Heslo 2023

 AKO KVAS V DNEŠNEJ ĽUDSKEJ RODINE
Laický rozmer rodiny dona Bosca

Predovšetkým chcem pripomenúť, že toto Heslo 2023 je určené dvom skupinám adresátov – deťom, dospievajúcim a mladým zo všetkých prítomností rodiny dona Bosca vo svete. Zároveň je určené všetkým skupinám saleziánskej rodiny, ktoré sú pozvané objaviť alebo znovu objaviť svoj vlastný laický rozmer.

Ako môžu existovať dvaja takíto rozdielni adresáti? Odpoveď je jednoduchá. Vo svetle toho, čo najviac charakterizuje našu pedagogiku a našu spiritualitu, chceme pomôcť chlapcom a dievčatám, najmä dospievajúcim a mladým, aby objavili, že každý z nich môže byť ako kvas, o ktorom hovorí Ježiš; ako dobrý kvas, ktorý pomáha „chlebu ľudskej rodiny“ rásť a robiť ho väčším a chutnejším. Každý z nich môže byť skutočným protagonistom a mať autentické poslanie po boku Ježiša alebo ako dobrý veriaci v náboženstve, ktoré vyznáva.

Pre rodinu dona Bosca to má byť jasné a provokujúce posolstvo zamerané na objavenie jej laického rozmeru v tejto rodine, do ktorej sme všetci zapojení a kde drvivú väčšinu jej členov tvoria laici, muži a ženy zo všetkých krajín, so svojím kresťanským laickým životom, ktorý ich volá byť skutočným kvasom v tomto ľudstve, ktoré to tak veľmi potrebuje.

A my zasvätení členovia saleziánskej rodiny sme rovnako pozvaní byť „kvasom v chlebe ľudstva“, žiť jeden vedľa druhého a nechať sa obohatiť evanjeliovou laickosťou týchto našich bratov a sestier. Sme skrátka povolaní, aby sme sa ako rodina navzájom dopĺňali.

A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí“(Lk 13, 20 – 21).

Kvas pôsobí ticho.
Kysnutie prebieha v tichu, rovnako ako práca Božieho kráľovstva v jeho vnútornom fungovaní.
Veď kto dokázal počúvať, ako kvas pôsobí na múku a cesto, do ktorého bol vložený, ako spôsobuje, že celá hmota kysne? To nám umožňuje pochopiť pôsobenie Božieho kráľovstva. Sám apoštol Pavol predstavuje kráľovstvo z jeho najvnútornejšej stránky, keď hovorí: „Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“(Rim 14, 17). Je to vnútorné, neviditeľné pôsobenie Ducha; je to kvas vložený do srdca. A tak ako kvas pôsobí cez kontakt, tak je to aj s evanjeliom.

Podobenstvo o kvase, ktoré bolo zvolené ako téma Hesla 2023, je podobenstvo s veľkou evanjeliovou múdrosťou, pedagogickým a výchovným významom.Vyjadruje povahu Božieho kráľovstva, ktoré Ježiš prežíval a o ktorom učil.
Existuje viacero teologických výkladov tejto biblickej pasáže. Našou interpretačnou voľbou pre tohtoročné Heslo je práve predstava kvasu ako obrazu plodnosti a rastu Božieho kráľovstva, ktoré v srdciach ľudí oplodňuje bohatstvo daru povolania k životu, povolania tam, kde nás Boh zasadil, usmerňuje poslanie laikov a celej rodiny dona Bosca na celom svete.

„Trocha kvasu prekvasí celé cesto“ (Gal 5,9). Je úžasné, ako sa porcia múky zdvojnásobí alebo strojnásobí pridaním malej porcie droždia… Pán nám hovorí, že Božie kráľovstvo je ako kvas, ktorým sa múka (cesto) prekvasí pri príprave chleba. Kvások sa vyznačuje niečím veľmi zvláštnym. Je to jeho schopnosť „pozitívne“ ovplyvniť cesto.

