Cesta k remeslu. Pomáhať donovi Boscovi, ako sa dá

(Žilina, 4. februára 2022) – „Bola jasná noc. Ležal som na internátnej posteli. V izbe som bol s mojimi dvoma spolubývajúcimi. S Michalom a Jožom. Oni už dávno spali, ale mne hlavou neustále vŕtala neutíchajúca myšlienka. Čo keď náš život nemá zmysel a po smrti nič nie je? Predstavte si to! Zomriete a ďalej už nič nie je... Tma... Prázdno...,“ vracia sa do spomienok Tadeáš, žiak Strednej odbornej školy sv. Jozefa Robotníka v Žiline na severe Slovenska.


Aj v nadchádzajúcom školskom roku otvára SOŠ sv. Jozefa Robotníka svoje brány. Viac ako 1500 absolventov, ktorým sa za tridsať rokov činnosti venovalo vyše 350 zamestnancov... Ich snaženie, podobne ako Tadeášovo svedectvo, je súčasťou viac ako 80-ročného príbehu jedného z domov dona Bosca.

„Tá myšlienka ma užierala celú noc. Ani som si nevšimol, že som nespal a že nás budia na ďalšiu rannú bezvýznamnú úlohu v našom bezvýznamnom živote. A iróniou bolo to, že to bola modlitba ku pre mňa neexistujúcej entite alebo, ak chcete, trojjedinej osobe, ktorá má vraj zachrániť svet. Sadol som si na sedačku v spoločenskej miestnosti medzi Joža a Miša. Všetci okolo mňa jednohlasne recitovali nejakú naučenú báseň a verili, že im to nejako pomôže. Aké úbohé! Ale aj tak mi v hlave stále vŕtala tá moja otázka: Čo je po smrti a aký je dôvod našej existencie?“

Živý záujem žiakov
 
Potešiteľné je, že v čase, keď záujem o remeslá na Slovensku klesá a niektoré učebné odbory zápasia o prežitie, škola má naplnené kapacity prijatých žiakov takmer na sto percent.

Čo stojí za neutíchajúcim záujmom o našu školu? Celkom isto atraktívnosť odborov spojených so širokými možnosťami uplatnenia. Autoopravárske profesie (automechanik, autoelektrikár či autolakovník) zamerané na najmodernejšie technológie poskytujú žiakom možnosť realizovať sa v oblasti automobilového priemyslu.

Chlapci, ktorým „zavoňalo“ drevo, taktiež pracujú v moderne vybavených dielňach pod vedením zručných majstrov odborného výcviku. Nemožno nespomenúť ani murárske odbory, ale aj maturitný odbor grafik digitálnych médií, o ktorý je z roka na rok vyšší záujem. Žiaci získajú nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj základné informácie o podnikaní a o tom, ako rozbehnúť to vlastné.

„Prebdená noc mala zlý dopad na sústredenosť v škole. A to som mal mať osem hodín! Chodil som už do druhého ročníka. Prvých šesť hodín som ako tak prežil, ale po obede sa Marek, môj spolužiak, ku mne naklonil a spýtal sa ma: ‚Nemohol som si nevšimnúť, že dnes nie je s tebou všetko v poriadku. Čo ti je?‘ V snahe zakryť svoju dilemu, ktorá ma zožierala zvnútra, som odpovedal jednoducho, no rázne: ‚Ale, nič!‘ Ale on sa nedal len tak ľahko odbiť. ‚Nekecaj! Vidím, že s tebou nie je všetko OK!‘ Nechcel som ho zaťažovať svojimi úbohými problémami. Otočil som sa k nemu a do očí mu povedal: ‚Ver mi, som OK.‘“

Odbornosť aj osobnosť

Odbornosť je jedným z kľúčových momentov vzdelávania v našej škole, no nie jediným. Pre mladých ľudí a ich rodičov je lákavý aj originálny preventívny výchovný systém dona Bosca. Spočíva v tom, že sa snaží predchádzať zlu a rozvíjať dobré vlastnosti a schopnosti mladých prostredníctvom aktívnej asistencie pedagógov medzi žiakmi. Vzniká tak vzácny priestor na rast profesijný, osobnostný aj duchovný. Integrita mladého človeka je ideál, na ktorom pracujú spoločne učitelia, majstri a vychovávatelia.

Mladí majú k dispozícii priestory, ktoré za ostatný čas prešli zásadnou rekonštrukciou tak, aby spĺňali nároky na modernú školu: zrekonštruovaný internát, v ktorom býva 95 chlapcov, ale aj spomínané dielne pre autoopravárov, autoelektrikársku, autolakovnícku a automechanickú dielňu. Dobre vybudovaná je aj stolárska dielňa a grafický ateliér.

Mladí môžu využívať auly, spoločenské miestnosti, ihriská či nádvoria. Sú vedení k športu, umeniu, no učia sa napríklad aj animovať skupinu. Obľúbené sú kurzy spoločenského správania a tanca organizované v spolupráci s družobnou školou – Pedagogickou a sociálnou akadémiou sv. Márie Goretti v Čadci. Vzdelávanie a výchova tak majú rovnako vysokú prioritu.

