5. decembra si pripomíname sviatok blahoslaveného Filipa Rinaldiho

Tretí nástupca dona Bosca, zakladateľ sekulárneho inštitútu „Dobrovoľníčky dona Bosca“.
Ako hlavný predstavený saleziánov viedol kongregáciu v rokoch 1922 – 1931.
Zomrel 5. decembra 1931 (bola sobota ráno). Pohreb sa konal na slávnosť Panny Márie Nepoškvrnenej 8. decembra 1931 v bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov na Valdoccu v Turíne.


Na duchovné čítanie

Rodičia Filipa Rinaldiho Krištof Rinaldi a Antónia Brezziová mali živú vieru. Každý večer si matka kľakala so svojimi deviatimi deťmi pred sochu Panny Márie a učila ich opakovať po sebe: „Pozdravujem ťa, Mária. Dávam ti svoje srdce a ty mi ho už nevracaj.“ Traja z týchto chlapcov sa stali kňazmi.

Filip bol ôsmy z deviatich detí. Keď dovŕšil desať rokov, vstúpil do jeho života don Bosco. V susednej dedine Mirabello totiž tento turínsky kňaz otvoril malý seminár a otec tam zaviedol Filipa. So svojím učiteľom donom Pavlom Alberom prežil mnoho rokov a neskôr o tom napísal: „Pre mňa bol don Albera anjelom strážcom. Jeho poverili, aby nado mnou bdel, a on to robil s takou láskou, že kedykoľvek na to myslím, žasnem.“

Don Bosco prišiel dvakrát z Turína a dlho sa s Filipom rozprával. Stali sa priateľmi. Ale na jar bol už Filip ustatý od intenzívneho štúdia, a navyše ho začalo vážne znepokojovať ľavé oko. Jedného dňa, keď bol zvlášť vypätý, ho istý nešetrný asistent hrubo urazil. To bola posledná kvapka do preplneného pohára. Filip nestratil sebakontrolu, išiel za direktorom a povedal mu, že chce ísť domov. Nebol to vrtoch, jeho otec skutočne prišiel a zobral ho domov. Keď don Bosco prišiel po tretí raz do Mirabella a nenašiel tam Filipa, nemilo ho to prekvapilo. Napísal mu list, v ktorom ho prosil, aby sa vrátil. Ale Filip sa už cítil od saleziánov vzdialený. V roku 1876 mal dvadsať rokov a vyhliadky na manželstvo. Z Turína došiel však don Bosco, aby získal Filipa späť. Filip s pokojnou vytrvalosťou sedliaka vyložil všetky svoje ťažkosti a don Bosco mu ich rad radom riešil. „Postupne si ma získaval,“ napísal raz don Rinaldi, „rodičia mi ponechali slobodu a moje rozhodnutie padlo na dona Bosca.“

21-ročný sedliak z Lu Monferrato znovu otvoril knihy a začal študovať. Ako 24-ročný zložil do rúk dona Bosca sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a stal sa saleziánom. 23. decembra 1882, ako 26-ročný, bol Filip Rinaldi vysvätený za kňaza. Don Bosco musel veľmi jasne čítať v budúcnosti tohto silného mládenca.

V januári 1888, niekoľko dní pred svojou smrťou, don Bosco vymenoval dona Rinaldiho za direktora pre dospelé povolania. Don Rinaldi ho prišiel navštíviť a rád by sa bol vyspovedal, ale keď ho videl takého vysileného, už-už sa toho chcel zrieknuť. Nakoniec však povedal: „Don Bosco, chcel by som, aby ste ma vyspovedali, ale nechcem vás unaviť. Spravme to takto: ja vám poviem svoje hriechy a vy mi poviete len jedno slovo.“ Vyspovedal sa a don Bosco mu ešte pred rozhrešením povedal jediné slovo: „Rozjímanie.“ Neskôr don Rinaldi spomínal: „Toto slovo na mňa urobilo ohromný dojem. Bolo to ako nejaké zjavenie o tom, aký význam don Bosco pripisoval rozjímaniu.“

Viac TU.

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk