Sila povolania – rozhovor so Svätým Otcom Františkom o zasvätenom živote v súčasnosti

(Bratislava, 23. mája 2022) – „Odprevadí ma k výťahu a prosí, aby som pozdravil kardinála Bocosa. Rozlúčime sa bratským objatím, pobozkám mu ruku a zaželám mu všetko najlepšie k apoštolskej ceste do Dublinu, ktorá sa má uskutočniť koncom mesiaca. Na záver mi jednoducho povie: ,Ak si Boh praje, ešte sa niekedy uvidíme. Vždy sa za mňa modli.‘ Keď opúšťam Dom svätej Marty, už nie je tak teplo. Slnko práve zapadá. Stretnutie so Svätým Otcom bolo skutočne skvelé. Mám v sebe množstvo pocitov a zážitkov. Počas rozhovoru som mohol vidieť človeka, ktorý je gigantom i jednoduchým človekom zároveň, Božím mužom plným nadšenia, ale aj reálnym človekom. Je zasvätenou osobou ako ja, ako tisícky iných osôb, ktoré týmto spôsobom šťastne nasledujú Ježiša Krista, slúžiac Cirkvi, bratom i sestrám, starším i mladším, na každom mieste, zanietení evanjeliom. V jeho slovách je pravda, múdrosť a zanietenie. František je človek skutočne zamilovaný do Ježiša Krista. Verte mi!“

Rehoľník Fernando Prado, spoluautor knižného rozhovoru, takto opísal svoje pocity po stretnutí so Svätým Otcom. A nám vo Vydavateľstve DON BOSCO, ktoré prináša túto knihu s názvom SILA POVOLANIA, ostáva len súhlasiť. Každý, kto bude čítať tieto riadky, môže za slovami pápeža objaviť Petra, ktorý posilňuje svojich bratov a sestry vo viere. Jemu vlastným, hlbokým, úprimným, pravdivým a aktuálnym spôsobom. Kniha sa dotýka mnohých oblastí zasväteného života, ktoré majú vplyv na celú Cirkev. Táto knižná novinka obohatí nielen zasvätené osoby, ale aj všetkých nás veriacich.

„Radostne prežívajte svoje zasvätenie. Buďte radostným svedectvom zasvätenia. Mladí to uvidia a pôjdu za povolaním. Uvidia silu povolania. Ak však vidia unavených ľudí, ktorí nedokážu riešiť svoje konflikty, neprídu, nevstúpia k vám. Najdôležitejšie je teda svedectvo radostného zasvätenia. Nič iné nie je potrebné,“ odkázal zasväteným pápež František.

Za preklad tejto vzácnej knihy ďakujeme donovi Štefanovi Turanskému SDB. Bola to jedna z jeho posledných knižných prác. Aj vďaka nemu, jeho citlivosti a vnímaniu mohla vyjsť táto kniha. Vydali sme ju v spolupráci s Konferenciou vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.

Vydavateľstvo DON BOSCO, www.donbosco.sk

Úryvok z knihy:

Vy ste sa rozhodli pre zasvätený život ako jezuita. Čo vás z Ježiša a zasväteného života najviac pritiahlo alebo vás aj naďalej priťahuje a „zvádza“?

Vyšiel som zo seminára, presnejšie, vyniesli ma z neho von tesne pred smrťou na nosidlách. Mal som totiž zápal pľúc. Lekár nášho seminára ho chcel liečiť nejakou pilulkou ako prechladnutie alebo chrípku. Keď som sa teda v ten večer dostal do nemocnice, službukonajúci lekár a zdravotná sestra, ktorá bola rehoľníčkou, mi z pohrudnice vytiahli liter a pol vody. Pľúca jej boli plné. Je isté, že mi zachránili život. Pravdu povediac, ani nie tak lekár, ale rehoľná sestra. Lekár mi predpísal dva druhy antibiotík, ale keď odišiel, táto talianska rehoľná sestra, Kornélia Caragliová z rehole dominikánok z Albi, ktorá bola na misiách v Grécku, povedala: „Dáme mu dvojitú dávku.“ Iste, múdra sestra. Tým, že rozhodla, aby mi zdvojnásobili dávku liekov, mi zachránila život. Udialo sa to presne 13. augusta. Pamätám si, akoby to bolo dnes. Po mesiaci som vyšiel z nemocnice, ale nie nadlho. Vrátil som sa domov, aby som sa zotavil, a vrátil som sa do nej v novembri na operáciu pľúc. Pri tejto príležitosti som prehodnotil svoj pobyt v seminári. Chcel som byť misionárom. Vtedy prevážil vo mne skôr zasvätený život, nie seminár. Nechcel som kráčať sám. Páčili sa mi dominikáni, ale aj jezuiti. V mojej voľbe mi pomáhal istý salezián, kňaz, ktorý ma pokrstil… A tak som skončil u jezuitov. Čo ma k zasvätenému životu a jezuitom pritiahlo? Neviem. Možno som bol prílišný egoista a veľmi zameraný na seba samého, ale to bol prvý krok, ktorý som potreboval urobiť: angažovať sa, byť užitočným, niečo robiť. Mojím hnacím motorom bolo vtedy to, čo by sme dnes nazvali disponovanosťou pre Cirkev, byť disponovaný robiť všetko čo mi rozkážu. Iste, vždy tam bola osoba Ježiša Krista a od prvého volania nikdy nezmizla, ale v tej chvíli, keď išlo o základnú voľbu zasväteného života, väčšiu váhu mala disponovanosť pre Cirkev.

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.