Takéto svedectvo viery v Ježišovu pomoc som od malého rómskeho chlapca nečakal

(Košice/Luník IX, 15. marca 2023) – Popoludnie druhej pôstnej nedele na Luníku IX patrilo tradičnej krížovej ceste na Kalvárii. Zúčastnila sa jej aj tridsiatka detí z tohto košického sídliska.

Zamyslenia jednotlivých zastavení krížovej cesty pripravili saleziáni, pastorační pracovníci a dobrovoľníci, ktorí pôsobia v saleziánskom stredisku. Rozhodli sa sprostredkovať pozitívne príbehy a zážitky, ktoré sa počas služby dotkli ich sŕdc.

Autor zamyslenia k prvému zastaveniu dobrovoľník Miro Švihrík si spomína: „Luník nie je odsúdenie na neúspech. Mnohí by možno tvrdili, že z Luníka nič dobré nevzíde, to má však ďaleko od pravdy. Ako dobrovoľník som sa tam dostal vďaka milej príhode. Po spovedi u jedného zo saleziánov, ktorý tam pôsobí, som od neho dostal otázku, či nepoznám niekoho, kto by mal záujem chodiť na Luník ako dobrovoľník. Po krátkom premýšľaní som usúdil, že azda by som aj ja mal o takúto službu záujem. S malou dušičkou som sa teda vybral na Luník. Bol som milo prekvapený radosťou a prijatím, ktoré som pocítil pri prvej návšteve chlapčenského stretka otca Mariána. Doteraz neprestávam žasnúť nad množstvom šikovných, talentovaných, múdrych a odhodlaných chlapcov a dievčat, ktorých tam stretávam. Každý pozdrav, úsmev, milé slovko, je pre mňa svetielkom nádeje a povzbudenia.“

Monika Hudiová, pastoračná pracovníčka, sa podelila o svoje svedectvo v texte k tretiemu zastaveniu krížovej cesty: „Som Rómka, jedna z nich. Pracujem ako pastoračný pracovník u saleziánov. Mojou prácou je pomáhať deťom, ale aj dospelým. Medzi moju prácu patrí aj chodenie do terénu. Keď mi raz otec Marián navrhol ísť do osady Mašličkovo pri našom sídlisku, moja reakcia bola: ‚Bojím sa psov.‘ S malou dušičkou som tam nakoniec išla a verte mi, aj napriek tomu, že na sídlisku žijem 22 rokov, takú chudobu som ešte nevidela. Slzy sa mi tlačili do očí a v tú chvíľu som prosila Pána Boha za nich. Nechcem tu dnes hovoriť o chudobe, ktorá tam je. Chcem vyzdvihnúť ich človečenstvo! To, že aj napriek ťažkému životu tí ľudia vedia pozdraviť, poďakovať za maličkosť, dokážu sa usmiať.“

O prekvapení, ktoré zažil medzi chlapcami, porozprával v jedenástom zastavení salezián don Peter Roth: „Po roku som zavítal na chlapčenské stretko, ktoré som kedysi viedol. Moju prítomnosť využil spolubrat na to, aby sa chlapcov opýtal, čo by boli ochotní urobiť pre mňa, keby som ochorel a s chrípkou by som musel ostať v posteli. Spoliehal sa na to, že ma chlapci majú stále radi. Prvý chlapec po chvíli ticha povedal: ‚Ja by som mu urobil takú mastnú slepačiu polievku, ako robí moja babka.‘ Druhý hneď pridal: ‚Ja by som mu uvaril fajný cibuľový čaj.‘ Chlapci sa začali predbiehať v podobných návrhoch, až prišiel rad na jedného občasného stretkára Samka. Ten rozhodným hlasom zvolal: ‚Ja by som ťahal Ježiša za nohu, aby ho uzdravil!‘ Ostal som zaskočený. Takéto svedectvo viery v rozhodnú Ježišovu pomoc som od malého rómskeho chlapca nečakal.“

Pred záverečným požehnaním predniesol don Gibala modlitbu, v ktorej vyprosoval citlivosť na potreby ľudí okolo nás a povzbudil prítomných, aby všetky vyslovené aj nevyslovené prosby vložili do rúk Krista, „pretože tie jeho, aj keď sú ukrižované, sú silnejšie, než ktorékoľvek naše ruky“.

Plné znenie krížovej cesty si môžete prečítať na lunik9.sk.

 

Zdroj: lunik9.sk

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.