Spomedzi ingrediencií, ktoré používame na výrobu chleba, droždie nepredstavuje, ako poukazuje Pán v evanjeliovom podobenstve, najväčšie množstvo, práve naopak. Používa sa ho veľmi málo, ale odlišuje sa tým, že je jedinou živou zložkou, a keďže je živé, má schopnosť ovplyvňovať, upravovať a premieňať celé cesto.

Môžeme teda povedať, že Božie kráľovstvo je takéto: „Ľudsky malá a zdanlivo nepodstatná skutočnosť. Na to, aby sa však človek stal jej súčasťou, musí byť chudobný v srdci; nesmie dôverovať vlastným schopnostiam, ale sile Božej lásky; nesmie sa snažiť byť dôležitý v očiach sveta, ale vzácny v očiach Boha, ktorý má radšej jednoduchých a pokorných. [Iste] Božie kráľovstvo si vyžaduje našu spoluprácu, ale predovšetkým je to Pánova iniciatíva a dar. Naša nepatrná činnosť, zdanlivo malá tvárou v tvár zložitosti problémov sveta, keď sa vloží do Božej činnosti, nebojí sa ťažkostí. Pánovo víťazstvo je isté: jeho láska spôsobí, že každé semeno dobra v zemi vyklíči a vyrastie. To nás otvára pre dôveru a nádej napriek drámam, nespravodlivosti a utrpeniu, s ktorými sa stretávame. Semeno dobra a pokoja klíči a rastie, pretože milosrdná Božia láska ho necháva dozrieť“ (Anjel Pána, Pápež František, 14. júna 2015).

1. Božie kráľovstvo, ktoré sa rodí v našom svete, uprostred svetiel a tieňov

„Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: ,Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy‘“ (Mt 12, 14 – 21).

• Tu je to sám Ježiš, kto pôsobí ako kvas medzi najobyčajnejšími ľuďmi, medzi chorými, ktorí potrebujú uzdravenie. „A uzdravil ich všetkých“… je „laickou“ tvárou Ježiša uprostred „laos“, ľudu, kde nie je rozdiel v spoločenskej triede alebo pôvode. Zdá sa, že ich všetkých spája chudoba a potreba pomoci.

• Je historicky spoľahlivo dokázané, že symbolom, ktorý dominoval celému Ježišovmu kázaniu, skutočnosťou, ktorá dávala zmysel všetkým jeho aktivitám, bolo „Božie kráľovstvo“. Synoptické evanjeliá zhŕňajú Ježišovo učenie a kázanie do tejto lapidárnej vety: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Tento výraz sa v evanjeliu vyskytuje 122-krát a 90-krát zaznieva z Ježišových úst. Preto je viac než zrejmé, že Ježiš hlásal Božie kráľovstvo, a nie seba samého (K. Rahner).

• Slovo a ohlasovanie kráľovstva však nie sú len ústrednou témou Ježišovho kázania ani východiskom väčšiny jeho podobenstiev a predmetom veľkého počtu jeho výrokov; je to aj obsah jeho symbolických činov, ktoré tvoria veľkú časť jeho služby, konkrétne jeho priateľstvo s mýtnikmi a hriešnikmi, s ktorými ide dokonca tak ďaleko, že si sadá za stôl; sú to uzdravenia a exorcizmy… V skutočnosti Ježiš vo svojom spoločenstve s ľuďmi na okraji spoločnosti a vo svojom súcite s tými najchudobnejšími, poslednými, vylúčenými naplno prežíval kráľovstvo a skutkom preukázal bezpodmienečnú Božiu lásku k posledným.

• Dnes si uvedomujeme, že v našom svete, v tomto budovanom kráľovstve, je veľa dobra, ale aj veľa bolesti: bolesti, ktorú zapríčiňuje náš spôsob bytia a konania ako ľudskej rodiny. Preto musíme otvoriť svoje oči a srdce pre Boží „spôsob konania“, ktorý zakladá svoje kráľovstvo veľmi zvláštnym spôsobom. A práve tým, že prevezmeme jeho spôsob bytia a konania, musíme s ním spolupracovať. Nemôžeme inak, ak nechceme, aby kráľovstvo prestalo byť „Božie“ a stalo sa „naším“,ale nie Božím.

