Heslo 2020

HESLO 2020

„Buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Mt 6, 10)

DOBRÍ KRESŤANIA A ČESTNÍ OBČANIA

2019 11 22 plagat1

Stiahnuť plagát (JPEG)

 

Video komentár k Heslu 2020 (slovenský dabing)

 

 

PREDSTAVENIE TÉMY

Poznámka: Kým som saleziánskej rodine v Turíne predstavoval komentár k Heslu 2019, niektorí ma už žiadali o náčrt Hesla 2020, aby ho mali k dispozícii už na začiatku výchovného-pastoračného roka v niektorých častiach sveta.
Robím to radostne, ale zdôrazňujem, že tu ide o náčrt, teda o schému podstatných prvkov, ktoré rozviniem, keď sa pripravím dôkladnou, premyslenou, pokojnou a nakoľko je to možné, i hlbokou a súčasne aj pochopiteľnou reflexiou.
Bol by som rád, keby nám Heslo aj naďalej bolo vedúcou líniou pri pastoračných krokoch nového roku v každej časti sveta. Všetkých Vás žehnám.

Po stretnutí s Konzultou saleziánskej rodiny, ktoré sa uskutočnilo v máji v Turíne, som sa rozhodol predložiť pre Heslo 2020 tému, ktorá by formou dvojčlena vyjadrovala podstatu našej saleziánskej výchovy. Prijali sme ju od dona Bosca: pomáhať chlapcom, dievčatám i mladým, aby sa stali „dobrými kresťanmi a čestnými občanmi“. Čoraz viac máme prehlbovať našu úlohu evanjelizátorov a vychovávateľov k viere.
Existuje rastúca krehkosť a niekedy neschopnosť byť apoštolmi a misionármi mladých. Súčasne existuje riziko, že nebudeme našich mladých vychovávať k silnému občianskemu povedomiu, sociálnej spravodlivosti a evanjeliovým hodnotám, ktoré treba zvnútorniť do životného projektu. Jeho súčasťou by mala byť služba iným, angažovanosť vo verejnom živote, osobná čestnosť. Rovnako aj „alergia“ na všetky druhy korupcie, citlivosť voči migrujúcemu svetu, stvorenstvu a „spoločnému domu“, ktorým sme boli obdarovaní, angažovanosť v ochrane bezbranných, najmä tých, ktorí nemajú právo na slovo a sú odpísaní.
Pýtam sa: ak sa nám nedarí vychovávať k týmto hodnotám, čo sme dosiahli? A akej evanjelizácii sa v mene Ježiša venujeme?
Túto výchovnú angažovanosť aj dnes vyjadrujú Ježišove slová: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“ . Toto je a aj naďalej bude skutočná „politika Otčenáša“ dona Bosca.

0. Čo sa chápe pod pojmom “politika Otčenáša”?

Keďže sa priamo odvolávame na dona Bosca a na jednu z najcitlivejších tém v rámci spoločenského, politického a cirkevného kontextu, v ktorom žil, som presvedčený, že máme venovať väčšiu pozornosť tomu, čo o tejto téme hovoria naše pramene. Potrebujeme si vytvoriť jasnú predstavu o tom, čo pre dona Bosca znamenalo angažovať sa v „polis“ jeho doby: jeho veľké „áno“ a mimoriadne dôsledné „nie“, ktoré samozrejme nemôžeme doslova aplikovať na náš kontext.
Tohoročné heslo nám umožní zrekonštruovať to, čo don Bosco myslel a aký bol spôsob, ktorým konal a pôsobil medzi mladými s úmyslom pripraviť a zaradiť ich do občianskej spoločnosti, v ktorej žili. Táto spoločnosť totiž prechádzala závratnými zmenami v rámci priemyselnej revolúcie a chudoba dosahovala v niektorých segmentoch extrémne stavy: obrovská sociálna a ekonomická nerovnomernosť, nárast žobráctva, opustenosť „migrujúcich“ detí… Toto všetko je realita Talianska v 19. storočí.

1. Počnúc Životopisnými pamäťami je veľmi známy výraz “politika Otčenáša”, ktorý don Bosco použil počas stretnutia s pápežom Piom IX. v roku 1867.
„Len čo sa don Bosco ocitol v prítomnosti Pia IX., tento mu s úsmevom povedal: «Ako politikou sa dokážete vyhrabať z toľkých ťažkostí?».
«Moja politika – odpovedal don Bosco – je politikou Vašej Svätosti. Je to politika Otčenáša. V modlitbe Otče náš my každý deň prosíme, aby prišlo kráľovstvo nebeského Otca na zem, t.j. aby sa čoraz viac šírilo, aby bolo čoraz viac prítomné, čoraz živšie, čoraz silnejšie a slávnejšie: Adveniat regnum tuum! [príď kráľovstvo tvoje] – toto je najdôležitejšie»“.

