Don Bosco a pápeži
Charakteristika osobnosti dona Bosca je taká, že vždy bol „pápežský“ a „mariánsky“. Po Eucharistii a Panne Márii bol objektom jeho horlivej a synovskej lásky pápež. Don Bosco vždy podporoval pápeža Pia IX., poukazoval naňho v tragických okamihoch Cirkvi, bránil jeho autoritu, práva i postavenie. Veľmi dobre o tom vedeli nepriatelia Cirkvi a nášho svätca charakterizovali ako „vatikánskeho Garibaldiho“.
Don Bosco chcel na podporu pápežskej autority založiť aj Saleziánsku spoločnosť. Na smrteľnej posteli hovoril kardinálovi Alimondovi tieto pamätné slová, niečo ako svoj testament: „Ťažké časy, Eminencia! Prežil som ťažké časy… Ale pápežova autorita… Pápežova autorita! Už som povedal Mons. Caglierovi, aby Svätému Otcovi povedal, že saleziáni majú osobitnú úlohu podporovať pápežovu autoritu kdekoľvek sa nachádzajú, kdekoľvek pracujú.“
• PIUS IX.
Giovanni Maria Ferretti sa narodil v Senigallii (Ancona) 13. mája 1792. 16. júna 1846 bol zvolený za pápeža. Zomrel 7. februára 1878 a Ján Pavol II. ho 3. septembra 2000 vyhlásil za blahoslaveného. Apoštolský proces jeho beatifikácie a kanonizácie sa začal 7. decembra 1954, na storočnicu definovania dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorú vyhlásil práve on.
Ján Bosco bol u Pia IX. na prvej audiencii 9. marca 1858. Pápež ho hneď pochopil a bol presvedčený, že jeho dielo je žiadané Bohom a potrebné pre dnešné časy. Dona Bosca povzbudil, aby ho stabilne systematizoval. Okrem toho mu dal cenné rady a aj on sám priamym zásahom odstránil mnohé ťažkosti. Navrhol mu, aby kongregáciu nazval Spoločnosť. Povedal, že v takom prípade sú potrebné sľuby, ale nech sú jednoduché. Donovi Boscovi poradil jednoduchý spôsob odievania a jednoduchý spôsob nábožnosti. Nariadil mu, aby písal svoje pamäti, a venoval mu veľa prejavov svojej náklonnosti, ba rozšíril aj svoju materiálnu pomoc.
Počas jeho pontifikátu bola schválená Saleziánska spoločnosť a jej Stanovy, Inštitút dcér Márie Pomocnice a Nábožná spoločnosť saleziánskych spolupracovníkov. Pre seba samého „rezervoval“ ochranu Spoločnosti.
• LEV XIII.
Vincenzo Gioachino Pecci sa narodil v Carpinete (Frosinone) 2. marca 1810. Za pápeža bol zvolený 20. februára 1878. Zomrel 20. júla 1903.
Svätý Ján Bosco bol u Leva XIII. na prvej súkromnej audiencii 16. marca 1878. Pápež prijal to, že sa stal prvým saleziánskym spolupracovníkom. K donovi Boscovi sa správal vždy srdečne, čo v prípade tohto pápeža bolo trochu nezvyčajné. Vďaka nemu v roku 1884 boli Saleziánskej spoločnosti udelené všetky privilégiá, ktoré už mali redemptoristi, ale ktoré sa zvykli udeliť až po mnohých rokoch zásluh a práce. Privilégiá však boli pre Spoločnosť, ktorá sa rozvíjala tak rýchlo a prorocky, absolútne potrebné.
Lev XIII. prvý raz zveril saleziánom apoštolský vikariát a menoval prvého saleziánskeho biskupa – Mons. Cagliera (30. októbra 1883). Na prvej audiencii dona Ruu vyjadril svoje presvedčenie o svätosti dona Bosca. Poskytol mnoho rád pre konsolidáciu Spoločnosti.
PIUS X.
Giuseppe Sarto sa narodil v Riese (Treviso) 2. júna 1835. Za pápeža bol zvolený 4. augusta 1903. Zomrel 20. augusta 1914. Kanonizovaný bol 29. mája 1954.
Nielen ako pápež, ale aj ako kňaz, biskup a patriarcha prejavoval priazeň voči Saleziánskej spoločnosti. So zakladateľom sa stretol v Turíne 15. augusta 1875 ešte ako kanonik. Sedel za stolom s donom Boscom, nechal sa zapísať medzi saleziánskych spolupracovníkov a odišiel odtiaľ veľmi povzbudený. Niekoľko dní po zvolení za pápeža zaslal donovi Ruovi rukopis s požehnaním Saleziánskej spoločnosti. 23. júla 1907 podpísal dekrét o začatí apoštolského procesu s Jánom Boscom a 10. februára 1914 s Dominikom Saviom. V roku 1903 vyhlásil Mons. Cagliera za titulárneho arcibiskupa v Sebaste a v roku 1908 ho menoval za apoštolského delegáta Strednej Ameriky. Je prvým saleziánskym spolupracovníkom, ktorý bol povýšený na oltár.
BENEDIKT XV.
Giacomo Della Chiesa sa narodil 21. novembra 1854 v Janove. Za pápeža bol zvolený 3. septembra 1914. Zomrel 22. januára 1922.
6. decembra 1915 udelil Mons. Caglierovi posvätný purpur, čím sa stal prvým saleziánskym kardinálom.
PIUS XI.
