Heslo 2022 má ako centrálnu tému srdce

(ANS, Rím 29. júla 2021) – V závere letného zasadania hlavnej rady saleziánov zverejnil hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime znenie a krátke predstavenie Hesla pre rok 2022. Prinášame schválený slovenský preklad znenia Hesla a jeho predstavenie.

Heslo 2022: „Všetko robte z lásky, nič nasilu“ (sv. František Saleský)

2021 07 29 heslo2022

Drahí bratia, sestry a priatelia.

Len pred šiestimi mesiacmi sme – ako je to našou tradíciou od čias dona Bosca – odovzdali dcéram Márie Pomocnice kresťanov a celej saleziánskej rodine Heslo na nový rok. Po šiestich mesiacoch, ako si to žiadajú rôzne rytmy zemských hemisfér, na ktorých sa nachádzajú saleziánske prítomnosti, som bol preto požiadaný, aby som načrtol, čo by mohlo byť hlavnou témou nového roka 2022. Robím to rád v nádeji, že to môže byť užitočné.

Je zrejmé, že v roku 2022, v ktorom budeme sláviť štyristo rokov od smrti svätého Františka Saleského, môže byť témou len spiritualita tohto svätca. Ona je prameňom saleziánskeho ducha dona Bosca, z ktorého náš otec a zakladateľ čerpal a nad ktorým neustále meditoval, najmä keď išlo o definovanie výchovného a evanjelizačného štýlu – povedané naším jazykom – začínajúcej saleziánskej kongregácie: „Budeme sa volať saleziáni“.

Vieme, že na dona Bosca hlboko zapôsobila výnimočná postava tohto svätca. Bol pre neho autentickou inšpiráciou, najmä preto, že bol skutočným pastierom, učiteľom lásky a neúnavným pracovníkom pre spásu duší. Ako mladý seminarista si Ján Bosco pred svojou kňazskou vysviackou dal toto predsavzatie: „Nech ma vždy vedie láska a dobrota svätého Františka Saleského.“ A v Spomienkach oratória don Bosco vyhlasuje: „[Oratórium] sa začalo volať Oratórium svätého Františka Saleského [...], pretože [pre] časť našej služby, ktorá si vyžadovala veľký pokoj a miernosť, sme sa dali pod ochranu tohto svätca, aby nám Boh vyprosil milosť, že ho budeme môcť napodobňovať v jeho mimoriadnej miernosti a v získavaní duší“.

Samozrejme, toto Heslo pre rok 2022 bude aj úžasnou príležitosťou spoznať a nájsť sa v spiritualite svätého Františka Saleského a ešte viac oceniť nádherné charakteristiky saleziánskeho ducha dona Bosca, ako aj vzácne hodnoty saleziánskej mládežníckej spirituality. Nepochybne v nich uvidíme odraz seba samých a budeme sa cítiť povolaní byť dnes v našej saleziánskej rodine „saleziánskejší“, teda viac naplnení duchom svätého Františka Saleského, duchom, ktorý impregnuje naše saleziánstvo ako Rodinu dona Bosca.

Byť úplne Boží, žiť naplno jeho prítomnosť vo svete

Toto je pravdepodobne „najrevolučnejší“ návrh svätého Františka Saleského. Emeritný pápež Benedikt XVI. to vyjadril so svojou zvyčajnou hĺbkou a krásou, keď povedal, že veľkým pozvaním, ktoré svätý František Saleský adresuje kresťanom, je „byť úplne Boží, žiť naplno prítomnosť vo svete a úlohy svojho stavu. «Mojím zámerom je poučiť tých, ktorí žijú v mestách, v manželskom stave, na dvore [...]» (Predslov k Úvodu do zbožného života). Dokument, ktorým ho pápež Pius IX. o viac ako dve storočia neskôr vyhlásil za učiteľa Cirkvi, bude trvať na tomto rozšírení povolania k dokonalosti, k svätosti. Píše sa v ňom: «[Pravá zbožnosť] prenikla až na kráľovský trón, do stanu veliteľov armád, do siene sudcov, do úradov, obchodov a dokonca aj do pastierskych chatrčí [...]». (Breve Dives in misericordia, 16. novembra 1877). Takto sa zrodila tá výzva k laikom, tá starostlivosť o posväcovanie časných vecí a o posväcovanie každodenného života, na ktorej bude trvať Druhý vatikánsky koncil a spiritualita našej doby. Ideál zmiereného ľudstva sa prejavil v harmónii medzi činnosťou vo svete a modlitbou, medzi svetským stavom a hľadaním dokonalosti, s pomocou Božej milosti, ktorá preniká ľudskú bytosť a bez toho, aby ju zničila, ju očisťuje a pozdvihuje k božským výšinám.“

Zdroj tejto spirituality určite nachádzame v mnohých Pánových gestách a slovách v evanjeliu a v jednoduchosti návrhu dona Bosca, ktorý dal svojim chlapcom v jazyku a cirkevnom kontexte 19. storočia. Ako teda byť pozorní, aby aj pre nás bola zdrojom inšpirácie a pastoračným a duchovným návrhom pre naše dni?

