Pred 50 rokmi zomrel don Anton Jančovič, pionier saleziánskeho diela na východnom Slovensku

(Bratislava, 14. januára 2021) – Anton Jančovič pochádzal z Rajca, kde sa narodil 18. januára 1905. Jeho otec sa volal Matúš a matka Mária, rodená Smiešková. Pokrstili ho hneď na druhý deň. Ľudovú školu navštevoval v rodisku v rokoch 1912 – 1917, pokračoval na gymnáziu v Žiline. O saleziánskom diele sa veľmi pravdepodobne dozvedel z časopisu Svätá Rodina, tak ako aj jeho krajan, o tri roky starší Anton Lednický, ktorý začiatkom roka 1921 odišiel do Ríma a vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Genzane (v roku 1922 tam zložil prvé sľuby, neskôr z rehole vystúpil). V roku 1922 doma v Rajci mladý 17-ročný Anton Jančovič prijal birmovku a na jar 1925 dokončil gymnaziálne štúdiá maturitou v Nitre.

Jeho duchovné povolanie sa muselo zdať slovenským saleziánom veľmi zjavné, vlastne už bolo považované za „neskoršie“ (mal 20 rokov), pretože hneď po maturite ho v lete 1925 poslali do noviciátu v slovinskej Radne. Tam si po zložení prvých sľubov 15. augusta 1926 vykonával aj pedagogické štúdiá a následnú prax. V rokoch 1929 – 1934 potom študoval teológiu, najprv v Turíne a potom v Ľubľane, kde 9. januára 1932 zložil doživotné sľuby a 7. júla 1934 tam prijal kňazskú vysviacku. Svätiteľom bol arcibiskup a neskorší mučeník dnes už blahoslavený Alojz Stepinac. Bol to rok svätorečenia dona Bosca.

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že svoju saleziánsku kňazskú službu začal ako ekonóm saleziánskeho ústavu v Šaštíne, kde ho už v roku 1936 ako 31-ročného vymenovali za direktora. V roku 1937 tam napísal a vydal knižočku „Dejiny starého farského kostola v Šaštíne – pri príležitosti posviacky“. Tento kostol na námestí Šaštína saleziáni po renovácii zasvätili svojmu svätému zakladateľovi. Na jeseň 1939, po troch rokoch direktorskej služby v Šaštíne, ako päťročný kňaz don Anton Jančovič dostal úlohu rozbehnúť saleziánske dielo v Michalovciach vrátane výstavby domu, internátu a kostola. Základný kameň posvätili 29. septembra 1940. V Michalovciach pôsobil don Jančovič potom ako direktor od septembra 1941 do septembra 1947, keď ho predstavení poslali, opäť za direktora, do Hronského Beňadika, kde mali saleziáni svoj noviciát. V marci 1950 však tamojší saleziánsky dom komunisti poštátnili a o niekoľko týždňov nadišla barbarská noc. Don Jančovič nebol s tými, ktorých sústredili do Šaštína. Ako direktora ho sústredili s ďalšími saleziánskymi direktormi v Pezinku. Komunistická moc ho odsúdila v súdnom procese s ďalšími rehoľníkmi v Justičnom paláci v Bratislave 14. augusta 1951 na päť rokov väzenia. Prešiel väznicami v Bratislave, Leopoldove, Ilave, Mladej Boleslavi.

Po prepustení z väzenia v roku 1954 nedostal súhlas na výkon pastoračnej činnosti. Niekoľko nasledujúcich rokov si zarábal na živobytie ako robotník v poľnohospodárstve a potom žil ako dôchodca v rodnom Rajci u príbuzných. Zomrel v Rajci 14. januára 1971 vo veku 66 rokov života. Pochovaný je na tamojšom cintoríne.

Spracoval: rhsdb

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.