3. Princíp: Vytvárať rodinné a výchovne prostredie
Rodinné, vľúdne a vierou preniknuté prostredie, ktoré podporuje vyzrievanie ľudské a kresťanského povolania.
„... rodinný duch prináša lásku a láska budí dôveru. Dôvera otvára srdcia …“
Ľudské vyzrievanie - dobrý občan. Je dobre podporiť rast v tejto oblasti:
• Osvojovanie si hodnôt a budovanie vlastnej identity v skupine (stretku). Aj animátor potrebuje žiť komunitne, potrebuje partiu. Kde má partiu tam žije a osvojuje si určitý životný štýl.
• Osvojovanie životných zručnosti v službe, od jednoduchšej služby k náročnejšej. Postupne zverovanie zodpovednosti.
o „Animátor iného ako stretka, môže pomáhať bez prípravy: tábor, čajovňa, tréning ...“
o „Začínal som ako technická čata počas prímestského tábora: upratovanie, chystanie hier ...“
o „Stredisko nie je inštitúcia, ale náš dom/domov, staráme sa o neho sami, nikto to za nás nespraví: oprava strediska, údržba chaty, upratovanie. Potrebujeme zažiť zodpovednosť, je to na nás (mladých). „
• Sprevádzaná služba: „Netreba veľa robiť, nie na úkor sprevádzania. ROBIŤ TO V ČOM ICH STÍHAME SPREVÁDZAŤ. „
• Spoločné uvažovanie a práca v tíme – spolu s animátormi a spolu so spolubratmi.
o Spoločné stretko všetkých animátorov - PG (info a referovanie ako veci fungujú, plánovacie, duchovné, hracie... ), stretko niečo chystá pre druhých, stredisková rada (raz za mesiac),
o spoločné uvažovanie aj s dospelými (rada VPK),
o dôležitá je stabilita spolubratov a komunity.
• Múdry sa učí na chybách druhých. Výroky „post factum“ :
o „Komunikačný skrat medzi animátormi a novým vedúcim oratka priviedol k rozpusteniu animátorského stretka. Dnes máme v stredisku jedného animátora, ostatní odišli.“
o „Nepretláčať svoju skúsenosť, najskôr vytvoriť vzťahy“ .
o „Oratko zavesené na jednom spolubratovi alebo dielo rozdelené do sektorov a každý si robí svoje – zmena spolubrata znamená nový začiatok. Už 20 rokov začíname odznova.“
• Kontakt s fungujúcimi rodinami: svedectvo a príklad rodinného života kresťanskej služby v praxi.
• Pochvala a vďaka animátorom
„… Ak láska ochabne, už to dobre nepôjde. Prečo sa láska nahrádza studeným pravidlom? Prečo predstavení prestávajú zachovávať tie výchovné zásady, ktoré ich naučil don Bosco? Prečo sa systém, v ktorom sa bedlivosťou a láskavosťou predchádza neporiadkom, nahrádza pomaly systémom pre predstaveného menej ťažším a pohodlnejším? Prečo sa nahrádza systémom vynášajúcim zákony, ktoré, keď sa podopierajú trestami, vzbudzujú nenávisť a vyvolávajú nepríjemnosti, a keď sa nedbá na ich zachovávanie, prinášajú predstaveným pohŕdanie a zapríčiňujú veľké neporiadky? Toto všetko je nevyhnutným dôsledkom nedostatku rodinného ducha…“