Ústredné postavenie srdca

Počas formácie v Paríži bolo podnetom na Františkovo obrátenie dôkladné čítanie Piesne piesní pod vedením benediktínskeho pátra. Je to pre neho svetlo, ktoré podfarbuje celé jeho vnímanie Boha a ľudského života, a to tak na jeho individuálnej ceste, ako aj vo vzťahoch s ostatnými ľuďmi.

Už v znaku, ktorý si zvolil pre Rád Navštívenia Panny Márie, možno vidieť, ako je srdce najvýstižnejším znakom celého jeho ľudského a duchovného odkazu: srdce prebodnuté dvoma šípmi: láskou k Bohu a láskou k blížnemu, čomu by zodpovedali dva traktáty, ktoré zhŕňajú celé jeho myslenie a učenie. Prvý z nich – Traktát o Božej láske – je plodom jeho trpezlivej formačnej práce pre prvú skupinu vizitantiek: ide o prednášky zostavené a znovu vydané do podoby zväzku. Je tiež základom formácie Márie Margity Alacoque, ktorá 51 rokov po Františkovej smrti má zjavenia, od ktorých sa v Cirkvi otvára cesta k úcte k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Z druhého traktátu, traktátu o láske k blížnemu, sa zachoval len obsah, pretože František 28. decembra 1622 vo veku 55 rokov predčasne zomrel.

Františkov humanizmus, jeho túžba a schopnosť nadviazať dialóg s každým, veľká hodnota, ktorú prikladá priateľstvu, tak dôležitému pre osobné sprevádzanie, ako by ho interpretoval don Bosco..., všetko je postavené na pevných základoch srdca, tak ako to žil František.

Medzi prozreteľnosťou a láskavosťou

Dva odrazy jeho spôsobu, ako vnímať Božie srdce a otvárať svoje srdce bratom, ktoré spolu úzko súvisia, sú jeho zmysel pre Prozreteľnosť a jeho spôsob prístupu a interakcie s každým človekom, konkrétne jeho príslovečná dobrota alebo láskavosť.

Dôvera v Prozreteľnosť má korene, ktoré pochádzajú z jeho výchovy v Paríži a Padove: „svätá ľahostajnosť“ - Dôverujem Božiemu srdcu bez výhrad, a to mi umožňuje prijať všetky detaily, ktoré mi sled udalostí a okolností deň čo deň prináša. Nemám „čo žiadať a čo odmietnuť“, vzhľadom na vedomosť, že v každom prípade som v Božích rukách. Pavol hľadel rovnakým smerom, keď písal Rimanom: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi“ (Rim 8, 28-29).

Nežnosť srdca voči blížnemu, aj vtedy, keď ten je charakterom nie práve priateľský alebo všetko iné len nie milý, tá nežnosť srdca – skôr než črtou – je odrazom tej istej dôvery, no tentoraz voči ľudskému srdcu, ktoré je vždy otvorené Božiemu pôsobeniu a vždy určené pre plnosť života. Miernosť a láskavosť sú misionárske prístupy, ktorých cieľom je v každej situácii a okolnostiach čo najviac uľahčiť toto stretnutie milosti a slobody v srdciach tých, ktorí sú predo mnou. Nie je to teda len otázka dobrých mravov.

Ak sa zamyslíme nad spôsobom, akým don Bosco reinterpretoval túto láskavosť vo svojom výchovnom systéme, vidíme, aké hlboké sú pohnútky, z ktorých sa sýti, rovnako ako to bolo u svätého Františka Saleského.

Misijná prax v Chiablese a Da mihi animas dona Bosca

Tvrdá skúsenosť evanjelizácie v Chiablese medzi rokmi 1593 (jeho prejav u prepošta) a 1596 (vianočné omše v Thonone) je miestom, kde poslanie určilo konkrétny tón celého jeho života. Je to nesmierne ťažké („tu majú všetci na perách urážky a v rukách kamene“), ale je to kríza, ktorá núti misionára rásť a premieňať predovšetkým seba samého, a to ešte prv než adresátov.

Je veľmi zaujímavé čítať tieto roky aj ako eucharistickú pedagogiku. Viditeľná Eucharistia, slávená, s veľkým zástupom, nesená v procesii... po rokoch prázdnoty (Vianoce 1596...), je bodom príchodu na dlhú púšť, kde je to on, kto žije z Eucharistie a skrytým spôsobom sa stáva jej prítomnosťou medzi ľuďmi, ktorí boli predtým nepriateľskí a ku ktorým sa približuje a získava si priateľov jedného po druhom.