2. Na každý dopad tohto presvedčenia, ktoré máme pochopiť do hĺbky a v celom jeho význame (čo urobíme pri definitívnom texte Hesla), sa možno pozerať aj z pohľadu iných myšlienok, ako je napríklad táto:
„Naozaj nie, my nerobíme politiku našou činnosťou; my rešpektujeme ustanovené autority, zachovávame zákony, ktoré, treba zachovávať, platíme dane a ideme vpred a iba prosíme, aby nás nechali robiť dobro chudobnej mládeži a spasiť duše. Ak chcete, tak my sa venujeme aj politike, ale úplne neškodným spôsobom, čo je na osoh každej vlády. Politiku môžeme definovať ako vedu a umenie dobre spravovať štát. No a dielo oratória v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a v [Južnej] Amerike, ktoré je prítomné vo všetkých týchto štátoch, pôsobí najmä v prospech mládeže, ktorá je najviac v núdzi, usiluje sa zmenšiť počet uličníkov a tulákov, usiluje sa znížiť počet malých páchateľov a zlodejov, usiluje sa vyprázdniť väznice, jedným slovom sa usiluje formovať dobrých občanov, ktorí nebudú robiť ťažkosti občianskym autoritám, ale budú ich oporou, aby bol v spoločnosti poriadok, kľud a pokoj. To je naša politika, o ňu sme sa doteraz zaujímali, o ňu sa budeme zaujímať aj do budúcnosti. A je to práve táto metóda, ktorá umožnila donovi Boscovi konať dobro najprv vám a potom aj toľkým mladíkom každého veku a štátu“.

3. Táto politika pobádala dona Bosca ponúknuť účinné odpovede na nové a naliehavé krízové situácie pre dobro svojich chlapcov.

 

1. DOBRÍ KRESŤANIA

• Žiť z viery v Krista pod vedením Ducha Svätého

List Efezanom obsahuje stať, ktorá vyjadruje krásu a veľkosť lásky, ku ktorej sme povolaní, horizont, ktorý nesmieme strácať z dohľadu. A to bez ohľadu na to, do akého kontextu sme poslaní. Nič nebude môcť odňať Božiu dôstojnosť a veľkosť, ktoré sú v každom ľudskom živote, ale aj pred ním ako jeho osud. Keďže to hovorí svätý Pavol, ktorý žil v úplne pohanskom svete, sú pre nás tieto jeho slová ešte väčším povzbudením:
„Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske, mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá“.

• Žiť tak, že načúvame Bohu, ktorý sa nám prihovára. Žiť to, čo hlásame. Vnímať potrebu evanjelizovať a ponúkať prvé ohlasovanie a katechézu.

“Táto spoločnosť bola na začiatku jednoduchým katechizmom“. Tento fakt nás vracia k našim začiatkom a koreňom. Od dona Bosca sme sa naučili evanjelizačnej zanietenosti, aby sme každému chlapcovi a dievčaťu, každému mladému človeku, pomohli stretnúť sa s Ježišom. Toto je dôvod, prečo nemôžeme prestať byť evanjelizátormi mladých. Lebo „evanjelizácia sa snaží o rast: znamená to chcieť brať veľmi vážne každú osobu a takisto plán, ktorý s ňou má Boh”.
Byť vychovávateľmi a evanjelizátormi mladých si vyžaduje, aby sme, predovšetkým na základe osobnej skúsenosti, mohli mladému človeku slovami, gestami, skutkami vyjadriť, že Boh ho miluje, že „ si pre neho skutočne vzácny; nie si nevýznamný, si pre neho dôležitý“.

