Sv. František Saleský a jeho úcta k Čiernej Madone

(Šamorín, 24. januára 2013) - Keď mladý František prežíval ako šudent v Paríži svoju najväčšiu krízu, pokoj sa mu vrátil pred oltárom Čiernej Madony v dominikánskom kostole sv. Štefana des Grès. Teologická otázka či sú niektorí ľudia predurčení na zatratenie - ktorá bola v 16. storočí vplyvom kalvínov rozšírená - ho zasiahla veľmi osobne. V kaplnke Čiernej Madony urobil hrdinský úkon odovzdanosti: „Nech si Pane, rozhodol akokoľvek, aspoň v tomto živote ťa budem milovať, ak by mi nebolo dané, aby som ťa miloval aj v tom večnom.“

Jeho pozornosť upútala tabuľka s modlitbou Rozpamätaj sa Panna Mária (niektorí autori uvádzajú, že to bolo Salve Regina). Pomodlil sa ju s veľkou vierou a našiel sa v nej. Vtedy z neho opadlo jeho trápenie ako chrasty malomocenstva. Bol uzdravený. Po ukončení štúdií v Padove už ako doktor práva sa cestou domov zastavil v Lorete, aby splnil sľub daný Panne Márii počas svojej ťažkej choroby v Padove.

Zastavme sa trochu pri svätyni v Lorete a pri Čiernej Madone.
Zobrazenia (zvlášť sochy) Panny Márie s tmavou pleťou sú veľmi rozšírené po celom svete, len v Európe je ich vyše 700, z toho viac než polovica vo Francúzsku. Je to stále tajomná otázka, prečo táto farba. Nedávno dokonca bola na túto tému vedecká konferencia v talianskej Orope, kde sa tiež uctieva Čierna Madona (do tejto svätyne putoval aj Don Bosco, aj Mária Dominika Mazzarellová!) Okrem biblického podkladu z Piesne Piesní, kde sa nevesta opisuje „Ja čierna som, no pekná jednako“ (Pies 1,5), hlavným dôvodom je dym sviec a lámp horiacich pred týmito sochami či obrazmi.

Čierne Madony sú tie, ktoré sú milované, ku ktorým majú veriaci veľkú dôveru, ktorú prejavovali aj zapaľovaním sviec. Čierna farba je svedkom dlhoročnej úcty zo strany veriacich. Medzi ďalšie vysvetlenia patrí aj symbolika čiernej ako farby smútku a pokory – je to bolestná Panna Mária (to súvisí s tradíciou, podľa ktorej sv. Lukáš namaľoval Pannu Máriu a s jeho evanjeliom, kde píše: a tvoju dušu prenikne meč). No tiež to môže vyjadrovať, zvlášť na byzantských ikonách, že ide o duchovnú, nie obyčajnú bytosť. Obľuba byzantských ikon v západnej Európe súvisí s križiackymi výpravami (12./13. storočie).

S križiackymi výpravami a zvlášť s Čiernou Pannou Máriou súvisí aj svätyňa v Lorete. Podľa nových výskumov už vieme, že múry nazaretského domu preniesla loďou šľachtická rodina Angeli na konci 13. storočia. Práve v 16. storočí bola svätyňa umelecky dotvorená. Dom, kde to všetko začalo, dobrodružstvo Márie, jej Syna a každej z nás. Svätyňa Vtelenia, miesto až hmotného pôsobenia Ducha Svätého, príbytok Nepoškvrnenej, ktorá hovorí Bohu Áno, svätyňa Ježišovho skrytého života, dom Svätej rodiny, miesto posvätenej práce, podľa tradície miesto Jozefovej choroby a smrti.

Takýto dom môže byť v srdci každého z nás. Aj „naša“ Panna Mária môže niesť stopy vytrvalého obracania sa k nej. Aj naše krízy môžu nájsť uzdravenie a pokoj pred jej tvárou.


Zdroj: www.salezianky.sk

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.