Pred 25 rokmi bol Rudolf Komorek uznaný za ctihodného

(Rím, 6. apríla 2020) – Pápež Ján Pavol II. uznal 6. apríla 1995 hrdinský stupeň jeho zasväteného života v saleziánskom duchu a priznal mu titul ctihodný.

Don Rudolf Komorek sa narodil 11. augusta 1890 v Bielsku, ktoré vtedy patrilo do Rakúsko-Uhorska. Bol tretím zo siedmich detí. Ako 19-ročný vstúpil do seminára a stal sa kňazom diecézy Vroclav. Počas prvej svetovej vojny bol tri roky vojenským nemocničným kaplánom a na vlastnú žiadosť bol aj kaplánom na fronte. Dostal sa tak do zajatia v Trente v Taliansku, kde spoznal saleziánov a dozrelo jeho rehoľné povolanie. V roku 1922, ako 32-ročný, vstúpil do noviciátu a zanedlho prejavil svoj úmysel odísť na misie. V októbri 1924 bol určený ako misionár do Brazílie, kde dostal na starosť duchovnú službu poľským emigrantom.

Vyznačil sa ako výnimočný spovedník. Volali ho „svätý otec“ a hovorili o ňom: „Nikdy sme nikoho nevideli toľko sa modliť.“ Počas 25 rokov misionárskeho života, pričom sa nikdy nevrátil do Európy, pôsobil vo viacerých saleziánskych farnostiach. Bol tiež spovedníkom v saleziánskom študentáte v Lavrinhas, kde sa jeho život tiež vyznačoval svätosťou. V posledných ôsmich rokoch života ho pomaly stravovala tuberkulóza a on obetoval Bohu až do posledného výdychy svojich chorých pľúc. Aj popri tom sa vo farnosti San José dos Campos venoval kňazskej službe chorým, spával len na drevených doskách a posledné dni života prežil v neustálej modlitbe. Lieky, ktoré už neboli pre neho účinné, žiadal dať chudobným, ktorí si ich sami nemohli dovoliť.

Zomrel 11. decembra 1949 ako 59-ročný. Pochovaný je vo farnosti San Josèdos Campos, kde jeho hlboká zbožnosť, najmä láska k Eucharistii, neúnavná služba blížnym a jeho duch neustáleho pokánia formovali a stále formujú veriacich.

Typickou črtou ctihodného Rudolfa Komoreka bola radikálnosť, s akou sa usiloval o evanjeliovú dokonalosť. Bol radikálny v sebazapieraní, v sebadarovaní sa v službe blížnym, v intenzívnom a nepretržitom zápale pre modlitbu. V túžbe po prežívaní evanjeliového posolstva v úplnosti nikdy si nevyberal polovičné spôsoby, pohodlie, či kompromisy. Naopak, v kritickejších chvíľach života ešte zosilňoval svoju obetavosť.

Patrí medzi tých, ktorí sa od včasného obdobia života otvorili pre Božiu milosť a spolupracovali s ňou intenzívnym úsilím až do konca, bez odporu a s veľkou poslušnosťou Duchu Svätému.

ANS, rhsdb

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.