Azerbajdžan potrebuje apoštolské sily pre budovanie Cirkvi

Počas študijných dní o saleziánskej prítomnosti medzi moslimami apoštolský prefekt pre Azerbajdžan don Vladimír Fekete poskytol pohľad na situáciu v tejto krajine. Svoj príspevok uzatvoril výzvou k saleziánom aj iným kongregáciám, o nových apoštoloch pre Cirkev v období „kairosu“.

120818_ans_feki-azerb.jpgAzerbajdžan je jedna z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá získala nezávislosť a demorkaciu v roku 1991. Rozlieha sa na Kaukaze, na ploche 86,6 tisíc štvorcových kilometrov a má 9 miliónov obyvateľov. Ekonómia, založená na enormných zdrojoch ropy a zemného plynu je robustná a to je príčinou rýchleho rozvoja, osobitne v hlavnom meste Baku, s populáciou 3 miliónov obyvateľov. Krajina je v konflikte o teritórium Náhorný Karabach, ktorý trvá od vojny medzi Azerbajdžanom a Arménskom v rokoch 1992 – 1994. Jej následkom bol milión utečencov. Miestni obyvatelia hovoria azerbajdžansky, (podobnosť s turečtinou), v pastorácii katolíckej misie sa používa rusky a anglicky.

Azerbajdžan má staroveké kresťanské korene. Krajina bola islamizovaná v desiatom storočí, v období komunizmu (1917 – 1990) bol silne prítomný ateizmus. Posledný katolícky kňaz tam bol zavraždený roku 1936. Znovuzrodenie Katolíckej cirkvi začalo roku 1997 s príchodom prvého diecézneho kňaza, P. Jerzyho Pilusa. Za dva roky dosiahol uznanie katolíckej komunity zo strany vlády. 

V jubilejnom roku 2000 bola misia zverená slovenským saleziánom. O rok neskôr Kongregácia pre evanjelizáciu národov dala misii štatút Misio sui iuris (misia vlastného práca) so sídlom v Baku. So súhlasom vlády Cirkev môže byť prítomná a pracovať v hlavnom meste pre duchovnú službu zahraničným katolíkom, ktorí v krajine pracujú. Saleziánska komunita sa stará o pastoráciu v dvoch kostoloch v hlavnom meste, o sociálnu a výchovnú službu v Meryam Centre a o ďalšie projekty cez azerbajdžanskú charitu. Doteraz má Cirkev z Azerbajdžanu dve miestne povolania: seminarista a ašpirantka u sestier saleziánok. Obaja sú na začiatku svojej formácia. 

Po sedemdesiatich rokoch komunizmu, kedy nebolo ani kňaza ani kostola, katolícka prítomnosť takmer vymrela. Azerbajdžanci, ktorí sa z historických dôvodov považujú za moslimov, sú celkom umiernení a tolerantní. Demokratická vláda, vedená silnou osobnosťou prezidenta, sa deklaruje ako sekulárna, oddelená od náboženstva. Hlása princíp náboženskej tolerancie, obzvlášť voči tradičným náboženstvám (judaizmus, islam a Ortodoxná a Katolícka cirkev).

Po návšteve blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. v roku 2002 sa mnoho pre Katolícku cirkev zlepšilo. Dnes je katolicizmus považovaný za jedno z tradičných náboženstiev Azerbajdžanu. Saleziáni dostali pozemok od prezidenta Heydara Alieva, aby vybudovali prvý kostol, ktorý posvätil kardinál Tarcisio Bertone v roku 2007. 

Druhá misijná skupina v krajine – Misionársky lásky (sestry matky Terezy) – otvorili svoje dielo pre bezdomovcov v roku 2007. Vedľa kostola vzniklo aj pastoračné centrum. V roku 2011, aj z dôvodu nového zákona z roku 2009, podpísala Svätá Stolica medzinárodnú zmluvu s Azerbajdžanom a katolícka komunita bola oficiálne uznaná, boli jej udelené niektoré základné podmienky pre slobodnejšie pôsobenie v krajine aj v sociálnej oblasti. V júli 2011 bol štatút Misio sui iuris zmenený na Apoštolskú prefektúru Azerbajdžan , a za predstaveného – prvého apoštolského prefekta Azerbajdžanu – bol ustanovený direktor miestnej saleziánskej komunity don Vladimír Fekete.

Nová situácia otvára čerstvé možnosti a výzvy, ale hlavnou je stále tá istá: kde nájsť apoštolské sily, misionárov, ktorí by prišli pracovať pre potreby a budovanie Cirkvi v tejto krajine.


(Publikované na ANS 9/8/2012, preklad rhsdb, mapa: wikipédia)

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.