• Relevantný je v tomto zmysle štýl prítomnosti Božieho kráľovstva, ktoré je stelesnené v Ježišovi, ako ho opisuje evanjelium prostredníctvom Izaiášových slov: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú národy.“ A budú dúfať všetky národy, nielen Izrael…aby zhromaždil rozptýlené Božie deti. Univerzálna otvorenosť, ktorá nás ako saleziánsku rodinu charakterizuje, je v úplnom súlade s evanjeliom kráľovstva. Cirkev tvorí viac ako 99 % laikov… Predstavte si, ako sa tento pomer zvýši, ak vezmeme do úvahy a zahrnieme celý svet: laici sú cestom i kvasom kráľovstva.

• Niekedy sa náš ľudský prínos alebo naše malé úsilie môže zdať bezvýznamné, ale pred Bohom bude vždy dôležité. Nesmieme a nemôžeme merať účinnosť alebo výsledky nášho úsilia hodnotením toho, koľko do neho investujeme, koľko úsilia si vyžaduje, pretože konečným dôvodom všetkého je Boh; a zároveň nemôžeme prepadnúť komplexu menejcennosti alebo falošným ospravedlneniam o tom, aké je poslanie a budovanie kráľovstva nemožné, pretože to blokuje a paralyzuje.

• Keď stojíme pod „očami“ a pred „srdcom“ nášho Boha, nesmieme si zamieňať malosť a pokoru so slabosťou. Je to málo, čo môžeme urobiť tvárou v tvár „mnohému“, čo sa od nás vyžaduje. Nikdy to však nie je „málo“ alebo nepodstatné, pretože je to Boh, kto nám umožňuje rásť. Je to Božia sila, ktorá prichádza na pomoc. A je to Boh, kto nakoniec sprevádza naše odhodlanie, naše úsilie, naše bytie biednym kvasom v ceste. Za predpokladu, že všetko a vždy robíme v jeho mene.

2. Ľudská rodina, ktorá potrebuje…

Každý človek je na tomto svete povolaný objaviť zmysel svojej existencie, ktorým je práve zdravý a bratský život v rámci ľudskej rodiny. Podobenstvo o kvase a tento návrh Hesla nás teda nabádajú, aby sme vstúpili do sveta veľkých výziev prostredníctvom dynamiky času a ľudských dejín. Kvások integrovaný do chlebovej hmoty potrebuje svoj vlastný čas na kvasenie.

Tento Boží čas, kairos, nás učí vstúpiť do dynamiky, v ktorej je čas dôležitejší ako priestor, ako povedal pápež František. Najmä vo svete, kde virtuálna a digitálna komunikácia vytvára prostredie sietí, okamžitej a interaktívnej prítomnosti, je veľmi dôležité prehĺbiť význam času v našich životoch, v našom spôsobe komunikácie, práce a spoločného bytia ako osôb.

Budovanie ľudskej rodiny je zodpovednosťou a záväzkom nás všetkých.

Vieme, koľko dobra nás obklopuje, ale aj koľko bolesti sme ešte nedokázali prekonať vo svete, v ktorom žijeme. Pápež František nám to pripomína, keď hovorí, že „každá generácia si musí osvojiť zápasy i víťazstvá predchádzajúcich generácií a doviesť ich k ešte vyšším métam. To je cesta. Dobro, tak ako láska, spravodlivosť a solidarita, sa nedosahuje raz a navždy; musí sa získavať každý deň. Nemožno sa uspokojiť s tým, čo sa dosiahlo v minulosti, zastaviť sa a užívať si, akoby sme si nevšimli, že mnohí naši bratia ešte trpia pre nespravodlivosť, ktorá je výzvou pre nás všetkých“.

