Film o básnikovi Gorazdovi Zvonickom
V tomto roku uplynie sto rokov od narodenia saleziánskeho kňaza, básnika, esejistu a prekladateľa Gorazda Zvonického, vlastným menom Andrej Šándor. Jeho životopis uverejňujeme na inom mieste. Pri tejto príležitosti Boris Voroňák v spolupráci s bratislavskými saleziánmi a Spolkom sv. Cyrila a Metoda natočil 52-minútový autorský film s názvom Gorazd Zvonický – známy/neznámy.
Film má tri základné časti. Prvá sa zaoberá jeho detstvom, rodinou a školou – faktormi, ktoré ho výrazne formovali v rannom období. Zdôrazňuje aj rozhodujúcu úlohu prof. Štefana Hlaváča pre jeho orientáciu na kňazskú dráhu. Druhá časť analyzuje básnikovu tvorbu v kontexte doby v ktorej vznikla.
Tretia časť dáva odpoveď na otázku nastolenú výsledkom ankety v úvode filmu: čo robíme pre to, aby naša generácia lepšie poznala život a dielo Gorazda Zvonického? Odpoveď hľadajú kompetentné osoby: riaditeľka Zemplínskej knižnice GZ, vedúca Občianského združenia Močarany, ktoré iniciovalo založenie Pamätnej izby v rodných Močaranoch a primátor Michaloviec.
Autor koncipoval film ako viacvrstvový. Hoci je ťažisko v dokumentárnej rovine (doložene mnohými unikátnymi, prvýkrát publikovanými fotografiami a dokumentmi), pre hlbšie poznanie tejto osobnosti využil aj jeho básne v prednese Hildy Michalíkovej, Gustáva Valacha, Ladislava Chudíka a ďalších interpretov. Veď hovoriť o básnikovi a nepočuť jeho verše, je ako márna snaha opísať skladateľa bez hudby. Osobným svedectvom dokresľujú jeho obraz tiež kardinál Jozef Tomko a Zlatko Kubanovič, žiak Slovenského gymnázia v Ríme, kde profesor Šándor 30 rokov vyučoval a vychovával adeptov na kňazov.
O okolnostiach vzniku filmu autor napísal:
„Sme veľa dĺžni tomuto velikánovi slovenského národa. Aj dvadsať rokov po páde režimu, ktorý ho vyhnal z vlasti a vygumoval zo zoznamu literátov, je problém dostať sa k jeho básnickým zbierkam. Nie je ani samostatnou maturitnou otázkou. Spomína sa iba okrajovo v rámci Katolíckej moderny. Mnohým ľuďom – aj rodákom – jeho meno nič nehovorí. Tento film chce aspoň jednou tehličkou prispieť k zaplateniu dlhu. Pri jeho tvorbe sa muselo prekonať mnoho problémov. Osobný archív básnika, rokmi vzorne budovaný, sa nezachoval. Archív šaštínskeho gymnázia kde študoval, bol po vojne zničený. Z čriepkov, ktoré ostali väčšinou v súkromných zbierkach sa len ťažko skladala mozaika filmu.“