Vo Vištuku si pripomenuli 100. výročie narodenia kňaza saleziána dona Rudolfa Granca

(Vištuk, 30. septembra 2022) – Konfederácia politických väzňov Slovenska, Obec Vištuk a Rímskokatolícka farnosť Vištuk si 25. septembra vo Vištuku pripomenuli 100. výročie narodenia kňaza saleziána dona Rudolfa Granca. Pri tejto príležitosti celebroval svätú omšu vo Farskom kostole Najsvätejšej Trojice don Jozef Luscoň SDB.

Na úvod ho privítal miestny farár Ján Záhradník a starostka Mária Vráblová. Po svätej omši sa prítomní presunuli k domu sestry R. Granca. Na jeho priečelí sestra R. Granca Irena Kosnáčová a ústredný tajomník KPVS Igor Chovan odhalili pamätnú tabuľu donovi Rudolfovi Grancovi SDB a jeho bratovi právnikovi Antonovi Grancovi.

Vence k nim položili delegácie KPVS a Obce Vištuk. Výber z poézie R. Granca predniesla vnučka I. Kosnáčovej Terézia Kosnáčová a prihovorila sa aj starostka M. Vráblová. Na záver pamätnú tabuľu požehnali J. Luscoň a J. Záhradník.

Rudolf Granec  (20. 9. 1922 – 17. 8. 2005) a Anton Granec (1. 11. 1925 – 15. 4. 1966) absolvovali štúdiá u saleziánov. Anton neskôr vyštudoval právo, ale z politických dôvodov mu nepriznali titul. Bol povolaný do PTP a emigroval do zahraničia. Rudolf Granec bol v apríli 1950 vyvezený zo saleziánskeho bohosloveckého učilišťa vo Svätom Kríži nad Hronom do centralizačných kláštorov v Šaštíne a v Podolínci a následne vykonával vojenskú službu v PTP vo Svatej Dobrotivej.

Počas nej bol tajne vysvätený za kňaza v Rožňave. Keďže mu službu v PTP predlžovali na neurčito, na Vianoce 1952 prišiel domov do Vištuka, kam tajne prišiel z Rakúska aj jeho brat Anton a ponúkol mu, že ho prevedie cez hranice. R. Granec pribral aj spolubrata saleziána Františka Szabadoša zo Senca. Keď A. Granec nafúkal gumený čln a chceli ním preplávať Moravu, prichytil ich vojak s automatom. Odviezli ich do väznice v Bratislave, potom boli rok kruto vyšetrovaní na Pankráci. A. Granec bol odsúdený na 25 rokov ako vedúci skupiny a R. Granec na 11 rokov ako údajný špión Vatikánu.

Don Rudolf Granec bol väznený v Jáchymove a v Příbrami a prepustený na amnestiu v roku 1962 po 9,5 roku väzenia. V roku 1968 sa mu podarilo legálne vycestovať do Ríma, kde rok vyučoval seminaristov v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme a potom bol 23 rokov v rímskej provincii v ústave Pia XI., kde pôsobil v pastorácii.

Po revolúcii sa vrátil na Slovensko a pôsobil v saleziánskych domoch v Hronskom Beňadiku a v Šaštíne, na odpočinku bol v Pezinku a v Galante-Hodoch. Celý život bol zdravotne poznačený krížovými výsluchmi z Pankráca, pri ktorých sa viackrát nervovo zrútil, do konca života počul v hlave hlasy ŠtBákov, ktoré komentovali jeho myšlienky.

Anton Granec po prepustení z väzenia mal tiež vážne zdravotné následky a skončil v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Napokon rodina dostala správu, že ho našli utopeného v Dunaji pri Nagymarosi, dodnes nevedia, ako sa tam z Pezinka dostal.

Zdroj: Peter Sandtner

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.