Preto si uvedomujeme, že ľudská rodina je rodina s mnohými potrebami:

a) potrebuje spravodlivosť a dôstojnosť pre najposlednejších a zavrhnutých (FT, 15 – 17; 18– 21; 29 – 31; 69 – 71; 80 – 83; 124 – 127;234);
b) potrebuje pravdu (LF 23 – 25; FT 226 – 227);
c. potrebuje mier a bratstvo (LF 88 – 111; FT216 – 221; ChV 163 – 167);
d. potrebuje Boha (LF 50 – 51; LF 1 – 7; LF 35; LF 58 – 60);
e. potrebuje starostlivosť o spoločný domov (porov. Laudato si’);
f. potrebujete…

Dobro, ktoré musíme urobiť dnes, nemôžeme nechať na zajtra!

Ako rodina dona Bosca sme povolaní byť kvasom v tejto ľudskej rodine. Vedení touto víziou – evanjeliovou dynamikou kvasu – chceme prehlbovať a uznávať bohatstvo duchovného, náboženského a kresťanského povolania našich laikov vo všetkých prítomnostiach sveta a laikov z rodiny dona Bosca, oceňovať v rôznych kultúrach a spoločnostiach dar ich života, silu ich viery, krásu ich rodiny, skúsenosti ich života a práce.

3. Laik – kresťan, ktorý „posväcuje svet zvnútra“

Akýsi zvyk spôsobil veľkú dezorientáciu, pretože svätosť spájal výlučne s mníšstvom a len málo alebo vôbec nie so životom laikov, s verejným životom. Toto rozdelenie nebolo počas histórie pozitívne.

1. Boh je Otec a z toho vyplýva, že všetci sme bratia a sestry. Z univerzálneho bratstva vychádza požiadavka solidarity, lásky a spoločenstva.

2. Vtelením Syna je zrejmé, že každá časná skutočnosť môže zjaviť Božie tajomstvo.

3. Ak ľudskú osobu považujeme za chrám Ducha, z toho vyplýva, že človek je najvhodnejším prostredím pre stretnutie s posvätnom. V Písme sa hovorí: „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás?“ (1 Kor 6, 19).

„Z teologického hľadiska sa svetskosť celej Cirkvi chápe na základe významu vzťahu Cirkvi a sveta a na základe spoločného kňazstva, proroctva a kráľovského rozmeru; každý pokrstený je členom Cirkvi, ktorá musí slúžiť svetu, aby sprítomňovala spásonosnú Božiu vôľu a jeho kráľovstvo, aj keď každý pokrstený túto svetskosť vykonáva alebo rozvíja osobitným spôsobom, takže existuje rôznorodosť služieb a funkcií a do istej miery aj ,prítomnosti a situácie‘ vo svete, v dejinách a v spoločnosti.“  A práve zo samotného laického života, ktorý v mnohých prípadoch prechádza cez špecifické povolanie v rodine a profesionalizmus vo svete, sú laici, a najmä kresťanskí laici, laici rodiny dona Bosca, povolaní vytvárať, podporovať a udržiavať evanjeliové hodnoty v spoločnosti a dejinách, prispievať kuconsecratio mundi, k posväcovaniu sveta, k nastoleniu Božieho kráľovstva tu a teraz.

V každom prípade by bolo veľkým omylom domnievať sa, že keď hovoríme o laickosti (svetskosti) ako o vlastnosti vlastnej Cirkvi, máme na mysli len časť členov Cirkvi, teda laikov, akoby povolania osobitného zasvätenia a tí, ktorí prijali posvätnú službu, nemali „svetský rozmer“. Uznanie ich dôstojnosti (laikov) objasňuje ich funkciu v samotnej Cirkvi, a teda ich potrebu pre Cirkev. Koncil vidí poslanie laikov v „spravovaní časných záležitostí a ich usporiadaní podľa Boha“ a v „budovaní posvätenia sveta zvnútra“. Laici sú povolaní k tomu, „aby Cirkev bola prítomná a aktívna na tých miestach a v tých okolnostiach, kde sa len vďaka nim môže stať soľou zeme“. Pred svetom je to plné uznanie potreby veriacich laikov pre Cirkev. Cez nich sa dostane na miesta, kam by sa inak nedostala.“

Ak nám povedia, že niekto prišiel do nášho domu, ideme ho hľadať. Takýto postoj sa vyžaduje od kresťana, ktorý pozná neprestajné navštevovanie Ducha v hĺbke svojej duše. „Žiť pre Boha“ znamená mať postoj hľadania všetkého, čo je v človeku bohaté. Lebo len to, čo je plne ľudské, je božské. Žiť pre Boha znamená byť verný objavom, naplniť svet prekvapením, „Božím prekvapením“,a pracovať tak, že vyžarujeme túžbu obnoviť narušený časový poriadok, keďže tak často sme ho svojím ľudským konaním spôsobili.