• Byť dnes pravdivými kresťanmi a vychovávateľmi našou saleziánskou spiritualitou

→ Klásť dôraz na spiritualitu vzťahu s Bohom v každodennosti.
→ Prežívať saleziánsku spiritualitu takým spôsobom, aby atmosféra priateľstva medzi vychovávateľom a mladým človekom osobitne pomáhala jeho osobnému rastu. Nie je možné rásť vo viere, ak v duchu tradície svätého Františka Saleského a potreby mať duchovného vodcu neexistuje opravdivé priateľstvo, t.j. komunikácia, vzájomný vplyv; teda priateľstvo, ktoré je skutočne duchovným priateľstvom.
→ »Vzťah medzi saleziánom formátorom a mladými má existovať v duchu „veľkej srdečnosti“ , pretože „rodinný duch prináša lásku a láska budí dôveru“ . Takýto prístup otvára srdcia mladých a mladí bez obáv všetko objavujú (…), pretože sú si istí, že sú milovaní».

• Byť dobrými kresťanmi čeliac výzvam nekresťanského prostredia

→ Náš spolubrat páter Tomas Uzhunnalil, ktorý bol v Jemene uväznený 557 dní, svedčí o tom, že ho v extrémne neľudskej situácii udržali „zdravého mysľou aj duchom“ predovšetkým jeho duchovné vnútro a viera. Tak svojím životom v tichosti vydal svedectvo.
→ Máme prežívať taký dialóg a vydávať také svedectvo, ktoré majú prorocký rozmer.

• Byť dobrými kresťanmi pri kontakte s výzvami prostredia, ktoré bolo kedysi veriace a kresťanské

→ Ide o výzvu, ktorá je predovšetkým vzácnym darom a máme ho ponúknuť Cirkvi. Totiž Cirkev a svet ho od nás žiadajú. Pravdepodobne žiadna charizmatická rodina v Cirkvi nemá toľko členov, z ktorých veľkú väčšinu tvoria mladí kresťania, pretože mladí buď patria do iných konfesií alebo už nie sú veriacimi.
→ Týmto spôsobom sme na ceste jedinečného poslania, ktoré má svoj potenciál svedectva a evanjelizácie. Cirkev od nás žiada, aby sme nielen urobili kroky vpred, ale aby sme sa stali priekopníkmi Cirkvi na tomto fronte, kde je v hre celková budúcnosť mladých.

• Vieru máme prežívať spoločne a má vychádzať z nás samých

→ Duchovný rozmer celej saleziánskej pastoračnej činnosti treba v prvom rade aplikovať v živote a nie ho kúskovať; a potom ho aj vhodným spôsobom predkladať. Má sa čoho zbavovať, pre koho sa angažovať, pretože do popredia sa má dostávať naše duchovné otcovstvo, aby sme podľa neho žili vo svete, vo vzťahu k iným, ako svedectvo ľudského bratstva. Ide o evanjeliový dôvod: zaobchádzať s inými (každého veku, rasy, kultúry a náboženstva) s vedomím, že sú deťmi toho istého Boha. Iných nazývať bratmi a sestrami a podľa toho s nimi zaobchádzať, znamená uznať Boha za Otca. Avšak uznať Boha za Otca tak isto znamená pozerať sa na iných ako na svojich bratov a sestry.
→ V tejto syntéze nachádzame základ celej kresťanskej spirituality, ktorá sa usiluje urobiť zo sveta miesto stretnutia s Bohom a miesto príležitosti budovať lepší svet.
→ Svätý Otec František je nám v tomto oporou, keď hovorí: «Ak sa stretnutie s Bohom nazýva „extázou“, je to tak preto, že nás vytrháva z nás samých, pozdvihuje nás a uchvacuje láskou a krásou Boha. Môžeme však zakúsiť extázu aj vtedy, keď v každej ľudskej bytosti objavíme jej skrytú krásu, dôstojnosť a veľkosť ako obraz Boha a Otcovho dieťaťa. Duch Svätý nás chce povzbudiť, aby sme vyšli zo seba, s láskou objali druhých a hľadali ich dobro. Preto je vždy lepšie prežívať vieru pospolu a vyjadrovať svoju lásku v spoločnom živote, deliac sa tak s ostatnými mladými o lásku, čas, vieru a starosti. Cirkev ponúka veľa rozličných priestorov na prežívanie viery v spoločenstve, pretože spoločne ide všetko ľahšie».
→ Ide o opravdivé pozvanie žiť s čoraz väčšou intenzitou ekleziológiu hlbokého spoločenstva. V ňom môžeme objaviť a v najvyššej miere uviesť do života DAR, ktorým je každá osoba. Každá osoba ho má vo svojom životnom stave a povolaní iba vtedy, keď ním iných „obdarúva“, keď ho dáva k dispozícii iným vychádzajúc zo seba samých a dokáže ním osloviť tých najbližších...

