Don Artime: Bez strachu, MLADÍ PROROCI

(Rím, 17. septembra 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo september 2020).

Spája nás jedno poslanie: „Ísť do neba a priviesť so sebou čo najviac ľudí“

Milí čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, ktorý don Bosco tak miloval, z celého srdca vás pozdravujem. Chcem sa s vami podeliť o krásne mládežnícke svedectvo, o slová jedného dievčaťa z Venezuely.

Keď som vo februári tohto roka opätovne navštívil Venezuelu, zúčastnil som sa na krásnom a oduševnenom Encuentro Nacional con jóvenes, národnom stretnutí s venezuelskými mladými. V ten deň dievčina Eusibeth prečítala vlastnoručne napísaný príhovor, v ktorom povedala, čo jej veľmi ležalo na srdci. Vyslovila to nahlas v mene mladých Venezuelčanov, veľkodušných, plných nádeje, ktorí trpia pre situáciu v ich krásnej krajine. Povedala toto:

„Drahý don Ángel, z hĺbky srdca ďakujeme Pánovi za vašu návštevu v našej krajine a za to, že ste si našli čas na stretnutie s nami mladými, pretože vieme, akí sme vám drahí.
Týmito slovami chcem vyjadriť pocity každého z nás, ktorí prežívame túto ponuku svätosti a máme saleziánske srdce.
Sme tu zastúpení všetci. Od domorodých chlapcov a dievčat, ktorí rástli v slobode amazonskej džungle, cez bratov a sestry z Ánd, plných bratstva a vľúdnosti, cez mladých z centrálnej oblasti, ktorí s radosťou vytvárajú civilizáciu lásky, po Guarov, obyvateľov severovýchodu, Kórejcov, Zuliánov a všetkých nás, ktorí máme tú česť a radosť byť Venezuelčanmi.
Je tu s nami prítomný každý mladý človek, ktorý musel opustiť svoju krajinu a premeniť cudziu zem na svoj domov, školu, farnosť a dvor.
Ak je niečo, čo je pre nás mladých charakteristické – okrem zvláštnych čŕt našich osobností a rôznych spôsobov myslenia – tak je to to, že nás spája jedno poslanie: „Ísť do neba a priviesť s sebou čo najviac ľudí“, ako hovorieval náš milovaný otec don Bosco.
Pre nikoho nie je tajomstvom, čo musíme každý deň prežívať: realitu, v ktorej po nás šliapu podbíjané čižmy tohto sveta, ktorý nám chce zabrániť snívať o nemožnom a vsadiť na veľké ideály.
Saleziánska spiritualita nám umožnila kráčať v nádeji a obnovuje našu vieru, aj keď sa občas všetko zdá neisté a neuskutočniteľné.
My mladí Venezuelčania sme odvážnymi prorokmi, a hoci máme strach, že budeme súdení alebo napadnutí, nedovolíme, aby náš hlas bol udusený.
Sme mladí, ktorí sa prebúdzajú každé ráno, aj keď nemajú čo jesť, len aby mohli ísť do školy alebo na univerzitu, ktorí sa s húževnatosťou a námahou usilujú získať komplexné vzdelanie s mnohými kilometrami v nohách a angažujú sa vo výchove, pretože to je najlepší prostriedok, ktorý máme, aby sme zmenili náš národ a svet.
Sme mladí, ktorí aj napriek tomu, že sú nútení pracovať z núdze, dávať bokom to, čo majú radi, a obetovať svoje sny, odvážia sa byť svetlom uprostred zraneného a po Ježišovi smädiaceho ľudu.
Aj my sme krehkí a vydesení z tohto nášho sveta, ktorý sa rozpadáva na kusy, a máme chuť hodiť flintu do žita, ale láskavý Boží pohľad a materská ochrana Panny Márie nás pozývajú, aby sme svoje životy naďalej dávali do služby druhým, najmä tým najchudobnejším a najbezbrannejším chlapcom a dievčatám. Nikto sa nemôže vrátiť späť, ale všetci môžu ísť vpred.
To, že sme saleziánskymi mladými, nám pomáha odpovedať na všetko, čo prežívame, ako verní a odvážni učeníci. Sme skutoční chamos, „kúzelníci“, autentickí, odvážni, svätí dnešnej doby: v rifliach, topánkach a tričkách, ako hovorí pápež František.
Drahý don Ángel a všetci členovia našej saleziánskej rodiny, vaša prítomnosť nás povzbudzuje k tomu, aby sme konali inak, aby sme naďalej bojovali za spravodlivú a svätú Venezuelu a stavili všetko pre dobro mladých. Neprestávajte nás sprevádzať a veriť v nás. Ďakujeme, že ste!“

Týmto sa končí srdečné svedectvo mladého dievčaťa. Počúvanie Eusibethy pred 800 mladými ľuďmi počas teplého večera v Caracase ma podnietilo premýšľať o tom, akým spôsobom a ako veľmi don Bosco veril vo svojich mladíkov, v ich schopnosti, v ich potenciál, v dobrotu, ktorá je v srdci každého mladého človeka.
A to, čo sa stalo s donom Boscom pred 160 rokmi, sa stále deje aj dnes vo všetkých častiach sveta. Nie je pravda, že dnešní mladí ľudia nemajú pekné srdce. Isteže, sú takí, ktorí sa nachádzajú na ceste zmätku, otroctva, smrti už počas života… Mladí, ktorí skutočne potrebujú byť „zachránení“.
Ale existuje mnoho ďalších, milióny a milióny (a mladí, ktorých som stretol spolu s Eusibethou, sú toho dôkazom), ktorí veria v život, v krásu Lásky, v krásu zdieľania a v plnosť zmyslu, ktorý im dáva Boh. Vedia, že nie sme porazení vtedy, keď prehrávame, ale keď sa vzdáme.
Je dnes ešte možné takto premýšľať a hovoriť? Ja tvrdím, že je to možné.
Priatelia, naďalej bez strachu robte dobro, a nech vás dobrý Pán naplní svojím pokojom.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.