„Ďalšiu hodinu sme mali náboženstvo so saleziánom Tomášom. Hneď na začiatku sme sa znovu pomodlili. Ako inak... Po modlitbe Tomáš pokračoval: ‚Dnes si preberieme tému, ktorou je: V núdzi poznáš priateľa.‘ Potom vravel niečo v tom zmysle, že každý človek potrebuje priateľa, s ktorým sa môže porozprávať a zdieľať ťažké, ale i pekné chvíle. Zachytil som ešte niečo o tom, že to môže byť aj Ježiš. Ale ďalej som už nepočúval... Znova ma prepadla moja pochybnosť o živote. Vtedy ma Marek chytil za rameno a opäť sa ma spýtal, či som v poriadku. Po hlbokých slovách dona Tomáša a po uvedomení si vlastného stavu úzkosti som zo seba dokázal len vypľuť malé, tichučké, ale zato rázne a úprimné: ‚NIE!‘ Vtedy sa na mňa pozrel s chápavým a vrúcnym pohľadom, cítil som, akoby dovidel až do môjho vnútra. Spýtal sa ma, či sa s ním chcem podeliť o svoje starosti. Prikývol som. Usmial sa na mňa a povedal: ‚Po hodine v kaplnke.‘“

Otec aj syn

Tajomstvo záujmu o našu školu má ešte jeden dôležitý rozmer. Tým, že výchovný systém dona Bosca zahŕňa sprevádzanie počas celého života, škola zostáva v kontakte s absolventmi – exallievmi – aj po jej skončení. Sú pozývaní a zapojení – často už so svojimi rodinami – do aktivít rôzneho druhu.

V súčasnosti tak navštevujú školu žiaci druhej generácie, vyučil sa u nás otec a v súčasnosti k nám chodí aj jeho syn, prípadne synovia a ďalší príbuzní. Aj medzi majstrami a učiteľmi je množstvo bývalých absolventov. Nemožno zabudnúť ani na duchovné povolania, ktoré sa zrodili uprostred všetkého toho snaženia.

„V škole sme mali na najvyššom poschodí malú kaplnku. Vedel som, že sa tam každý deň počas veľkej prestávky konajú sväté omše, ale nikdy som nebol ani na jednej z nich. Hneď ako skončila hodina, išiel som smerom ku kaplnke, všimol som si však, že Marek zostal ešte v triede. Do kaplnky som teda išiel sám so zámerom, že tam naňho počkám. Sadol som si úplne dozadu na poslednú lavičku. Bol som tam sám. Aspoň som si to myslel. Ako som tam sedel, všetku moju pozornosť upútal jeden bod. Bohostánok. Pozeral som naň, stres a úzkosť pomaly ustupovali a zostalo iba akési prázdno bez akejkoľvek emócie. Začal som premýšľať nielen nad tým, čo je po smrti, ale aj o tom, aká je šanca, že Boh existuje. Či to môže byť pravda a čo by to v mojom živote zmenilo. Po chvíli uvažovania a osobnej meditácii som sa ocitol pred oltárom na kolenách so slzami v očiach. Uvedomil som si, že priznanie existencie Boha zmení v mojom živote úplne všetko!“

Z histórie

Saleziánsky dom v Žiline postavili v roku 1937. Saleziáni ho využívali do roku 1950 a opäť od roku 1989. Ich pôsobenie v našej diecéze, a špeciálne v Žiline, za vyše 80 rokov označil aj žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis ako veľmi požehnané. Spolu so školskými sestrami sv. Františka pozval v 30. rokoch minulého storočia saleziánov do Žiliny pápežský prelát Tomáš Ružička. Videl, že obidve rehoľné spoločenstvá sú potrebné pre mladých ľudí, aby ich mal kto osloviť, zachytiť, a potom aj sprevádzať...

No komunistický režim vnímal Katolícku cirkev ako úhlavného nepriateľa. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (KSČ) likvidáciu mužských reholí. V rámci Akcie „K“, dnes známej ako „Barbarská noc“, v noci z 13. na 14. apríla obsadili kláštory, vysťahovali rehoľníkov a zmocnili sa majetku Cirkvi. Rehoľníci boli umiestnení v sústreďovacích kláštoroch s väzenským režimom. Akciu K sprevádzalo násilie, vzbury, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych kníh, obrazov či obradných predmetov. Nasledovala snaha rehoľníkov „prevychovať“, nezmyselné školenia, väzenie, otrocká práca v uránových baniach, internácie, úteky do zahraničia...

„Zrazu sa otvorili dvere a do kaplnky vstúpil Marek s donom Tomášom. Hneď ako ma zbadali, zahrnuli ma otázkami, čo sa stalo a či som v poriadku. Ja zničený sám sebou som sa pozrel na nich, po usmiatej tvári mi stekali slzy. ‚Vďaka za mojich ozajstných priateľov,‘ pošepol som. Spolu sme si sadli na lavičku a ja som im vyrozprával svoj príbeh od začiatku.“

Tajná cirkev

Prenasledovanie podnietilo na Slovensku vznik tzv. tajnej alebo podzemnej cirkvi. Tajná cirkev zabezpečovala vykonávanie inak bežných náboženských aktivít, ktoré však museli zostať pred komunistickou štátnou mocou utajené. Jej najvýraznejšou osobnosťou na Slovensku bol tajný biskup Ján Chryzostom Korec, ktorý pracoval ako robotník. V tajnej cirkvi pôsobilo mnoho tajne vysvätených kňazov, kňazov, ktorým bol odňatý štátny súhlas, ale aj laikov.