4. Rodina dona Bosca povolaná byť kvasom

Jedna epizóda z našich saleziánskych dejín je obzvlášť poučná.

Bolo to 24. júna 1855 a v oratóriu sa konala dvojitá oslava – prinajmenšom nádherné slnko… Celý Turín si uctil a oslávil patróna mesta, ale boli aj meniny Jána Bosca. Každý sa mu snažil prejaviť svoju náklonnosť a kňaz im to s veľkou srdečnosťou opätoval.
Večer 23. júna 1855 povedal svojim chlapcom: „Zajtra mi chcete usporiadať oslavu a ja vám ďakujem. Čo sa týka mňa, chcem vám dať dar, po ktorom najviac túžite. Každý z vás si teda vezme lístok a napíše, aký darček si želá. Nie som bohatý, ale ak ma nepožiadate o kráľovský palác, urobím všetko, aby som vás potešil.“
Keď don Bosco čítal lístky, nachádzal v nich vážne žiadosti aj bizarné. Niektorí ho prosili o „sto kíl nugátu, aby ho mali na celý rok“, iní o šteniatko „namiesto toho, ktoré som nechal doma“. Giovanni Roda, priateľ Dominika Savia, ho požiadal o „trúbku, akú mali bersaliéri, pretože sa chcem pridať k hudobnej skupine“.
Na lístku Dominika Savia však našiel len päť slov: „Pomôžte mi stať sa svätým.“
Don Bosco si zavolal chlapca a povedal mu: „Keď tvoja mama robí koláč, používa recept, kde sú uvedené jednotlivé prísady, ktoré treba zmiešať: cukor, múka, vajcia, droždie…
Aj na výrobu svätých potrebujete recept a ja ti ho chcem dať. Skladá sa z troch zložiek, ktoré treba zmiešať.
– Po prvé: veselosť. To, čo ťa znepokojuje a oberá o pokoj, sa Pánovi nepáči. Vyhoď to.
– Po druhé: tvoje študijné a modlitbové povinnosti. Pozornosť v škole, odhodlanie študovať, ochota modliť sa, keď ťa k tomu vyzvú.
– Po tretie: konaj dobro druhým. Pomôž spoločníkom, keď to potrebujú, hoci ťa to bude stáť trochu námahy a úsilia. Recept na svätosť je tu celý.
Dominik sa nad tým zamyslel. Zdalo sa mu, že prvé dve „ingrediencie“ sú tu.
V konaní dobra druhým však mohol urobiť, myslieť, vymyslieť niečo viac. Od toho dňa to skúšal.“

Podobne ako recept na mamin koláč, ktorý obsahuje cukor, múku, vajcia a droždie…, aj don Bosco navrhol recept na svätosť svojim mladým, najmä Dominikovi Saviovi (večer 24. júna 1855).Obsahuje: veselosť, plnenie povinností a konanie dobra. Celý program, ktorý ukazuje, ako byť kvasom na malom priestore, kam nás Boh zasadil.

