2. deň deviatnika: Zmysel pre Boha
Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Mk 3,20
Vieme od životopisca, že bol donútený odísť z domu vo veku dvanástich rokov kvôli nezhodám s nevlastným bratom Antonom. Chlapec Bosco musel pracovať ako pomocník na hospodárstve u rodiny Moglia. V tomto prostredí sa Janko zvnútornil. Pochopil veľký význam ústrania a rozhovoru s Bohom. „Giorgio Moglia, ktorý to dosvedčuje - počul som to rozprávať v rodine - raz môj prastrýko Giuseppe prichádzal na obed domov unavený a zmorený s motykou na ramene. Zrazu spozoroval chlapca Bosca, ako sa modlí na schodoch. Keď to môj prastrýko videl, zvolal: ja som unavený tak, že už ďalej nemôžem a ty sa modlíš? Chlapec pohotovo odpovedal: snáď som získal viac modlitbou v priebehu dvoch minút, ako vy celé dopoludnie kopaním.“ Neboli to teda zbytočné roky. Roky, v ktorých mohol vyčítať Bohu nepríjemnosti s bratom, odchod z domu. Nebola to nejaká vsuvka v jeho živote. Bol to čas, kedy sa v ňom hlbšie zakorenil zmysel pre Boha a pre hlbokú modlitbu, tento čas mu umožnil vstúpiť do samoty, do rozhovoru s Bohom počas prác na poli. Tu sa formoval jeho zmysel pre Boha, dôležitosť, ktorú pripisoval modlitbe a ústraniu. Jeho úzkosti a pocity, plány a realizácie, láska darovaná a prijatá, vzácne duchovné dedičstvo, ktoré neskôr odovzdal saleziánom a mladým.
Viem využívať nepríjemné veci k prehĺbeniu života? Dokážem sa v ťažkých situáciách viac utiekať k Bohu alebo od neho utekám?
Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.