Don Artime: Čo by sme robili bez mladých?

(Rím, 17. júna 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo jún 2020).

Mladí povedali, že nás milujú a milujú nás naozaj ako vychovávateľov, ako priateľov, ako bratov a ako rodičov, pretože „nám dnešným mladým veľmi chýba otcovstvo. A najmä chceme kráčať k duchovnému a osobnému rastu a chceme tak robiť spoločne s vami saleziánmi.“

Milí priatelia, čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano a sympatizanti dona Bosca, možno sa vám táto otázka zdá divná.
Vo svojom živote som sa stretol s mnohými dospelými, pre ktorých sú mladí ľudia kategóriou, s ktorou treba zaobchádzať opatrne, voči ktorej musia byť ostražití a pripravení na všetko, pretože „človek nikdy nevie, čo môžu vyviesť“.
Verte mi, stáva sa to častejšie, než si myslíte: bude to z neistoty, zo strachu, pretože mentalita je veľmi odlišná?
Vždy som si hovoril a opakujem to sám sebe po nedávnej 28. generálnej kapitule, ktorá sa uskutočnila na Valdoccu v Turíne na tých istých miestach, kde žil náš otec so svojimi chlapcami, že mladí sú zmyslom nášho života a robia nás lepšími, rozširujú naše srdce, robia nás veľkorysejšími a vedú nás k tomu, že sa na život pozeráme s nádejou a úsmevom, ako sa to stalo donovi Boscovi s jeho „uličníkmi“.
Naozaj tomu verím. Ak saleziánsky vychovávateľ, zasvätený alebo laik toto necíti, potom je jednoducho niekým, kto pracuje a zarába si na živobytie čestnou výchovnou prácou, ale neprežíva so skutočnou zanietenosťou „umenie výchovy“.
Na generálnej kapitule sa zúčastnilo 16 mladých ľudí pochádzajúcich zo štyroch kontinentov. Boli to dospelí mladí vo veku od 25 do 30 rokov. Ihneď sa obdivuhodne skontaktovali medzi sebou aj s nami. Stojí za to pripomenúť, čo nám povedali a o čo nás žiadali: „Dokázali sme nastaviť svoje srdce a svoje sny na ten istý rytmus. Dali ste nám príležitosť spojiť sa s vami saleziánmi, ktorých chceme mať pri sebe. Urobili ste to svojím saleziánskym štýlom. Tým, že ste s nami, bok po boku, a umožňujete nám hrať hlavné úlohy.“
Oni aj my sme pochopili mnoho vecí. Jedna z nich je veľmi zaujímavá: Títo mladí ľudia nám povedali, že je pre nich ťažké porozumieť si navzájom, a to nie iba pre rozmanitosť jazykov (nie všetci boli totiž schopní komunikovať po anglicky), ale pre nich bolo ťažké chápať pojmy, mentalitu, zvyky, hodnoty… A všetko pritom boli mladí vekovo si veľmi blízki! Nebola medzi nimi nijaká generačná medzera.

Keď so mnou o tom hovorili, povedal som im, že im rozumiem, a požiadal som ich, aby sa pokúsili pochopiť aj saleziánov, ktorých poznajú, keď v tej istej komunite sú ľudia rôzneho veku, národnosti i mentality. Povedali mi, že nikdy o tom takto neuvažovali, ale že teraz zažili tento problém na vlastnej koži.
A tak sme sa zhodli na tom, že spoločenstvo a spoločné projekty nevznikajú na základe náklonnosti a sympatie, ale prostredníctvom voľby toho istého ideálu a vďaka podobným hodnotám. Ostatné je výsledkom úsilia a viery.
Tí istí mladí ľudia (chlapci a dievčatá) vyjadrili pocity, ktoré nás priviedli do nemého úžasu. Mohli sme si ich predstaviť, ale keď sme ich v tom veľkom zhromaždení počuli z ich úst, zapôsobili veľkým dojmom.
Mladí sa vyjadrili, že nás milujú a milujú nás ako vychovávateľov, ako priateľov, ako bratov a ako rodičov, pretože – ako dodali – „nám dnešným mladým veľmi chýba otcovstvo“.
Požiadali nás, aby sme boli ich spoločníkmi na ceste. Povedali nám, že nepotrebujú, aby sme im hovorili, čo majú robiť a čo nemajú robiť. Že nechcú, aby sme im veci uľahčovali. Že nepotrebujú, aby sme im hovorili, ako majú rozmýšľať a čo majú prežívať. Chcú nás však po svojom boku, aj keď robia chyby. Požiadali nás, aby sme ich sprevádzali na životnej ceste, aby sme im boli blízko aj v obdobiach veľkých rozhodnutí.
Vo svojom posolstve nám napísali: „Máte naše srdcia vo svojich rukách. Starajte sa o tento vzácny poklad. Prosíme vás, nezabúdajte na nás a neprestávajte nás počúvať.“
Dojalo ma, keď som ich počul so slzami v očiach hovoriť, že nás potrebujú, aby sme im ukazovali, že Boh ich miluje, že existuje Boh, ktorý je Láska a ktorý ich bezpodmienečne miluje, a že niekto to musí čoraz častejšie hovoriť všetkým mladým ľuďom tohto sveta.
Zostali sme bez slov. Mladí nás opäť evanjelizujú.
Práve jeden z mojich predchodcov – hlavný predstavený don Juan Edmundo Vecchi – raz napísal, že „mladí ľudia nás zachraňujú“. Presne tak. Zachraňujú nás pred životnou rutinou, pred námahou, ktorá neprechádza ani v spánku. Zachraňujú nás pred pohodlnou istotou, pred životom bez nádeje a bez viery. Stručne povedané, chránia nás pred priemernosťou.
Milí mladí, my saleziáni dnešného sveta vám hovoríme, že vás milujeme, že náš život je pre vás a že – ako to vyjadril don Bosco – „ja pre vás študujem, pre vás pracujem, pre vás žijem a som pripravený za vás dať svoj život“.
Prajem vám veľa šťastia v Pánovi.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.