8. júna si pripomíname blahoslaveného koadjútora Štefana Šándora
Štefan Šándor sa narodil 26. novembra 1914 v malom mestečku Szolnok, ktoré leží na maďarskej nížine, približne sto kilometrov od Budapešti. Obaja rodičia boli praktizujúci kresťania a postupne odovzdali svojim deťom hlbokú nábožnosť. Štefana pokrstili tri dni po narodení vo farnosti spravovanej františkánmi, ktorí neskôr ovplyvnili jeho život. Štefan študoval v rodnom meste, kde dosiahol diplom v hutníckom odvetví. Už od svojho detstva bol priateľský, veselý, rozvážny a srdečný. V škole, hrách a štúdiu prežil svoje detstvo a vyformoval sa u neho radostný charakter s otvorenosťou pre druhých, čo ho podnecovalo pomáhať spolužiakom, ktorí to potrebovali, hrať sa s nimi, rozprávať, chodiť von... Rád trávil čas so svojimi kamarátmi z okolia a stal sa pre nich lídrom, podobne ako Janko Bosco pre svojich rovesníkov v Chieri. Hrával divadlá, zabával ostatných a pomáhal svojim mladším bratom Jánovi a Ladislavovi pri štúdiu a pri modlitbe predovšetkým svojím vlastným príkladom. Pri birmovke si dal za predsavzatie čím viac nasledovať svojho osobitného ochrancu svätého Petra.
Štefan Sándor spoznal dona Bosca prostredníctvom Bolletino Salesiano (na Slovensku Don Bosco dnes) a hneď sa cítil priťahovaný saleziánskou charizmou. V roku 1936 bol prijatý do Clarissea v Budapešti, kde absolvoval dvojročný ašpirantát. Navštevoval tlačiarenské kurzy v Don Bosco Press. Začal i noviciát, no musel ho prerušiť kvôli povolaniu do vojenskej služby. V roku 1939 mohol v noviciáte pokračovať a svoju prvú profesiu nakoniec zložil 8. septembra 1940 ako salezián koadjútor.
Bol pridelený do Clarissea a aktívne sa zapojil do pastorácie povolaní. Bol asistentom v oratóriu a pomáhal v združení mladých katolíckych robotníkov. Na konci druhej svetovej vojny začal pracovať na materiálnej a morálnej obnove spoločnosti so zvláštnym zameraním na chudobných mladých. Združoval a učil ich obchodu.
V roku 1949 boli v štáte pod vládou Mátyása Rákosiho skonfiškované všetky cirkevné majetky a voči katolíckym školám sa začala perzekúcia. Brat Sándor sa snažil zachrániť, čo sa len dalo. Takmer za noc sa zasvätení ocitli zredukovaní na minimum a boli rozpustení. Štefan Sándor musel opustiť tlačiarenské prevádzky, ktoré sa medzitým stali známe, a „zmiznúť“, no namiesto úteku na Západ zostal v krajine, aby mohol pokračovať v práci s maďarskou mládežou. Dokázal si nájsť zamestnanie vo fabrike na čistiace prostriedky v hlavnom meste a nebojácne, no tajne zotrval vo svojom apoštoláte, i keď vedel, že koná striktne zakázanú aktivitu. V júli 1952 ho zatkli v práci, potom ho už spolubratia nikdy viac nevideli. Oficiálne dokumenty ozrejmujú, že bol odsúdený na smrť a obesený 8. júna 1953.
Mučeníka za vieru Štefana Šándora vyhlásil za blahoslaveného biskup Peter Erdő v Budapešti 19. októbra 2013. Liturgickú spomienku na blahoslaveného koadjútora slávime na výročie jeho smrti 8. júna.
Viac TU.