Zrodili sme sa charizmaticky ako spoločenstvo a ako spoločenstvo ľudí z rôznych sociálnych prostredí, životných stavov, profesií…Spája nás to isté poslanie a motivuje ten istý charizmatický náboj, aký vie sprostredkovať don Bosco. Takýto charakter malo oratórium v rokoch svojho založenia, od roku 1841 do roku 1859, teda 18 rokov! Prvý návrh Stanov ešte stále výrazne odráža túto synergiu Božieho ľudu a rôznymi spôsobmi spolupracuje na tom, aby sa mladí, ktorí sú najviac ohrození, stali „dobrými kresťanmi a čestnými občanmi“. Je nepopierateľné, že sme sa od začiatku zrodili ako spoločenstvo Božieho ľudu – taká je povaha našej charizmy a poslania.
Veľmi dobre si uvedomujem – a toto vedomie sa snažím sprostredkovať celej našej saleziánskej rodine, ktorá je povolaná byť skutočným kvasom v dnešnom svete, v dnešnej ľudskej rodine – jednu zvlášť zrejmú skutočnosť,že len spoločne, životom v spoločenstve dokážeme dnes urobiť niečo významné.

Celú saleziánsku kongregáciu som dôrazne vyzval k spoločnému poslaniu s laikmi (výzva, ktorá slúži celej rodine dona Bosca) a jej neuposlúchnutie povedie v nie príliš vzdialenej budúcnosti do bodu, z ktorého už nebude návratu. Uviedol som, že „naša 24. GK bola určite charizmatickou odpoveďou na ekleziológiu spoločenstva Druhéhovatikánskeho koncilu. Dobre vieme, že don Bosco od samého začiatku svojho pôsobenia vo Valdoccu zapojil do svojho poslania medzi mladými mnoho laikov, priateľov a spolupracovníkov, aby sa podieľali na jeho poslaní. Hneď na začiatku ,zapája do spoluúčasti a spoluzodpovednosti kňazov, laikov, mužov i ženy‘.  Napriek nášmu odporu je to teda bod, z ktorého niet návratu, pretože operačný model poslania prežívaného s laikmi, ktorý navrhuje 24. GK, je okrem toho, že zodpovedá pôsobeniu dona Bosca, v skutočnosti v našich podmienkach ako jediný možný“.

Konečným cieľom poslania dona Bosca je popri spáse jeho chlapcov aj premena spoločnosti. Pri písaní tohto textu myslím aj na Heslo z roku 2020 („Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak aj na zemi“ DOBRÍ KRESŤANIA A ČESTNÍ OBČANIA). Preventívny systém nie je zameraný len na výchovu jednotlivcov, „aby boli šťastní tu i vo večnosti“: má zabrániť tomu, aby sa „táto najcitlivejšia a najvzácnejšia časť ľudskej spoločnosti“ (Stanovy SDB, 1) dostala do bludného kruhu zla, ktoré ničí prítomnosť a budúcnosť Cirkvi a spoločnosti, keď sa, naopak, môže stať najväčším zdrojom budúcnosti a rastu pre všetkých. Široká a odvážna vízia dona Bosca, jeho neúnavná pracovitosť, jeho húževnatosť tvárou v tvár prekážkam… sa dajú vysvetliť len týmto horizontom sociálnej transformácie a evanjelizácie mladých ľudí v celosvetovom meradle.

Verím, že je to cenný prvok nielen na obdivovanie nášho Otca, ale aj na posilnenie potenciálu našej širokej a kapilárnej prítomnosti, ktorú máme vo svete mladých, keď sa pohybujeme SPOLU. A spolu so všetkými, ktorí majú rovnakú vieru v mladých ľudí ako riešenie, ako odpoveď na súčasnosť a budúcnosť sveta namiesto toho, aby ich vnímali (a možno sa ich báli) ako problém…

Don Bosco sa neangažuje v politike, ale môže hovoriť so všetkými predstaviteľmi na rôznych úrovniach vlády, pretože jeho angažovanosť je jasne orientovaná na dobro mladých, o ktorých sa nemôže nezaujímať nikto, komu leží na srdci ľudská spoločnosť a služba druhým, vrátane verejnej služby pre dobro všetkých, čo je zmyslom existencie politiky. Náš spoločný hlas môže nájsť prístup a vypočutie ďaleko za konfesionálnymi hranicami, ak dnes budeme spoločne stelesňovať tú istú horlivosť za starostlivosť o mladých, ktorá nám bola daná ako charizma: a tento spôsob, ako byť Cirkvou vo svete, na perifériách, je veľmi v súlade so súčasným magistériom Cirkvi (od Gaudium et spes po Laudato si‘… a mnohé ďalšie normatívne dokumenty). Je to bytie Cirkvi, ktoré nemôžeme dosiahnuť, ak nie spoločne ako rodina dona Bosca.