Vďaka pôsobeniu tajnej cirkvi začali v 70. rokoch vznikať po celom Slovensku malé spoločenstvá, ktorých cieľom bolo udržiavať živú vieru prostredníctvom stretnutí pri modlitbách a čítaní Svätého písma. Venovali sa duchovnej formácii, ale i pašovaniu a šíreniu náboženskej literatúry.

Aj saleziáni pracovali v čase totality v tajnosti. V Žiline a v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami. Vždy sa im venoval pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach totalitného režimu sa začala vytvárať na jeseň 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom. Bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese. Aj takto pomáhali donovi Boscovi, ako sa dalo.

„Keď som bol malý, zomrela mi na rakovinu mama. Neskôr sa celá moja rodina rozhádala a otec situáciu nezvládal. Zastrelil sa. Ocitol som sa v detskom domove. Bol som slabé a neduživé dieťa a v škole ma šikanovali. Vysmievali sa mi už len za to, že nemám normálnu rodinu, že som ‚domovák‘. Vtedy som sa rozhneval na Boha a vinil som ho za všetko, čo ma postretlo. Odmietal som jeho milosti. Až dnes, po viac ako dvanástich rokoch od úmrtia mojej mamy, som pocítil láskavosť a prijatie. Don Tomáš s Marekom prikyvovali a ja som cítil, že už nie som sám.
Boh dokáže zázraky! Už len vedomie, že existuje NIEKTO, kto vás nikdy neopustí a kto vás bude bezpodmienečne a nadovšetko milovať, je lepšie, ako sa topiť v pochybách.“

Filozofia aj streetwork

Dnes je saleziánsky dom v Žiline sídlom troch saleziánskych komunít. Okrem tej školskej je tu aj pastoračná výchovná komunita, ktorá spravuje farnosť a oratórium. Veľké spoločenstvo rodín a saleziánov spolupracovníkov participuje na výchovnom poslaní. Pomáhajú najmä pri živote farnosti, pri slávení sviatkov, organizácii rôznych podujatí či pri príprave detí a mladých na sviatosti. Tieto deti a mladí sa často na konci svojej sviatostnej prípravy stanú členmi oratória a pokračujú v krúžkoch a stretkách.

Saleziáni v Žiline založili tiež prvý Katolícky športový klub, kde trénuje futbal vyše 100 detí a mladých. V oratóriu sú prítomné viaceré hudobné skupinky a telesá. Súčasťou saleziánskeho diela v Žiline je tiež formačná komunita postnoviciátu, ku ktorej je pridružený filozofický inštitút svätého Tomáša Akvinského. Mladí saleziáni tu absolvujú niekoľko rokov svojej rehoľnej formácie a štúdium filozofie. Zúčastňujú sa tiež apoštolátu medzi mladými na škole a v oratóriu.

Inštitút svätého Tomáša Akvinského ponúka tiež rôzne duchovné a pastoračné kurzy a konferencie pre laikov a zasvätených a spracuje veľkú knižnicu, ktorá je k dispozícii celej výchovno-pastoračnej komunite v diele. Saleziánsky dom v Žiline vďaka svojej geografickej pozícii v strede Slovenska, vďaka priestorom, ktorými disponuje a možnosťou ubytovania na školskom internáte, je tiež miestom organizovania rôznych podujatí celej provincie. Konajú sa tu kurzy animácie, tábory, formačné stretnutia, ale aj stretnutie provincie.

Aj v tejto súvislosti nemôžeme zabúdať na utrpenie obetí prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom. Nielen preto, že prináša obraz, ako totalitný režim zaobchádzal so svojimi vlastnými ľuďmi, ale aj preto, že to v mnohých ľuďoch vzbudilo odvahu, nezlomnosť a ochotu nasledovať Krista za každých okolností. Dodnes žneme duchovné ovocie ich obety a utrpenia. Na miestach, kde ich väznili a kruto vypočúvali, sa dnes hrajú deti. Na miestach, kde sa ľudia báli chodiť, lebo nevedeli, či neskončia vo väzení, je dnes škola a mladí sa tu pripravujú na život. Život v slobode...

Viac informácií nájdete na www.sjoroza.sk alebo na facebookovej stránke školy.

1. SOŠ sv. Jozefa Robotníka; 2. Internát a ihriská školy; 3. Dielne automechanici, stolári, murári; 4. Farnosť sv. Jána Bosca; 5. Saleziánsky dom, Filozofický inštitút sv. Tomáša Akvinského, knižnica; 6. Oratórium sv. Dominika Savia


Beáta Jarošová

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.