V Bardejove sa rozlúčili s donom Alojzom Ondrejkom

(Bardejov, 12. novembra 2021) – V stredu 10. novembra sa saleziánska rodina v bardejovskej Bazilike sv. Egídia rozlúčila so saleziánom kňazom donom Alojzom Ondrejom. Don Luigi v poslednom období často opakoval slová básne P. O. Hviezdoslava zo sonetu 18, zo zbierky Sonety. „Non omnis moriar! (Nezomriem celý!),“ hovorí básnik v pozícii človeka pripravujúceho sa na stretnutie s Bohom. Akoby čosi tušil... V sobotu 6. novembra 2021 vo veku nedožitých 91 rokov don Alojz Ondrejka odovzdal svoju dušu Pánovi.

Zádušnú svätú omšu celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, koncelebrovali provinciál saleziánov na Slovensku don Peter Timko a direktor bardejovského saleziánskeho strediska don Viliam Riško, spolu s desiatkami kňazov.

Pohrebných obradov sa zúčastnil rodný brat zosnulého Stanislav s manželkou a synom a tiež zástupcovia mestských zastupiteľstiev Bardejova a Novák. Kvôli pandemickým opatreniam bola účasť na bohoslužbe limitovaná, tisícky ľudí sledovali rozlúčku s donom Luigim online. Svätú omšu hudobne doprevádzala bardejovská folková hudobná skupina Slnovrat so zborom.

Otec provinciál netradične zvolil Markovo evanjelium o povolaní apoštolov. Toto evanjelium sa čítalo počas slávnosti životného jubilea 90 rokov dona Luigiho pred niekoľkými mesiacmi a podľa dona Timka vystihuje jeho život v saleziánskom povolaní. V homílii obzvlášť zvýraznil slovíčko – hneď.  

„Naplnenie času je kairos, milostivý čas. Moment milosti, ktorý si človek vo svojom živote všimne a odpovedá naňnho. (...) A keď sme teraz počúvali životopis dona Luigiho, môžeme vidieť koľko takých situácií, tých kairos, toho naplnenia času, v ktorom on hneď odpovedal, bez zaváhania, bolo.“ Otec Timko uviedol aj niekoľko príkladov:

– Keď sa dona Luigiho raz spýtal kamarát, ktorý študoval u saleziánov v Šaštíne, či by šiel s ním, neodporoval a on hneď vec zariadil. Takže ho pozvali na rozhovor a prijali za saleziánskeho chovanca.
– Keď končil noviciát, ani na um mu nezišlo, že by sa mohol ináč orientovať, a tak podal žiadosť o prijatie do saleziánskej spoločnosti skladaním prvých trojročných sľubov.
– Keď dostal ponuku emigrovať, pretože nemohol rozvinúť svoje povolanie, rovnako pohotovo odpovedal a išiel aj napriek tomu, že to nebolo ľahké.
– Keď bol pozvaný prežiť svoj dôchodkový vek na Slovenku, s ktorým na 40 rokov stratil kontakt, napriek svojmu veku nezaváhal a prišiel.
– Aj jeho odchod do večnosti je v duchu toho „hneď“. Náhle, ale pripravene odpovedal na Pánovo pozvanie.  

„Nech nám jeho život je inšpiráciou a povzbudením žiť to evanjeliové ‚hneď‘, v ktorého centre je ten druhý a veríme, že nebeský Otec ho hneď príjme k sebe,“ zakončil provinciál homíliu.

Na záver bohoslužby zazneli svedectvá ľudí zo skupín, ktoré sa s donom Luigim počas jeho dlhého a požehnaného života stretávali.

Don Stanislav Hurbanič prečítal dve svedectvá za exallievov Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v ktorom don Ondrejka zastával úlohu vyučujúceho a neskôr i ekonóma domu.

Po rokoch v Ríme ho predstavený poslali do švajčiarskeho Bazileja ako misionára tamojších krajanov v zahraničí. Z viacerých svedectiev vybrali svedectvo Jany Molitorisovej, ktorá napísala: „Páter Luigi mal dostatok lásky a porozumenia pre mladých aj veľkých. Nevykonával len svoje kňazské povinnosti, ale sprevádzal nás s láskou, dobrotou, porozumením vo všetkých radostných i tragických udalostiach nášho života.“

Ako penzista sa don Luigi vracia do vlasti, aby bol v rámci svojich možností užitočný v pastorácii v bratislavskej Petržalke. Po roku prichádza do Bardejova, kde napokon pôsobil až do konca svojho života. Za tieto roky sa podelil o svedectvo don Ivo Štofej, ktorý opísal sťahovanie saleziánskej komunity z Kellerovej ulice na Vinbarg. Don Luigi, ako najstarší člen komunity, napriek vysokému veku (ako to už mal vo zvyku) pohotovo súhlasil so sťahovaním a ostatní bratia ho v rozhodnutí nasledovali. Tu na Vinbargu nastala podľa dona Štofeja jeho obroda a don Luigi ožil. „Ja som mal stále pocit, že on čaká, kedy niekto príde, aby sa mu mohol venovať,“ opísal svoju skúsenosť s „nestarnúcim“ saleziánom.  

