Don Artime: Don Bosco Boží muž, ktorý stále prosil o pomoc všetkých

(Rím, 18. novembra 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo november 2020).

Priatelia a čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano a predovšetkým priatelia dona Bosca a jeho charizmy, pozdravujem vás na konci tohto roku 2020, ktorý si budeme pamätať ako rok ťažký, v mnohých ohľadoch bolestivý, ktorý deň za dňom menil naše životné návyky a náš osobný, rodinný i komunitný rytmus.

Robím tak v tomto vydaní Il Bollettino Salesiano, ktorý ponúka kalendár na nový rok 2021, ktorý – ako dúfame – bude plný požehnania. Pri rozjímaní o tom, čo znamená jeden rok, som myslel na niečo, čo mi veľmi leží na srdci. Sčasti vďaka svojej výchove, sčasti kvôli vlastnej povahe vo svojom vnútri silno cítim trvalú potrebu byť plný vďačnosti a uznania za mnohé veci, ktorých sa mi v živote dostáva a ktoré nezávisia od mojich osobných zásluh.

Rád by som využil toto číslo Il Bollettino Salesiano, ktoré, ako dúfam, bude vydané v saleziánskych vestníkoch po celom svete, aby som sa v mene dona Bosca poďakoval tisícom a tisícom ľudí, ktorí sú našimi dobrodincami a pomáhajú saleziánskym dielam vo svete.

Pred niekoľkými dňami pritiahla moju pozornosť jedna veľmi jednoduchá vec. Po šiestich mesiacoch som nahral videosprávu, v ktorej som sa poďakoval za štedrosť toľkých ľudí, pretože podľa svojich možností odpovedali, aby pomohli tým, ktorých Covid-19 zasiahol najviac. Urobil som to jednoducho a pravdivo. Dostal som desiatky správ, v ktorých mi ďakovali za transparentnosť a za vysvetlenie, čo sa stalo s ich pomocou a celkovo s prijatou sumou. Myslím si, že to nemôže a nesmie byť inak.

Ako don Bosco

Don Bosco často hovoril: „Ja som vždy potreboval všetkých.“
Chladný večer 3. november 1846 ostane nezabudnuteľným, pretože tento kňaz sem prišiel so svojou matkou, a to pešo štyridsať kilometrov. On s breviárom pod pazuchou a s malou batožinou, ona s košíkom niekoľkých vecí. Jeho matka ho nasledovala v trochu bláznivom dobrodružstve. Nenútil ju. Miloval svoju mamu. Mama ho však milovala ešte viac, preto nezaváhala: „Janko, pôjdem s tebou.“

Dorazili nesmierne unavení pred brány mesta. Jeho priateľ kňaz, teológ Vola, ich zbadal a zadivil sa. „Vy ste sa zbláznili! Kam idete? Ako budete žiť? Máte niečo aspoň na tento večer?“
„Boh sa postará, milý priateľ.“
Tento dobrý kňaz mu s dojatím daroval svoje hodinky. Poslúžili na nájom za prvé mesiace.
„Vidíš? Boh sa už postaral,“ vľúdne mu odvetil don Bosco.

Celý život prosil o pomoc stovky a stovky ľudí. Nikdy nepýtal pre seba, ale vždy pre svojich chlapcov. Zároveň pevne veril v Božiu prozreteľnosť, preto neúnavne chodil od dverí k dverám. Tisíckrát natiahol ruku a požiadal o finančnú pomoc a spoluprácu mnohých ľudí, aby mohol dokončiť svoje poslanie. Neváhal poprosiť kohokoľvek, kto mohol prispieť svojím časom alebo majetkom v prospech mladíkov v ťažkostiach.

Pomáhali mu laici, muži i ženy, priatelia kňazi, ktorí s ním spolupracovali mnohými spôsobmi.
Predovšetkým mal neoceniteľnú pomoc svojej milovanej matky – mamy Margity. Rád hovorím – a myslím, že je to na historickom podklade –, že oratórium založili spoločne, pretože k tvorivému a apoštolskému nadaniu dona Bosca sa pridal materský jemnocit, ktorý tomuto domu dodával ženské teplo. Sprevádzala a povzbudzovala svojho syna v ťažkých začiatkoch oratória a práce s chlapcami, ktorí klopali na dvere ich domu.

Popri mame Margite tam bola matka Michala Ruu, jedného z prvých saleziánov a jeho prvého nástupcu, a tiež matka arcibiskupa Gastaldiho a otec Dominika Savia. Išlo o peknú skupinu ľudí, ktorí poznali a milovali dona Bosca a dali jeho dielu úplne iný charakter, ako mali vtedajšie inštitúcie: jasne vnímateľný znak, ktorý možno označiť aj ako „rodinnú atmosféru“.

Don Bosco so svojou schopnosťou prosiť o pomoc už od prvých chvíľ vedel, že môže počítať s kňazmi, ktorí venovali časť zo svojho času dielu oratória, ktoré rástlo s ním, s kňazmi a priateľmi a tiež s duchovnými učiteľmi ako don Cafasso, teológ Borel a don Leonardo Murialdo. Ďalšia veľká skupina dobrodincov a sympatizantov finančne prispela na diela, ktoré don Bosco uviedol do chodu v Turíne, na rôznych miestach v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku, ako aj na misiách v Amerike. Dobrodinci sú aj dnes chrbtovou kosťou Saleziánskej kongregácie.

Doba sa zmenila, ale môžem vás ubezpečiť, že situácie, v ktorých dnes žijú ľudia vo svete, v Cirkvi a v saleziánskych dielach, majú veľa spoločného s dobou dona Bosca. Keď som navštívil tie najchudobnejšie diela s najchudobnejšími deťmi Latinskej Ameriky, Afriky, Indie a niektorých krajín Oceánie, zdalo sa mi, že vidím situácie, ktoré sa nelíšia od situácií dona Bosca na Valdoccu.
Môžem vás ubezpečiť, že ma to nijako neodrádza, ale obnovuje vo mne presvedčenie, že Boží Duch v každej chvíli vzbudzuje milióny a milióny ľudí so srdcom odhodlaným robiť tento svet stále ľudskejším. Niet pochýb o tom, že ty si medzi nimi i ja som medzi nimi.

Ďakujem za túto námahu. Ďakujem, že ste uverili, že to stojí za to. Ďakujem, že ste sa nedali zablokovať rozhorčenosťou tých, ktorí vždy pochybujú o všetkom a o všetkých, a ďakujem, že ste uverili, že sa dá žiť v nádeji. Našej saleziánskej rodine navrhujem pre nový rok práve toto: v tejto ťažkej chvíli Covidu-19 nás viac ako kedykoľvek predtým pohýna nádej.
Spoločne to zvládneme.


Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.