Komplementarita povolaní v rodine dona Bosca

Je čoraz zrejmejšie, že ak chceme skutočne účinne ovplyvniť výchovu mladých, je dôležitá a nevyhnutná angažovanosť a spoluzodpovednosť každého z nás. Byť ZJEDNOTENÍ ako saleziánska rodina a vždy spolu s toľkými laikmi prítomnými vo svete v poslaní a formácii sa stáva nevyhnutnou požiadavkou poslania, ak človek nechce zostať bezvýznamný.

Spoločenstvo v duchu rodiny a širokého saleziánskeho hnutia

Sú oblasti, v ktorých sme naozaj všetci na jednej lodi v potrebe formácie, ako napríklad v oblasti digitálneho sveta vo vzťahu k novým generáciám alebo v celej rozsiahlej nevyhnutnej oblasti integrálnej ekológie. Všetci sa máme čo učiť: ak sa to stane spoločnou cestou, učenie môže byť oveľa efektívnejšie a viac v súlade s realitou, dynamika, ktorá sa vytvára v procese učenia, mení aj spôsob spoločného vykonávania poslania a formácie. Práve tento nový typ poslania nás robí tým kvasom, ktorý od nás očakáva Cirkev, svet, mladí… Zatiaľ ním nie sme. Cesto sa zmenilo… musíme sa opäť stať tým, čím sme povolaní byť, a to môžeme urobiť len spoločne. Koniec koncov, rovnaká dynamika bola aj na začiatku. Don Bosco nemal všetky zručnosti a vedomosti, tie sa formovali spoločne. Bez laikov, ako bola mama Margita a mnohí ďalší spolupracovníci tej doby, a bez jeho chlapcov, Dominika Savia, aby som spomenul najznámejšieho, by ani don Bosco nebol taký istý, ani my po ňom.

5. V tieni veľkého stromu s krásnymi plodmi

Vo svojom liste na záver druhého seminára na podporu procesov blahorečenia a kanonizácie saleziánskej rodiny som povedal: „Od dona Bosca až po naše dni rozpoznávame tradíciu svätosti, ktorej sa oplatí venovať pozornosť, pretože je stelesnením charizmy, ktorá má svoj pôvod u neho a ktorá sa prejavovala v mnohorakosti životných stavov a foriem. Hovoríme o mužoch a ženách, mladých a dospelých, zasvätených osobách a laikoch, biskupoch a misionároch, ktorí v rôznych historických, kultúrnych a spoločenských kontextoch v čase a priestore spôsobili, že saleziánska charizma žiari osobitným svetlom a predstavuje dedičstvo, ktoré zohráva účinnú úlohu v živote a spoločenstve veriacich a ľudí dobrej vôle.“

S pokorou a hlbokým pocitom vďačnosti spoznávame v saleziánskej kongregácii a rodine veľký strom s mnohými plodmi svätosti. Títo svätí sú mladí, laici, mučeníci, ľudia, ktorí naplnili svoj život kvasom lásky, lásky, ktorá sa naplno rozdáva, verná Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu.

– Veľký strom s krásnymi plodmi svätosti, akými boli (okrem iných): Zeferín Namuncurá a Laura Vicuňová, Alberto Marvelli, Dominik Savio, Alexandrina da Costa, Attilio Giordani, mladí mučeníci z Poznane, mladý Bašír z Pakistanu a indický Boi-Bororo Simao alebo dobrodinka Dorotea de Chopitea.
– Čo môžeme povedať o krásnej postave matky Margity ako o svätosti „odvedľajších dverí“, o svätosti matky, ktorá formovala srdce svojho milovaného syna Jána a sprevádzala zrod tejto charizmy bez toho, aby o tom vedela, jednoduchým spôsobom, darovaním svojho života, života, ktorý mala a zanechala.
– A nezabudnime na Artemida Zattiho v roku jeho svätorečenia. Určite bol zasväteným rehoľníkom, ale nezabúdajme na laický rozmer jeho svätosti, teda na vykonávanie lásky v jednoduchosti malej nemocnice a malej dediny. Je príkladom a vzorom zasvätenia svojmu ľudu v každodennej práci, pričom Boh je zdrojom, motiváciou vo viere a cieľom jeho života.
– Ich životy, životy všetkých a ich príklad sú ako „kvas v ceste“.

