Uplynulo 44 rokov od smrti dona Titusa Zemana

(Bratislava, 8. januára 2013) - 8. januára si pripomíname výročie smrti saleziána, kňaza a trpiteľa pre vieru dona Titusa Zemana. Mučeník za záchranu duchovných povolaní zomrel v roku 1969 na následky neľudského väznenia a mučenia v komunistických väzniciach.

2013_1_8_titus_vyrocie9.jpg



Spomienka z dňa jeho pohrebu


Je 11. január 1969, treskúca zima a všetko je pokryté snehom. Inšpektor saleziánov Andrej Dermek stojí nad vykopaným hrobom na vajnorskom cintoríne a prihovára sa prítomným:

"Stretáme sa na cintoríne. Pripomína mi to takmer časy katakomb prvých kresťanov, aspoň čo sa týka nás rehoľníkov. Život nás rozohnal, smrť nás zvoláva. A predsa by som nemohol povedať, že je to víťazstvo smrti nad životom.
Smrť je tajomstvo, aj keď sa s ňou stretáme pravidelne. Nie je tragédiou, lebo je prirodzeným zákonom. Nie je výnimkou, ale pravidlom. Je tu. Jednoduchá, jasná ako blesk. Možno ju len prijať so zúfalstvom alebo s vierou, v nádeji a pokoji! A my tajomstvo smrti nášho drahého spolubrata, ktoré sa nás tak bezprostredne a bolestne dotýka, prijímame s vierou, v nádeji a v pokore!

Dnes na tomto mieste odpočíva bojovník, ktorý dobojoval, kňaz, ktorý doslúžil svoju celoživotnú svätú omšu. To je odchod. To je návrat k nebeskému Otcovi, aj k svojmu pozemskému otcovi a matke, ktorí ho predišli. Nikto z vás a z nás, ani on sám netušil, čo mu život pripraví. Len jedno bolo isté, že v tom životnom ruženci nebudú len samé radostné tajomstvá. Budú aj bolestné. Bude ich aspoň toľko ako radostných, ale všetky končia vzkriesením! Možno však povedať, že všetko to, čo bolo medzi jeho primíciami a jeho pohrebom, bol plný kňazský, rehoľný a saleziánsky život aj napriek tomu, že z tých dvadsaťdeväť kňazských rokov osemnásť prežil mimo svojho povolania, z toho trinásť vo väzení. Vždy a všade to však bol kňazský život!"

2013_1_8_titus_vyrocie2.jpg


Po viac než dvoch rokoch a desiatich mesiacoch sa verejným záverečným zasadnutím Arcibiskupského Tribunálu skončila fáza prvého stupňa blahorečenia saleziána Titusa Zemana. Dokumenty obsahujúce svedectvá, historické správy či lekárske posudky boli prenesené do Vatikánu – do rúk Kongregácie pre kauzy svätých a začala sa tak rímska fáza procesu blahorečenia. Za jej úspešný priebeh a tiež o Božie milosti získané na príhovor Božieho služobníka dona Titusa sa môžeme prihovárať aj slovami tejto modlitby.

2013_1_8_titus_vyrocie1.jpg

 

Modlitba za blahorečenie dona Titusa Zemana, kňaza – saleziána


Všemohúci Bože, ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi. Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou. Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi verejne uctievať na oltári. Prosíme ťa za jeho blahorečenie skrze tvojho Syna Ježiša Krista a na príhovor jeho matky Panny Márie, Pomocnice kresťanov. Amen.

Prosíme, aby ste všetky milosti, obsiahnuté pri modlitbe za blahorečenie dona Titusa Zemana, oznámili na provincialáte Saleziánov dona Bosca, Miletičova 7, Bratislava.

2013_1_8_titus_vyrocie6.jpg
©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.