Achille Ratti sa narodil v Desiu (Miláno) 31. mája 1875. Na pápežský stolec zasadol 6. februára 1922. Zomrel 10. februára 1939.
V jeseni 1883, ako mladý kňaz, bol navštíviť Jána Bosca v jeho oratóriu. Zdržal sa tam dva dni, sedel s ním za jedným stolom a odchádzal odtiaľ plný hlbokých a hodnotných spomienok.
Tento vzťah znamenal pre dona Bosca takmer stále určitú výhodou, nezanedbal totiž žiadnu príležitosť, aby podporil rýchly postup apoštolského procesu dona Bosca. Termín kanonizácie stanovil na Veľkú noc v roku 1934; bol to deň ukončenia Svätého roku.
Pius XI. rozšíril sviatok dona Bosca na celú Cirkev. Oprávnene ho volali „pápež dona Bosca“. Vďaka nemu boli v procese Dominika Savia vyriešené ťažkosti, ktoré sa zdali neprekonateľné, a 9. júla 1933 podpísal dekrét o heroickosti jeho čností. 11. mája 1936 zase podpísal dekrét o heroickosti čností svätej Márie Mazzarellovej, ktorú blahorečil 20. novembra 1938.
Ďalšími znakmi jeho predurčenia pre Saleziánsku spoločnosť bolo udelenie vzácnej indulgencie posväcujúcej práce (1922) a vymenovanie biskupa Hlonda za kardinála (1927).
PIUS XII.
Eugenio Pacelli sa narodil v Ríme 2. marca 1876. Počas krátkeho konkláve 2. marca 1939 bol zvolený za pápeža. Zomrel 9. októbra 1958.
3. mája 1940 odsúhlasil dekrét Kongregácie pre semináre a univerzity, čo znamenalo vznik Pontificio Ateneo Salesiano (PAS) – Saleziánskej pápežskej univerzity.
24. júna 1951 kanonizoval Máriu Mazzarellovú, 5. marca 1950 blahorečil a 12. júna 1954 svätorečil Dominika Savia. Vyhlásil heroickosť čností dona Michala Ruu (26. júna 1953) a počas jeho pontifikátu sa začal aj proces beatifikácie Zefirína Namuncuru (10. decembra 1954) a proces beatifikácie Doroty Chopiteovej (21. júna 1957).
JÁN XXIII.
Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil v Sotto il Monte (Bergamo) 25. novembra 1881. Za pápeža bol zvolený 28. októbra 1958. Začal Druhý vatikánsky koncil. Zomrel 3. júna 1963.
Ján XXIII. viackrát s radosťou spomínal, že ako chlapec čítaval Katolícke čítanie od dona Bosca a že ešte ako dieťa sa z Bollettino Salesiano dozvedel o smrti dona Bosca. Tento časopis chodil k nim domov. Obrázok Márie Pomocnice, ktorý si zobral z obálky niektorého čísla, mal zavesený na stene pri svojej posteli.
V rímskej štvrti Appio v roku 1959 slávnostne posvätil nový Chrám svätého Jána Bosca. Menoval dvanásť saleziánskych biskupov a tretieho saleziána kardinála – J. Em. Raula Henriqueza Silvu.
PAVOL VI.
Giovanni Battista Montini sa narodil 25. septembra 1897. Ako kňaz a neskôr ako milánsky arcibiskup bol veľmi nadšený pre dona Bosca a bol značne podporoval prácu saleziánov pre dobro chudobnej mládeže. Za pápeža bol zvolený 21. júna 1963 a prevzal zodpovednosť priviesť k úspešnému koncu už začatý Druhý vatikánsky koncil. Zomrel 6. augusta 1978.
V roku 1965 bol za hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca zvolený don Luigi Ricceri, ktorý pohotovo odpovedal na žiadosť pápeža, aby sa rehoľné spoločnosti obnovili na základe línií vytýčených Druhým vatikánskym koncilom. Saleziáni preto zvolali mimoriadnu 20. generálnu kapitulu.
Pápež Pavol VI. v roku 1972 blahorečil Michala Ruu, druhého nástupcu dona Bosca, a v roku 1976 vyhlásil za mučeníka biskupa Luigiho Versigliu a Kalixta Caravariu. Pontificio Ateneo Salesiano povýšil na pápežskú univerzitu. Rok pred jeho smrťou bol za siedmeho nástupcu dona Bosca počas 21. generálnej kapituly, ktorá sa konala v novom hlavnom dome Saleziánov na Via della Pisana v Ríme, zvolený don Egidio Viganó. Príhovory Pavla VI. a audiencie počas dvoch Generálnych kapitúl sú súčasťou saleziánskeho dedičstva.
JÁN PAVOL II.
Všetky významné udalosti v Saleziánskej spoločnosti boli sprevádzané požehnaním a často aj osobnou prítomnosťou pápeža. Nebolo to inak ani pri nedávnom výročí stého výročia smrti dona Bosca. Pápež Ján Pavol II. vtedy navštívil Becchi, Chieri a Valdocco, kde povedal: „Je dobre známe, že rozhodujúce roky môjho života som prežil v saleziánskej Farnosti svätého Stanislava Kostku v Krakove. Svoju konverziu som prežil práve v prostredí tejto saleziánskej farnosti… A keď som prišiel tu, na miesta, kde sa zrodila saleziánskosť, znovu prežívam skúsenosť môjho stretnutia so saleziánmi a s donom Boscom“ (z príhovoru 2. septembra 1988).