6. Naši mladí ako kvas v dnešnom svete

• Každá ľudská činnosť, ktorá prináša dobro pre spoločnosť alebo pre jednotlivcov, je spojená s Božím zásahom do sveta a predpokladá láskyplnú spoluprácu s poslaním. Najmä v saleziánskom kontexte všetko, čo sa týka dobra mladých a ich integrálneho rozvoja, nesie v sebe zárodky evanjelia. Dokonca aj pohár čerstvej vody podávaný v Ježišovom mene. Z toho vyplýva potreba trvať na tejto mládežníckej spiritualite saleziánskeho hnutia, ktorá sa plne dotýka apoštolátu a skúsenosti viery vo všetkom, čo sa realizuje v duchu dona Bosca, a ktorá vytvára spolupatričnosť, solidaritu, budovanie spoločenstva a komunity s mladými ľuďmi, ktorí sú protagonistami a adresátmi saleziánskeho poslania v dnešnom svete.

• Byť kvasom v dnešnom svete je opäť a veľmi vážne v súlade s iniciatívou Hesla 2020 o angažovanosti v politike a formácii, ktorú si to vyžaduje, živenej veľmi bohatou tradíciou sociálnej náuky Cirkvi. „Politika je najvyššou formou lásky“, povedal Pavol VI. Žiaľ, v mnohých častiach sveta sa stretávame len s hrubým vzdelávacím vákuom… Keď hovoríme o laikoch ako o kvase, tento prvok určite nemožno prehliadnuť. Máme vynikajúce príklady v našej rodine (Alberto Marvelli) alebo v jej blízkosti (Giorgio La Pira, Julius Nyerere).

Na záver vás chcem ubezpečiť, že ako saleziánska rodina chceme aj naďalej kráčať s našimi mladými ľuďmi vo všetkých častiach sveta a nezabúdať, že kvasom je evanjelium „Krista, ktorý žije. On je naša nádej a najkrajšia mladosť tohto sveta. Všetko, čoho sa dotkne, sa stáva mladým; stáva sa novým, napĺňa sa životom. Preto prvé slová, ktorými sa chcem obrátiť na každého mladého kresťana, sú tieto: Kristus žije a chce, aby si bol živý!“.

Pápež František, vždy veľmi citlivý a pozorný na situáciu mladých a otvorený vízii spolupráce ľudskej rodiny pri budovaní ľudskejšej a bratskejšej spoločnosti, nás vyzýva, aby sme mysleli a vytvárali otvorený svet. Dôrazne apeluje na to, že jedinou cestou k nájdeniu pravdy a šťastia v živote je láska k blížnemu a služba druhým otvoreným a veľkodušným spôsobom, pretože „zvnútra každého srdca vytvára láska spojenie a rozširuje existenciu – keď spôsobuje,že osoba vychádza zo seba v ústrety druhému“.

S veľkou nádejou a dôverou pozývam celú rodinu dona Bosca a najmä laikov a laičky tej istej rodiny a mnohých ďalších členov rozsiahleho saleziánskeho hnutia, aby tvorivo, spoločne a konkrétne, akýmkoľvek spôsobom, odpovedali na tento pokorný návrh Hesla 2023, aby boli skutočne kvasom podobným tomu, ktorý hlásal v evanjeliu Ježiš, náš Pán.

don Ángel Fernández Artime SDB
hlavný predstavený

PLAGÁT NA STIAHNUTIE (verzia 1)

PLAGÁT NA STIAHNUTIE (verzia 2)

 

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.