Don Luigi podporoval aj dielo rómskej misie na Poštárke. Rád chodil medzi ľudí a pôsobil medzi mladými. O jeho pastoračnej činnosti porozprával salezián z bardejovského saleziánskeho strediska na Poštárke don Peter Varga. Najprv však prečítal svedectvo delegáta pre pastoráciu Rómov dona Petra Bešenyeia, ktorý sa nemohol zúčastniť. „Aj keď prišiel na Slovensko z jednej z najbohatších európskych krajín, zo Švajčiarska, rýchlo si obľúbil Poštárku aj s ľuďmi, ktorí tam bývali. Využil každú príležitosť byť medzi nimi. Mal rád obyčajných ľudí a ľudia mali radi jeho,“ napísal don Bešenyei.

Ľudia na Vinbargu si dona Luigho v posledných rokoch mohli pamätať najmä z mamičkovských stretiek, na ktorých sa zúčastňoval. Za celé spoločenstvo mamičiek, za rodinky a saleziánsku rodinu na Vinbargu prišla poďakovať Marcela Harčárová. „Stali ste sa veľkým pre tých najmenších – šéf mamičkovských stretiek. Vedeli ste sa skloniť, kľaknúť ba aj ľahnúť si k tým najmenším, aj v tom vašom požehnanom veku. Ďakujem Pánu Bohu, že mi umožnil rásť vo vašej blízkosti.“

Saleziáni sa venujú predovšetkým mladým a don Luigi vedel byť až do konca života blízky, zaujímavý a príjemný pre spoločnosť mladých. Za mladých sa prihovorila a vydala svedectvo animátorka Martina. „Váš láskavý pozdrav a šibalský úsmev si pri vstupe do oratka hneď získal všetkých. Don Luigi vo veku 90 rokov ste mali založených viac facebookov, ako niektorí moji rovesníci. Vždy ste hľadali cestu, ako sa k mladým priblížiť, mať rád, čo majú radi oni a ani technológie vás od toho neodradili. A možno aj vďaka tomu, že niekedy nefungovali, ste boli blízko nich. Don Luigi, ďakujeme.“

Na správu o odchode dona Luigiho do večnosti zareagoval aj jeho vzácny osobný priateľ J. Em. Jozef kardinál Tomko. Jeho pozdrav prečítal don Viliam Riško, direktor bardejovskej saleziánskej komunity, ktorý zároveň moderoval celú záverečnú časť príhovorov a svedectiev.

Milá saleziánska rodina,

keď som prijal správu o smrti nášho Lojzka, spomenul som si na naše spoločné účinkovanie v Ríme a na jeho návštevy v Bardejovských kúpeľoch. V Ústave sv. Cyrila a Metoda, v Malom seminári bol pre slovenských chlapcov učiteľom, otcom, vychovávateľom. Spolu s ďalšími saleziánmi sa chlapci cítili ako v rodine. Pre nás dospelých, bol priateľom, vždy veselým, schopným odľahčiť ťažké situácie.

Už niekoľko rokov počas letných mesiacov som bol v Bardejovských kúpeľoch. Do tohto krásneho prostredia, kde som pookrial na tele i na duchu prichádzal za mnou aj Lojzko. Do mojich dní vniesol radosť a v spomienkach sme sa vracali do rokov našej mladosti, na miesta, kde sme pracovali pre náš slovenský národ, pre Cirkev na Slovensku.

Spájam sa s vami v modlitbe vďaky za Lojzka a tiež v modlitbe za spásu jeho duše.

R. I. P.

Jozef kardinál Tomko


Svoj pozdrav pripojil aj košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober, ktorý sa obradov nemohol zúčastniť. Komunite bardejovských saleziánov vyslovil úprimnú sústrasť: „Mal som ho rád, rád som ho medzi nami v arcidiecéze vídaval a tešil sa z neho. Jeho životná parabola sa u nás v Bardejove zavŕšila. Nech ho Pán prijme medzi svojich verných služobníkov. Ďakujem mu aj za ostatné roky i tichú službu medzi vami v Bardejove.“  

Na záver sa don Riško poďakoval Mons. Tomášovi Galisovi, ktorý až zo Žiliny prišiel sláviť Eucharistiu. Po skončení obradov pohrebný sprievod odprevadil zosnulého na cintorín pri kostole sv. Anny, kde bol pochovaný.

 


mk
Foto: Martin Novák

 

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.