 

2. ČESTNÍ OBČANIA

• Mladí nás očakávajú v “dome Života”

→ Ak sa na mladých pozeráme zo širšieho zorného uhla, ich potreby a očakávania sú čoraz naliehavejšie a dramatickejšie. S istotou možno povedať, že populácia mládeže vo svete nikdy nebola tak početná ako dnes a proporčne nikdy tak „chudobná a núdzna“, ako práve dnes, keď ide o čísla a azda aj o podmienky života.
→ Mladí však zostávajú „najdelikátnejšou a najvzácnejšou časťou“ spoločnosti, ako o nej hovorieval don Bosco; teda pre saleziánsku rodinu ide o mimoriadne otvorené pole, na ktoré nám však musíš pomôcť pozerať sa aj tvojím pohľadom.
→ Myslím si, že vo viacerých saleziánskych dielach existuje riziko, že veľmi ľahko zostaneme „v bezpečí hradieb“, uspokojac sa tými, ktorí k nám prichádzajú cez naše brány.
→ Započúvajme sa do „výkriku“ mladých, ktorí musia čeliť reálnym problémom: sú to hľadanie zmyslu života, nedostatok možností, formácia, zapojenie sa do sveta práce…

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k uvedomelému občianstvu a občianskej angažovanosti

→ Ako vyplýva zo všetkých troch synodálnych dokumentov, existuje spravodlivosť a občianska angažovanosť, v ktorých sa mladí stávajú prorokmi. Tieto však presahujú hranice ich štátov. Existuje totiž väčšia spravodlivosť ako sú právne národné inštitúcie a naše vlády. Existuje občianstvo sveta, spoločný domov a domov budúcnosti, ktorý bezpochyby patrí skôr novým generáciám ako nám.
→ Mali by sme sa vychovávať k odvahe domáhať sa tejto požadovačnej vízie spravodlivosti (Laudato si’, Evangelii gaudium…), ktorá sa usiluje o udržateľný rozvoj (sustainable development goals Spojených Národov, rôzne Global Compact, najmä ten posledný o migrácii, ktoré niektoré štáty nehanebne nepodpísali).
→ A ozvať sa aj proti mimoriadne slepým víziám, zameraným na zúžené záujmy rôznych skupín – viď ekologická citlivosť tých najmladších a uzavretosť viacerých vlád.
→ Dnes vo svete chýbajú dôveryhodní lídri. Ide o výzvu pre naše výchovné procesy.

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k angažovanosti a politickej službe

→ Ako Cirkev, kongregácia a saleziánska rodina musíme v tejto oblasti dobehnúť viaceré veci. Napriek tomu, že ide o výzvu, ktorá sa viac-menej jasne objavuje vo všetkých dokumentoch (počnúc synodami až po generálne kapituly), de facto je „sociálne učenie Cirkvi“, ktoré je akousi „magnou chartou“ tejto angažovanosti, i výchovnej a pastoračnej činnosti, tak trochu „zaznávané“.
→ Existujú mladí v našich dielach a aj mladí rehoľníci a rehoľníčky našej saleziánskej rodiny, ktorí sa pýtajú, či má byť posledným cieľom našich aktivít „výrobok“ laureátov s najlepšími školskými titulmi pre spoločnosť, ktorá je veľmi súťaživá, čím nechceme spochybňovať spoločensko-ekonomický model, ktorým sa tieto diela inšpirujú…
→ Toto je oblasť, v ktorej možno najviac vnímať odlišný prístup dona Bosca: aby sme mohli byť verní jeho duchu, musíme dnes používať pojmy, ktoré sú takmer opakom jeho prístupu. Modlitba Otčenáša od nás žiada, aby sme mladých (nielen ako jednotlivcov, ale aj ako skupinu) vo väčšej miere učili stať sa protagonistami spoločného dobra aj v explicitne administratívnej a politickej oblasti .
→ Treba dobre porozumieť, čo chápeme pod pojmom politická služba, a že kresťan pred ňou nemôže cúvnuť.
→ Bude to „dlhý boj”, najmä s nami, zasvätenými, ktorí sme s touto mentalitou nevyrastali, ale je s výkrikom sveta dnešných mladých.
→ Dobrovoľníctvo je veľkou príležitosťou ako postupná a pedagogická cesta k väčšej angažovanosti v transformácii spoločnosti.

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k čestnosti a slobodnému, zodpovednému postoju voči korupcii

→ V tejto oblasti má saleziánska rodina (najmä Saleziáni spolupracovníci a bývalí odchovanci „vo svete“) skutočne veľký potenciál a mala by byť prítomná v politike a vplyvných sektoroch.
→ Ide o silnú výzvu k našej vnútornej koherentnosti. Najmä vo vzťahu k laikom.
→ Vzniká tak možnosť vytvárať a lepšie zviditeľňovať kultúru sociálnej etiky.

• Byť citlivými a spoluzodpovednými v meniacom sa svete a v otázkach migrácie

→ Mladí migranti boli prvými adresátmi oratória dona Bosca.
→ Veľkú časť z tejto migrácie národov, ktorá v dejinách nikdy nebola tak veľká, ako teraz, tvoria mladí ľudia. Nie je to pre saleziánsku rodinu, ktorá je „rozosiata“ po všetkých kontinentoch, priama výzva? Nemali by sme sa stať ŠPECIALISTAMI v tejto oblasti (investujúc aj do kvalitnejšej formácie, ako je tomu v prípade nejakej technológie alebo filozofie...)?
→ Ak my nebudeme „vytvárať kultúru“ v tejto oblasti ľudského života, ktorá sa v budúcnosti bude čoraz viac rozmáhať, tak potom kto iný? Kto má byť v Cirkvi väčším prorokom v tejto oblasti? Azda kartuziáni?
→ Zdá sa mi, že nie je bláznovstvom vidieť naše Saleziánske mládežnícke hnutie (v taliančine movimento) ako hnutie pre mladých v pohybe (movimento).

• Zaručiť „spoločný domov“, ako to od náš žiadajú mladí (Laudato si’, 13)

→ Starostlivosť o „spoločný domov“ (ide o ekologickú víziu dokumentu Laudato si’) nie je záväzkom navyše; ide o pohľad, ktorý apeluje na všetko, čo je súčasťou našej kultúry, viery, životného štýlu, poslania… výchovy a evanjelizácie. V tejto veci (či už v ekológii alebo v prípade práv mladistvých) nie je potrebné niečo nové objaviť, pretože učenie Cirkvi už dávnejšie jasne stanovilo smer a teraz naň dôrazne poukazuje pápež František. Čo robiť, aby sme sa v tejto veci nechali obrátiť, zmeniť…?
→ Integrálna ekológia nám hovorí aj o integrálnej výchovnej ponuke (s jej ľudskými a duchovnými hodnotami).

• Brániť ľudské práva a najmä práva mladistvých

→ Dôvod, prečo sme vznikli, na podnet Ducha Svätého cez dona Bosca ako saleziánska rodina, je, aby sme celý náš život darovali mladistvým, mladým, chlapcom a dievčatám celého sveta, venujúc sa prioritne najbezbrannejším, najnúdznejším, najkrehkejším, najchudobnejším.
→ Preto musíme byť odborníkmi na obranu všetkých ľudských práv, najmä práv mladistvých a prosiť o odpustenie aj so slzami v očiach, keď sme tak nekonali. Nemôžeme byť komplicmi žiadneho zneužívania, pod ktorým chápeme zneužívanie „sexuálne, ekonomické, zneužívanie moci a svedomia“ (DF 30).

 

3. ZA POMOCI NAŠEJ MATKY PANNY MÁRIE

Prítomnosť Panny Márie vo výchovnom systéme dona Bosca zohráva základnú dôležitú úlohu, ktorú nemôžeme zanedbať ani ju nechávať bokom.
Don Bosco ju predstavil svojim chlapcom ako Nepoškvrnenú, ako ženu jednoduchú a plnú nehy, ktorá radostne prežíva Boží plán s ňou. Predstavil ju aj ako Pomocnicu, ako milovanú Matku, ktorej záleží na tom, aby všetci jej synovia a všetky jej dcéry naplno žili sen, ktorý má Boh s každým z nich.
V perspektíve výchovy, ktorá pomáha chlapcom a dievčatám, ale aj všetkým nám – saleziánskej rodine – ako vychovávateľom a evanjelizátorom, má prítomnosť Panny Márie nielen náboženský rozmer, ale aj rozmer „politický“: ona je Matkou, ktorá pomáha svojim synom a dcéram plnohodnotne prežívať svoju angažovanosť v prospech Boha a stvoreného sveta. Je to „politika Otčenáša“.

Nech sa naša Matka Pomocnica prihovára za nás všetkých.

Rím, 24. júl 2019

Don Ángel Fernández Artime SDB
hlavný predstavený

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.