Nepoškvrnená začala saleziánske dielo

Každý, kto aspoň trocha pozná dona Bosca vie, že Panna Mária bola živo prítomná v každej rozhodujúcej chvíli jeho života. Ako deväťročnému mu ukázala pole jeho budúcej činnosti medzi chlapcami, ustavične ho viedla, ochraňovala a podporovala. Apoštol mladých materinské vedenie odmeňoval láskou a rozširovaním úcty k nej. „Dôverujte Panne Márii a uvidíte, čo sú zázraky,“ hovorieval don Bosco svojim chlapcom. Eucharistia a Nepoškvrnená Panna Mária sa časom stali dvoma piliermi celého saleziánskeho diela dona Bosca.

8. decembra, na výročie vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie Piom IX.,  si katolícka cirkev pripomína tento mariánsky sviatok. V saleziánskej tradícii sa s 8. decembrom viaže ešte jedna významná udalosť:  

Hneď na začiatku, ako som vstúpil do konviktu, spriatelil som sa so skupinou chlapcov. Keď som sa objavil v aleji alebo na námestí, hneď boli okolo mňa. Chodili za mnou aj do sakristie kostola pri konvikte. Nemal som však k dispozícii nijakú miestnosť, kde by sme sa mohli  schádzať a tak môj plán pomáhať im sa musel stále prispôsobovať okolnostiam.

Uskutočnenie tohto plánu vyprovokovala divná príhoda. Zrodila sa z nej myšlienka pracovať pre mladých, túlajúcich sa po uliciach mesta, najmä tých, čo vychádzali z väzníc.

Na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (8. decembra 1841) som sa v určenú hodinu obliekal k svätej omši. Kdesi v kúte stál akýsi mladík. Kostolník Giuseppe Camotti ho volal miništrovať.

- Ja neviem miništrovať - odpovedať celý zahanbený.

- Tak ideš, alebo nie - naliehal kostolník.

- Veď som vám povedal, že to neviem. Ešte nikdy som neminištroval.

- Ty babrák! - rozzúril sa kostolník. Ak nevieš miništrovať, čo sem lezieš?

.....

Chcel som, aby tento úbožiačik zabudol na výprask i na zlý dojem, akým naň zapôsobili kňazi tohto kostola. Odslúžil som svätú omšu, urobil som si poďakovanie a zaviedol som ho do jednej kaplnky.

.....

Vstal som a prežehnal som sa, aby sme začali. Všimol som si, že Bartolomeo sa neprežehnal. Nevedel, ako sa to robí. Na tejto prvej hodine katechizmu som ho naučil prežehnávať sa a rozprával  som mu o Bohu Stvoriteľovi a prečo nás Boh stvoril.

Nemal ktovie akú pamäť. Bol však pozorný a usilovný, a tak sa v krátkom čase naučil všetko, čo bolo potrebné, aby sa mohol dobre vyspovedať, a potom neskoršie ísť aj na sväté prijímanie.

K Bartolomeovi sa pridali aj ďalší chlapci. Tej zimy sa mi podarilo dať spolu aj dakoľko dospelých. Katechizmus som prispôsobil ich potrebám. Myslel som najmä na tých, čo vychádzali z väzenia. Zistil som, že mladíci, ktorí prichádzajú na slobodu, zabúdajú na minulosť a začínajú žiť správne, ak nájdu priateľa, ktorý sa o nich stará, ktorý sa im venuje v nedeľu a sviatky, nájde im prácu u dajakého poctivého zamestnávateľa a dakedy príde za nimi aj v týždni. Takí chlapci sa potom stávajú poctivými občanmi a dobrými kresťanmi.

Toto je začiatok nášho Oratória. S božím požehnaním rástlo, že to prevyšovalo všetky moje predstavy.

Myšlienka pracovať pre mladých, ktorá sa stala životným poslaním dona Bosca sa zrodila práve v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Boží zámer alebo náhoda?

Neposkvrnena2018


Zdroj: Teresio Bosco: Pamäti Oratória – Memorie dell'Oratorio (knihy.saleziani.sk)
Spracovala: mk

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.