Ak si uvedomíme, že naše saleziánske prítomnosti sú väčšinou medzi nekatolíkmi, táto eucharistická spiritualita sa stáva prorockou: z vnútra misionára sa s veľkou trpezlivosťou a vytrvalosťou dostáva k tým, ku ktorým sme poslaní, bez toho, aby sme sa zriekli výslovného ohlasovania, ale so schopnosťou čakať na dlhý Boží čas a bez očakávania, že veriaci naplnia kostol, ale miešajúc sa so stádom, nech je kdekoľvek a akokoľvek...

A s Eucharistiou a na rovnakej vlnovej dĺžke je ústredným bodom kríž a dôvera v Máriu.
To všetko nám hovorí o výchovnom a evanjelizačnom nadšení dona Bosca, ktorý v prítomnosti Pána v Eucharistii a v silnej prítomnosti Márie v živote oratória, uprostred svojich chlapcov, nachádzal denne silu uskutočňovať Da mihi animas, cetera tolle.

Ale ako komunikovať?

František Saleský je patrónom novinárov. Stojí za to pochopiť jeho charizmu ako komunikátora, kde je nádherná zhoda medzi láskou a záujmom o reflexiu, kultúru, humanizmus v jeho najkrajších prejavoch, ktoré treba na jednej strane propagovať, podporovať, harmonizovať vytváraním a podporovaním dialógu medzi tými, ktorí sú v týchto oblastiach schopnejší a bohatší, a na druhej strane František Saleský je majstrom komunikácie pre všetkých, veľkým ohlasovateľom cez prostriedky, ktoré mal a v podmienkach, v ktorých žil. Stačí si spomenúť na obrovské množstvo listov, v ktorých sa zhrnula určite nie druhoradá časť jeho apoštolátu ako biskupa a svätca.

Aj v tomto prípade je don Bosco žiakom, ktorý nasleduje horlivosť svojho učiteľa s novými prostriedkami, ktoré má k dispozícii (populárna „masová“ tlač): 318 vydaných diel dona Bosca za 40 rokov... v priemere približne jedno každé dva mesiace. Zároveň je to pre nás posolstvo nanajvýš aktuálne a skutočná výzva v dnešnom svete, kde je komunikácia stredobodom reality.

František Saleský v spôsobe dona Bosca ako sprevádzať mladých: charizmy prekvitajú a prinášajú ovocie jedna v druhej

Vo výchovnom a duchovnom umení dona Bosca existuje skutočné „spoločenstvo svätých“, ktoré sa nezrodilo z ničoho, ale živí sa hlbokými koreňmi, pôsobením Ducha v dejinách Cirkvi, ktoré mu predchádzali. Nie je to ani doplnok, ani opakovanie: je to skôr nový rozkvet a prinášanie ovocia, ktoré sa živí z pôsobenia Ducha, ktorý oživil Cirkev s Františkom z Assisi a Ignácom, s Dominikom a Teréziou z Avily.

Pekným návrhom pre Cirkev v súčasnosti, a určite aj pre saleziánsku rodinu dona Bosca, je správne rásť v umení sprevádzať na ceste viery najmä toľkých chlapcov, dievčatá a mladých vo svete, ktorí nepoznajú Boha a zároveň po ňom túžia a prahnú často bez toho, aby o tom vedeli. Je veľmi „saleziánske“ cítiť a skutočne veriť, že každý človek potrebuje „priateľa duše“, u ktorého môže nájsť radu, pomoc, sprievodcu a priateľstvo.

Uzatváram tieto syntetické línie, pozdĺž ktorých sa bude môcť rozvíjať Heslo 2022 pre celú saleziánsku rodinu dona Bosca vo svete, pozvaním, ktoré nám adresuje pápež Benedikt XVI. v závere svojho príhovoru, keď nás žiada, aby sme v „duchu slobody“ nasledovali príkladné svedectvo svätého Františka Saleského, pravý príklad toho kresťanského humanizmu, ktorý nám dáva pocítiť, že len v Bohu môžeme nájsť uspokojenie túžby a nostalgie, ktorú po ňom cítime:
„Drahí bratia a sestry, v časoch, ako sú dnešné, ktoré vyzdvihujú slobodu, hoci s násilím a nepokojom, nemôže nám uniknúť aktuálnosť tohto veľkého majstra spirituality a pokoja, ktorý zanecháva svojim učeníkom „ducha slobody“, tej skutočnej, ako vrchol fascinujúceho učenia o láske. Sv. František Saleský je príkladným svedkom kresťanského humanizmu; svojím rodinným štýlom, obrazmi, ktoré hraničia s poéziou, pripomína nám, že človek nosí hlboko vo svojom vnútri nostalgiu po Bohu a že iba v ňom nachádza skutočnú radosť a svoje plné realizovanie sa.“

Don Ángel Fernández Artime SDB, hlavný predstavený

Preklad Jozef Skala SDB

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.