Saleziáni don Bosca
Štvrtok  9.9.2010 – Martina
Jediný gram skromnosti váži a vynáša viac ako tisíc kíl pôct.
STOVKA za dva dni
Správy - Reportáž
(Šaštín 10. mája 2010) – O dvojdňovej pešej sto kilometrovej turistike štyroch z Gymnázia Jána Bosca, o výstupoch i váhaniach a o príčine úspechu píše člen výpravy Michal Peciar.

100510_rep_stovka_2.jpgCelý týždeň pršalo a my sme už boli plní beznádeje, že nikam nepôjdeme. Veď cez rozmočený terén sa nikam nedostaneš a keď budeš celý od blata, tak akurát na maškarný ples. Keď sme zbadali v sobotu 17. apríla vychádzajúce slniečko, ktoré nás chcelo doslova „zjesť svojimi lúčmi“, tak sa nám vyčarili úsmevy na perách, no zároveň v nás tlela otázka: „Dáme to?“

Nastal presun zo Šaštína do Brezovej pod Bradlom, kde vystupujeme z auta a zisťujeme, že je „fest kosa“. Maťo hlási, že je 06:13 a vydávame sa na cestu s myšlienkou, koľko treba ešte tých krokov asi tak spraviť. Držíme sa stále večne červenej značky Štefánikovej magistrály a po hodine cesty si dávame prvú väčšiu prestávku (t.j. asi tak 10min.), ktorú niektorí využili na ošetrenie prvých otlakov, alebo „odľahčenie sa“. Zistili sme, že už sa začíname aj potiť, tak sme nejaké vrstvy šatstva museli dávať dole. Prešli sme cez Dobrú Vodu, kde sme doplnili zásoby v miestnych potravinách a opäť kráčali smerom Buková.

Po ťažšom výstupe na Záruby, sme sa tam ocitli asi o dve hodinky skôr, ako ukazovala mapa a to hlavne vďaka vynikajúcemu tempu, ktoré sme nahodili. Dali sme si opäť vytúženú prestávku a už aj dačo spapali, aby sme nemali tak ťažké batohy. No vedeli sme, že takéto rýchle tempo nám dlho nevydrží. Hore sme stretli milú pani, ktorá sa  nám prihovorila a pochválila sa, že aj keď ona bola mladšia tak sa dala na toto nahovoriť, ale že skončila pri 50-tich km. Pri zostupe sme mali po ľavej ruke Ostrý Kameň, kde bolo kopec návštevníkov. Zídeme dole a zrazu človeka priam zamrazilo (aspoň osobne mňa), keď zbadal smerovník s cieľom Pezinská Baba, kam zhodou okolností ideme aj my, že 10 a pol hodiny. Nastala otázka, že „Čóóó?“

100510_rep_stovka_3.jpg

Zaťali sa zuby a pokračovalo sa ďalej nepozerajúc na čas. Chceli sme to zdolať, chceli sme to prejsť a povedať si na konci, že „do kelu, sme dobrí, že sme to dali“. Aby čas plynul rýchlejšie, tak sme „kecali“ o všeličom až zrazu sa náš vedúci Janko Fabián spýtal: „Máte aj nejaký cieľ, prečo vlastne idete, alebo šliapete len tak?“ Každý povedal, že hej a vždy pri spomienke na to, keď sa človeku už vážne nechce, tak sa prekonal a zrazu mal silu ísť ďalej, nech to stálo, čo chcelo.

Pred nami bol ďalší výstup a to Vápenná (752 m.n.m.). Na vrchole sme s radosťou pozerali na prekrásny výhľad a ukazovali si, kade ešte pôjdeme, aj keď to bolo aj „To až tam vlastne ideme?“. Vápenná bola asi v polovici nášho putovania za prekonaním samého seba, za našim vytúženým cieľom. No začali sme pociťovať už aj únavu, niektorí kolená, iní otlaky.  

