Na pohrebe dona Juraja Kyseľa ďakovali za jeho ľudskosť a horlivosť

(Kňažia, 9. júla 2020) – V obci Kňažia, pri Dolnom Kubíne, sa v stredu 8. júla konal pohreb zosnulého saleziána kňaza Juraja Kyseľa. Vo veku 75 rokov zomrel nečakane v piatok 3. júla v Trnave. Vo farnosti Kňažia, predtým farnosť Bziny, pôsobil od roku 1975 až do konca totality. Na rozlúčku s ním prišlo mnoho veriacich i desiatky kňazov.

Zádušnú svätú omšu predsedal a pohrebné obrady viedol nový spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš, koncelebroval s ním provinciálny vikár saleziánov don Peter Bučány i mladý salezián kňaz a rodák z Kňažej don Peter Žatkuľák. Prítomných bolo približne osemdesiat kňazov, prevažne saleziánov, ale i diecéznych a iných rehoľníkov, mnoho veriacich z farnosti i z okolia, tiež rehoľné sestry saleziánky aj uršulínky, ktorým posledné štyri roky života slúžil v Suchej nad Parnou.

„Často sme sa, Juraj, stretávali nad Božím slovom. Vždy som mal rád tvoje interpretácie Božieho slova, tvoje videnie Božieho slova,“ začal svoj príhovor v homílii salezián don Peter Hitka, ktorý so zosnulým prežil v 90-tych rokoch štyri roky na misii v ruskom Aldane. Slová z Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktoré zazneli v evanjeliu, vztiahol na život zosnulého spolubrata. „Celý život si pracoval, aby ľudia, s ktorými si žil, poznali jediného pravého Boha, a toho, ktorého poslal, Ježiša Krista. Kdekoľvek si bol a žil, záležalo ti predovšetkým na tomto. Tomuto si zasvätil celý svoj kňazský život.“

O pravdivosti týchto slov svedčili vo svojich rozlúčkových príhovoroch na konci bohoslužby aj zástupcovia veriacich z Kňažej, Bzín či zo Suchej nad Parnou, tiež rehoľné sestry saleziánky a uršulínky, i RNDr. Michal Kubán, zástupca Slovenského misijného hnutia, v ktorom don Kyseľ – po návrate z Aldanu na Slovensko a s dovolením provinciála – duchovne sprevádzal členov a pomáhal v animácii služby misiám. Napokon aj generálny vikár trnavskej arcidiecézy Peter Šimko vyzdvihol, ako don Kyseľ, hoci mal právo na odpočinok v dôchodku a bol vedený ako výpomocný duchovný, ďalej pracoval s horlivosťou akoby kaplána, a dodal: „Osobnosti nám odchádzajú nepozorovane. Budeš nám chýbať.“

„Božia sláva bola cieľom tvojho života a činnosti. Nešiel si za titulmi, nešiel si za ľudskou chválou, oceneniami. V skromnosti a skrytosti si poctivo pracoval, aby si oslávil Boha na zemi. A teraz je tvoje dielo dokončené,“ pokračoval vo svojej homílii don Hitka a vyznal, že bol svedkom toho, ako Juraj Kyseľ zjavoval ľuďom Božie meno, lásku, milosrdenstvo, a predovšetkým Boha ako Otca. Rovnako ako v každom ďakovnom príhovore na konci omše aj v homílii zaznelo podčiarknutie najmä jeho ľudskosti a dobroty. „Bol si človekom vždy naplneným ľudskou dobrotou,“ zdôraznil kazateľ a uviedol ešte niekoľko „krásnych vlastností, ktoré sa do mňa hlboko vryli, ktoré si dobre pamätám.“ Vyzdvihol predovšetkým jeho pokoru, prejavovanú aj v tom, ako si s úctou vždy vypočul mienku aj mladších. „Ďalej vo mne hlboko zostáva zapísaná spomienka na tvoju dobroprajnosť.“ Ako len vedel, tak podporoval prácu medzi mladými, aj vo farskej pastorácii a podporoval ľudí v ich iniciatívach. Ako tretiu vlastnosť pripomenul don Hitka hlboké pochopenie pre chyby iných. „Mimoriadne si vážim, Juraj, že si bol veľmi pravdivý; žil si veľmi skromným spôsobom života. Ak si niekomu niečo doprial, tak určite nie sebe, ale druhým,“ pokračoval a pripomenul, ako mu zosnulý spolubrat viac ráz povedal, že do Aldanu šiel pracovať preto, „lebo na fare v Kňažej ti už bolo veľmi dobre a nechcel si sa nechať opantať pohodlím.“ Do zoznamu krásnych vlastností Juraja Kyseľa zaradil don Hitka aj pozornosť a štedrosť, ako nikdy neprišiel k ľuďom s prázdnymi rukami; ďalej istú svojráznosť, ktorá vyvolávala aj úsmevné situácie, a tiež jeho sčítanosť a vzdelanosť, a napokon veľkú úctu k Božej Matke. „Toto sú, Juraj, tvoje krásne ľudské vlastnosti, ktoré si dal do služby Božieho kráľovstva. Skláňam sa pred tvojou veľkou oddanosťou Božiemu kráľovstvu, pre ktoré si žil, namáhal sa a trpel. To, čo si ohlasoval, tomu si aj pevne veril. Svoju ľudskosť si dovolil pretvárať Ježišovou láskou,“ zakončil svoju homíliu don Peter Hitka.

Po skončení svätej omše nasledovalo pochovanie na cintoríne hneď vedľa kostola.

rhsdb

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.