Don Artime: Sila lásky

(Rím, 14. februára 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo február 2020).

Aká neopísateľná a jedinečná je Božia láska, aký mier a pokoj vytvára, keď už naše malé ľudské skúsenosti lásky majú takú silu, že menia život ľudí!

Mesiac, ktorý začíname, je poznačený začiatkom Pôstneho obdobia – ako prípravy na Pánovu Veľkú noc. Po radostnom medziobdobí fašiangov nám Cirkev predkladá dopravné značky, ktoré nás vedú po našej ceste k Veľkej noci: modlitbu, pôst a dobročinnú lásku.
V tomto mojom pozdrave vám ponúkam úvahu, ktorá má veľa spoločného s vynikajúcim spôsobom, ako sa pripraviť na Veľkú noc, ako žiť a milovať vždy viac a lepšie, ale milovať opravdivo, hovorovo povedané: „Až to bolí.“
Existuje jedna pôsobivá myšlienka, ktorá sa pripisuje svätej Matke Terézii z Kalkaty: „Šír lásku, kamkoľvek ideš, predovšetkým vo svojom dome. Dávaj lásku svojim synom a dcéram, svojej manželke alebo svojmu manželovi, susedovi z vedľajších dverí… Nikdy nepripusť, aby niekto, kto prišiel za tebou, odišiel bez toho, aby sa cítil lepšie a šťastnejšie. Buď živým vyjadrením Božej dobroty – dobroty v tvojej tvári, dobroty v očiach, dobroty v tvojom úsmeve, dobroty v tvojom srdečnom pozdrave.“
Niet pochýb, že ide o jednoduchý a veľmi konkrétny program. Prvou encyklikou pápeža Benedikta XVI. bola encyklika Deus Caritas est (Boh je Láska), tá Láska, ktorú sme dostali a spoznali v našom osobnom stretnutí s Kristom. Pápež Benedikt nám vo svojej encyklike hovorí: „(Láska), ktorá ponúka životu celkom nový horizont.“ (…) Veľká Božia láska ku každému z nás sa konkrétne prejavuje v osobnej a prednostnej Láske, ktorá dáva zmysel nášmu životu. Boh miluje človeka a všetkých mužov a ženy a jeho láska je viditeľná v tvári tých, s ktorými žijeme.
Myslím na to, aká je Božia láska neopísateľná a jedinečná, aký mier a pokoj vytvára, keď už naše malé ľudské skúsenosti lásky majú takú silu, že menia život ľudí. Zmena, ktorá keď vytryskne z lásky, tak vždy preto, aby opäť pozdvihla, povzniesla, dodala odvahy, nadchla, podnietila, oslobodila a potešila.
Táto skutočná príhoda potvrdzuje, čo práve hovorím.
Na jednej univerzite na fakulte sociológie istý profesor požiadal svojich študentov, aby spravili prieskum na periférii veľkého mesta, v ktorom žili, kde by zachytili životné príbehy dvoch stoviek detí a zároveň vyhodnotili budúcnosť každého opýtaného.

Študenti sociológie dali všetkým skúmaným deťom tú istú neblahú diagnózu: „Nemá ani najmenšiu šancu na úspech.“
O dvadsaťpäť rokov neskôr iný učiteľ sociológie náhodou našiel túto predchádzajúcu štúdiu a so zvedavosťou požiadal svojich študentov, aby nadviazali na tento projekt, ktorý sa začal pred mnohými rokmi, a zistili, čo sa udialo v živote tých chlapcov a dievčat, ak ich bude možné opäť nájsť.
Študenti prišli na to, že s výnimkou dvadsiatich, ktorí sa presťahovali do iných miest alebo zomreli, 176 zo zvyšných 180 dosiahlo v živote dobrý úspech: dokázali mať riadny, stabilný a primerane šťastný život.
Profesor sa zadivil a rozhodol sa prieskum prehĺbiť. Našťastie mnohí z opýtaných žili relatívne blízko univerzity a bolo možné spýtať sa každého z nich, ako oni vidia cestu svojho života prežitého v tých dezolátnych štvrtiach a v ťažkých rodinných podmienkach, ktoré určite nedávali veľa priestoru pre nádej.
Vo všetkých prípadoch odpoveď, plná dojatia a vďačnosti, znela: „Mal som jednu učiteľku.“
Táto učiteľka ešte žila a profesorovi sa podarilo vypátrať ju. Bola stará, vo výbornej forme, so živými očami. Profesor sa jej spýtal, aké zaklínadlo používala, aby „zachránila tých chlapcov a dievčatá pred tvrdosťou periférie a viedla ich po ceste čestného, usporiadaného a stabilného života.“
Stará žena s úsmevom odpovedala: „Bolo to veľmi ľahké: ja som ich jednoducho milovala.“
Tento skutočný príbeh mi pripomína analogický fakt zo života dona Bosca.
„Istý významný rektor jednej veľkej portugalskej jezuitskej akadémie prišiel do Turína, aby požiadal dona Bosca o radu,“ rozpráva don Ricaldone. „Keď sa k nemu dostal, vyložil svätému vychovávateľovi svoje problémy s tým, ako má vychovávať žiakov svojho ústavu. Don Bosco ho veľmi pozorne počúval a ani raz ho neprerušil. Na konci svojho rozprávania páter jezuita v jedinej otázke zhrnul to, čo chcel vedieť: ,Akým spôsobom dokážem dobre vychovávať mladíkov v mojom kolégiu?‘ A odmlčal sa. Don Bosco tomuto pátrovi, ktorý možno očakával dlhý príhovor, odpovedal jedinou vetou: ,Tým, že ich budete milovať!‘“
Som si istý, že aj my by sme mohli rozprávať mnoho podobných príbehov. V dejinách saleziánskej výchovy po celom svete sú veľmi početné. To je veľká pravda: láska má silu, ktorá premieňa všetko. Láska uzdravuje a lieči. Láska dáva dôveru v seba samých a dáva silu. Láska hýbe srdcia a život a má silu vyburcovať svet a tým aj náš život. Je pekné pripomenúť aj to, čo tvrdí don Bosco: „Kto miluje, ten bude milovaný.“
Škoda, že často zabúdame na túto silu!
Prečo je v našom svete toľko krutosti a toľko neľudskosti?
Prečo tak často žijeme v roztrpčenosti, v rivalite, v súperení a nevytvárame priestor pre porozumenie a mier?
Vari je to tak, že nás náš Boh nechal nedokonalých, a preto aj keď vieme, že Láska môže urobiť všetko, je pre nás ťažké žiť s Láskou každú minútu, každú hodinu, každý deň? (…) Alebo nás jednoducho stvoril pre Lásku a my strácame zo zreteľa horizont, strácame sa v temnote a v zmätku priveľkého množstva iných vecí…?
Všetkým vám, priatelia a čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, želám, aby ste sa pripojili k nám a stali sa súčasťou veľkej skupiny miliónov ľudí, ktorí veria v silu Lásky, pretože „BOH JE LÁSKA“ (1 Jn 4, 8).

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.