Sandtner Štefan SDB

1704. Sandtner tefan m mensie

básnik, prekladateľ, redaktor

Narodil sa: 30. apríla 1916 v Pezinku

Prvé sľuby: 31. júla 1934

Doživotné sľuby: 3. augusta 1937

Kňazská vysviacka: 20. marca 1943

Zomrel: 14. augusta 2006 v Bratislave

Don Štefan Sandtner sa narodil 30. apríla 1916 v Pezinku ako tretí zo štyroch súrodencov. Keď mal trinásť rokov, odišiel študovať k saleziánom do Šaštína. V roku 1933 nastúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde 31. júla 1934 zložil prvé rehoľné sľuby.

V štúdiách pokračoval v Ostrave (1934 – 1936) a pedagogickú prax si vykonával v Trnave v rokoch 1936 – 1939 na tamojšom saleziánskom gymnáziu, kde redigoval aj študentský časopis Nezábudky. Tam zložil aj večné sľuby (3. augusta 1937). Na nasledujúce štyri roky ho rehoľní prípredstavení

poslali na teologické štúdiá na Gregoriánsku univerzitu v Ríme. Po ich skončení prijal don Štefan Sandtner 20. marca 1943 v Bazilike SacroCuore v Ríme kňazské svätenie.

Ako kňaz prednášal v rokoch 1943 až 1945 teológiu v Hronskom Svätom Beňadiku a v rokoch 1945 až 1950 pôsobil ako školský radca v študentátoch v Trnave, v Hodoch pri Galante a v Šaštíne. Súčasne bol poslucháčom na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde študoval odbor filozofia a slovenčina (1945 – 1947). Od roku 1943 bol aj redaktorom saleziánskeho časopisu Mládež a misie až do jeho zrušenia komunistami v roku 1948. Po roku 1989 desať rokov redigoval informačný časopis o saleziánoch Don Bosco dnes.

Po násilnom rozpustení reholí bol po tzv. barbarskej noci 14. apríla 1950 spolu s ostatnými saleziánmi internovaný v Podolínci. Koncom decembra 1950 ho hospitalizovali vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. 5. mája 1951 ho však v nemocnici navštívila polícia (ŠtB) a bol zatknutý. Vyšetrovaciu väzbu strávil v Leopoldove a 22. februára 1952 ho Štátny súd v Justičnom paláci v Bratislave odsúdil za „velezradu“ na pätnásť rokov. Prešiel viacerými väzeniami (Leopoldov, Bratislava, Ilava, Mírov). Podobný osud postihol aj jeho sestru Martu, ktorá bola odsúdená na sedem rokov a väznená päť rokov.

V roku 1960 bol Štefan Sandtner amnestovaný a neskôr súdne rehabilitovaný. Po doliečení pracoval ako skladový robotník v OSP Pezinok, a to až do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1968. Zároveň v tajnosti duchovne sprevádzal najmä dobrovoľníčky dona Bosca, ale aj mnoho mladých, ktorým sa venovali spolubratia „v civile“. Po roku 1989 žil v saleziánskom dome na Miletičovej ulici 7 v Bratislave a horlivo plnil službu spovedníka, redaktora a prekladateľa. 14. augusta 2006 si ho v skorých ranných hodinách vznešený Pán voviedol do vlasti svetla a pokoja. Stalo sa tak v tej istej Fakultnej nemocnici v Bratislave, odkiaľ ho pred päťdesiatimi šiestimi rokmi odviedla ŠtB na „cestu kríža“. Tentoraz však odišiel už so svojím Pánom do jeho kráľovstva. V službe živému Bohu, mladým, Cirkvi a slovenskej kultúre prežil plodných 90 rokov života, 73 rokov rehoľných sľubov a 63 rokov kňazstva. Don Štefan Sandtner písal svoje diela v podmienkach väzenia a disidentu.

Ako básnik debutoval zbierkou Noctes et dies vydanou v zahraničí (Padova 1966). Uviedol ju pod pseudonymom Ferko Vek (v tých časoch aj neskôr vydával svoje diela pod ďalšími pseudonymami, ako Adam Výška, Ján Brest, Fidel Čas, Cyril Hora, Peter Skala a Dominik Vŕba). Zbierku Noctes et dies venoval tým, ktorí mu znemožnili 3 292 dní modliť sa breviár. Jej nové vydanie pod titulom Žalár môj žaltár vyšlo v Bratislave až v roku 1998.

Literárnu tvorbu Štefana Sandtnera možno zatriediť do troch oblastí:

redakčná činnosť, preklady z cudzojazyčnej literatúry a pôvodná básnická tvorba. V súhrne jeho práce od štyridsiatych rokov sú pôvodné verše a preklady vydané v Ríme i na Slovensku. Po roku 1989 vydal dvanásť knižných diel vlastnej, prevažne básnickej tvorby, a viac ako päťdesiat prekladov diel zahraničných, francúzskych, nemeckých, českých, ale najmä talianskych autorov.

Ako básnik sa Štefan Sandtner radí v prúde slovenskej duchovnej tvorby do skupiny slovenskej katolíckej moderny, ktorá sa sformovala začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia, a to konkrétne do jej druhej vlny zo štyridsiatych rokov, kde patria také mená, ako Janko Silan či SvetloslavVeigl. Do tohto obdobia sa datujú aj niektoré jeho básne (napr. Lebo si jeho kňazom naveky z roku 1942, Treba ísť už z roku 1943). Viaceré zbierky Štefana Sandtnera kolovali najprv ako samizdaty.

Knižne mohli začať vychádzať na Slovensku až v deväťdesiatych rokoch. Niektoré však vyšli už skôr v zahraničí (napr. Noctes et dies). Od roku 1994 bol členom Spolku slovenských spisovateľov. Za zbierku básní Stromy získal Štefan Sandtner literárnu cenu udelenú v roku 1996 Všeobecnou úverovou bankou. Verejné ocenenie mestskej časti Bratislava-Ružinov dostal za mimoriadne ľudskú a občiansku statočnosť, za morálnu a materiálnu podporu duchovného života. Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska mu vo februári tohto roku udelila Cenu FraAngelica.

Spomienka z pera saleziánskeho historika prof. Milana S. Ďuricu

To meno mi oživuje v pamäti rok 1943, keď som ako žiak piatej triedy saleziánskeho gymnázia v Šaštíne zažil príchod mladého novokňaza, ktorý k nám prišiel priamo z Ríma. Svojou štíhlou asketickou postavou a prenikavým, teplým zrakom pôsobil veľmi príťažlivo. Nepamätám si, čo nám príležitostne hovoril. Ale nikdy som nezabudol na to, že na dverách jeho izby sa zjavil nápis: PORTA PATET ET COR MAGIS – Dvere sú otvorené a srdce ešte viac. Dlho som nad tým rozmýšľal. Tak to na mňa zapôsobilo, že to prispelo k tomu, že som ho nasledoval v kňazskom povolaní v rodine svätého Jána Bosca. Rozdielne boli naše cesty, ale naše duchovné spojenie sa nikdy nepretrhlo. Uplynulých vyše šesťdesiat rokov iba potvrdilo, že Štefan Sandtner toto životné heslo dôsledne uplatňoval vo svojom kňazskom povolaní, v dare jedinečnej básnickej tvorby, v mimoriadne plodnej spisovateľskej i prekladateľskej činnosti aj v najtvrdších skúškach trpiteľa za vieru. Celkom tak isto, ako potom v pohode slobodného života v kruhu saleziánskej rodiny i v celom národnom spoločenstve. Bolo to heslo opravdivej lásky. Uznal to a pochválil ho Kristov zástupca na zemi. Čestnými titulmi ho vyznamenali najvyšší predstavitelia štátnej správy i kultúrnych ustanovizní. Všetci mu máme za čo ďakovať.

Vydaná pôvodná tvorba Štefana Sandtnera:

Noctes et dies 1966

Malí adorátori 1983

Stromy 1996

Žalár môj žaltár 1998

S básňou je deň krajší 2000

Ja som brána 2001

Kytica Dominika Savia 2001

Všetky žiarivé hviezdy 2001

Vtáčia symfónia 2002

Tie šaštínske zvony 2002

Kňaz naveky 2003

 

Vydané preklady: 40 titulov v celkovom náklade 350 tisíc exemplárov.

Podieľal sa na preklade ďalších 26 titulov v celkovom náklade 138 tisíc exemplárov.

V súhrne vlastnej a prekladovej tvorby vyšlo z rúk dona Štefana Sandtnera pre slovenskú verejnosť 503 tisíc hodnotných kníh.

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk