silné a povzbudzujúce svedectvo priviedlo istého mladého kňaza ku zvolaniu: „Je veľmi ťažké prekonať sestru Máriu v oddanosti a vernosti“.

Osobný záväzok: Budeme robiť skutky a gestá, ktoré podporujú dôstojnosť každej ženy, predovšetkým, ak je pokorená a zranená.

Úkon zverenia sa

Ó, Mária Pomocnica,
Tak, ako to robil náš otec don Bosco s chlapcami z oratória na Valdoccu
v časoch cholery,
aj my, vo svete zasiahnutom epidémiou koronavírusu,
chceme ako saleziánska rodina
vyjadriť naše synovské odovzdanie sa do tvojho srdca Matky.
Poteš chorých a ich rodiny.
Podopieraj lekárov a zdravotnícky personál.
Pomáhaj všetkým členom spoločnosti a tým, ktorí vládnu.
Ujmi sa všetkých, ktorí zomreli v dôsledku tejto epidémie.
Predovšetkým obnov v každom z nás,
v našich komunitách, v našich rodinách
vieru v tvojho Syna Ježiša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.
Slovami dona Bosca sa obraciame na teba:
Mária, Panna mocná,
veľká a slávna opora Cirkvi,
hrozná ako vojsko zoradené do boja.
Ty sama vyvraciaš všetky bludy sveta.
Ochráň nás pred nepriateľom v našich úzkostiach,
zápasoch a ťažkostiach
a v hodine našej smrti nás prijmi
do večnej radosti. Amen.

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.