Znechutenie narástlo pri vzostupe zo Skalnatej. Pred nami bola už spomínaná Pezinská Baba, kde sme dorazili už po tme a to v noci asi o 01:00 v nedeľu. „Rozbití ako činky“ sme si našli lavičky a ľahli si v snahe zaspať. Maťovi a Ondrejovi sa to podarilo hneď, no ja s vychovávateľom kvôli tvrdej zime ani nie. Bolo nádherné pozerať sa na oblohu plnú hviezd a pritom premýšľať o tom, že som tu len ja, traja iní ľudia a ešte Niekto iný, kto to všetko „má na svedomí“. Tu som sa však rozhodol, že končím. Sily už neboli, kolená „v háji“ a keď to hovorím aj chalanom, tak nie sú moc proti, aby sme počkali všetci do rána a šli domov, v nohách len so 75 kilometrami. Šiel som si pozrieť autobus, no šiel až o 8:30 a dovtedy sa mi v tej zime čakať nechcelo. Obviazal som si koleno, oddýchli sme si, nabrali nové sily, povzbudili sa, že „do kelu my to dáme“ a vyrazili sme ďalej, lebo bolo pred nami ešte 24,3 km a teda 10 hodín cesty zatínania zubov. Po odpočinku sa ťažko znova rozhýbavali nohy, no išlo to. Unavení, skoro bez žiadnej sily, trasúc sa od zimy, no plní odhodlania sa premôcť a prejsť až po vytúžený cieľ sme napredovali čoraz ďalej. Dočkal nás kopec Somár (650m.n.m.) a sme sa smiali, že tu by sa mal každý osobitne pod značkou s názvom odfotiť.

100510_rep_stovka_4.jpg

Človek si ani neuvedomuje, čo je to slnko, no myslím si, že my sme si to uvedomili až príliš, lebo sme sa už veľmi tešili na to, kedy konečne po dlhej chladnej noci vyjde a zohreje nás svojimi lúčmi. Dali sme si 10 minútovú pauzu, no oči nám šli k zemi, tak sme museli pokračovať ďalej. Ja osobne som už vtedy nevládal, a to že už vážne, všetci traja šli predo mnou, no prispôsobili tempo a chvíľku sa išlo aby som stíhal. Bol niekto kto vládal a nešiel podľa seba, nekašlal na druhých ale naopak pomohol tým, ktorí nevládali. Vďaka, Maťo, za opornú pevnú ruku. Nastalo posledných 10 km a to 5 km po asfaltke a ďalšia polovica opäť po lese, no s cieľom už večne vytúženým s názvom Kamzík. Posledná väčšia prestávka, zjedenie poslednej veľkej čokolády a krivkajúc sa išlo ďalej. Tu už sa to len tak hemžilo ľuďmi idúc pešo so psíkmi alebo na bicykloch. Tabuľka Kamzík – 25 minút, to bolo niečo neuveriteľné... Ešte asi tak 300 metrov... a stretnutie s našim vedúcim, ktorý mal náskok, zozadu nás dobehol aj Ondrej a všetci štyria spolu sme mohli vyjsť na Kamzík, na cieľ našej 100 kilometrovej nonstop idúcej túry. My štyria „chlapi z Gympla“ Jána Bosca v Šaštíne,  Jano Fabián, Ondro Augustín, Martin Fačkovec a Mišo Peciar „sme to dali“. Otázne je, že kvôli čomu sme to zvládli. Môj pohľad na vec je tento: vďaka tomu, že sme boli spolu a nie každý za seba a hlavne vďaka tomu, že sa nás Jano spýtal, že prečo vlastne ideme –jednoducho sme mali cieľ. Každý jeden z nás mal cieľ, každý mal iný dôvod, prečo ide, no zrazu sa to spojilo v jeden cieľ. Myslím si, že aj my v živote dokážeme robiť nemožné a to len vtedy, keď si určíme cieľ, náš vytúžený cieľ. Zatnime zuby, poprosme o pomoc „Šéfka“ tam  hore a máme vyhrané. Len s Ním dokážeme kráčať dnešným svetom cez všetky prekážky.

100510_rep_stovka_1.jpg

Michal Peciar
 
 
Buďte prvým, kto vloží komentár
 
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.
 
 

don Štefan Foltin 1918-2010
don Štefan Foltin 1918-2010

Prihlásenie

Agenda týždňa

Št
- - -
Pi
- - -
So
Doživotné sľuby SDB - Dubnica n/V
Ne
- - -
Po
- - -
Ut
- - -
St
Národná Púť v Šaštíne

Narodeniny spolubratov

  • Peter Magura

Zosnulí spolubratia

  • 1988  Ján Černý

Anketa

Ktorú sekciu správ čítate najviac?

Newsletter

AdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisement
© SDB 2002–2010
|
webdesign: ALFAOMEGA.sk
|
Právne informácie
|
webmaster@sdb.sk
|