Mária Dominika Mazzarellová

Sv. Mária D. Mazzarellová (1837 - 1881)

Sviatok: 13. mája

sv maria d mazzarelloKrátky životopis

Sv. Mária Dominika Mazzarellová (1837 – 1881) je spoluzakladateľka inštitútu Dcér Márie Pomocnice. Dcéra roľníckej rodiny, ambiciózna a šikovná. Prácu na poli zvláda tak, že muži s ňou nevedia udržať krok. Zamilovaná do Ježiša. Každé ráno neľutuje námahu, len aby stihla rannú omšu v kostole vzdialenom tri štvrte hodiny cesty. 23-ročnú ju týfus oberá o všetky sily. Spolu s priateľkami sa začne starať o opustené dievčatá. 27-ročná spoznáva don Bosca. Neskôr prijíma jeho návrh stať sa saleziánkou.
Je zvolená za predstavenú prvej komunity saleziánok - Dcér Márie Pomocnice. Venujú sa výchove dievčat. Spolu so sestrami hrdinsky prekonáva nepredstaviteľné počiatočné ťažkosti, nestrácajúc nadšenie. Posiela sestry na ďalšie miesta, až do Južnej Ameriky. Odvážna, sympatická a skromná je vynikajúcou vodkyňou, matkou sestier a magnetom pre dievčatá. 44 - ročná ponúka svoj život ako obetu za rozvíjajúce sa dielo.
 

Na duchovné čítanie

Ako vznikli Dcéry Panny Márie Pomocnice
V máji roku 1871 don Bosco zvoláva „radu“ saleziánskej spoločnosti. Tvoria ju Michal Rua, Ján Cagliero, Pavol Albera... Don Bosco hovorí: „Viacerí ma opätovne povzbudzovali, aby som aj pre dievčatá urobil trochu toho dobra, ktoré robíme s pomocou Božou pre mladíkov... Zdá sa mi, že by som sa protivil Prozreteľnosti, keby som to nebral vážne. Teda to predkladám na uváženie aj vám.“ Na ďalšom zasadaní títo radcovia, ktorých sa každého osobne opýtal na mienku, dali priaznivú odpoveď. Don Bosco sa teda rozhodol založiť „Dcéry Panny Márie Pomocnice“. Základným kameňom bude skupina dievčat, ktoré vlastne už žijú v tichosti skutočný rehoľný život v Mornése. Na ich čele stojí Mária Mazzarellová a sú pod vedením dona Pestarina.

Felícia Mazzarellová, sestra Márie, takto spomínala na život začiatkov: „Mnoho ráz chýbali tejto malej komunite aj veci potrebné pre naše živobytie. Chýbala dokonca múka na polentu. A keď sme mali múku, chýbalo drevo na to, aby sme si ju uvarili. Vtedy Mária išla s niektorou z dcér do lesa, nazbierali raždia, zviazali ho, vzali na plecia, vrátili sa domov a pripravovali pokrm. Keď bola polenta hotová, vyniesla ju na dvor, položila misu na zem a pozývala všetky na „bohatý“ obed. Chýbali tanieriky, náčinie, ale nechýbal apetít ani dobrá nálada.“

Po rozhodnutí založiť dcéry Márie Pomocnice don Bosco zavolal dona Pestarina a oznámil mu svoje rozhodnutie. Záznam, ktorý o tom urobil don Pestarino hneď potom, hovorí: „Don Bosco vyjadril svoj úmysel, že myslí na kresťanskú výchovu dievčat ľudovej vrstvy. Vyslovil sa, že Mornése sa mu zdá najvhodnejším miestom, pretože sú tam „dcéry Nepoškvrnenej“. Spomedzi nich sa môžu vybrať tie, ktoré sú povolané k spoločnému životu, opustiť svetský život a začať „Inštitút Dcér Panny Márie Pomocnice pre dobro toľkých dievčat z ľudovej vrstvy.“

Don Pestarino to poslušne prijal. Ale znepokojovali ho dve ťažkosti. Tie dievčatá boli dobré kresťanky, ale ani jednej z nich nikdy neprišlo na um stať sa rehoľníčkou. Okrem toho don Bosco chcel určiť ústav na hornom konci (Borgo Alto) za začiatočné sídlo dcér Panny Márie Pomocnice. Ale dedina Mornése ho pomáhala stavať so zámerom, že to bude ústav pre chlapcov. Táto zmena by mohla vzbudiť hlboké rozčarovanie. Ale keď don Bosco rozhodol takto...


Prvá predstavená nechce o tom ani počuť
Dňa 29. januára roku 1872 don Pestarino na rozkaz dona Bosca zvolá prvých 27 dcér Márie Pomocnice, aby zvolili svoju prvú predstavenú. Na Máriu Mazzarellovú sa sústredí 21 hlasov. Ona je však z toho náramne prekvapená a naľakaná a hneď žiada svoje spolusestry, aby ju od toho dišpenzovali. Sestry však nástoja a don Pestarino rozhodne, aby to riešil don Bosco. Mária sa upokojí. Myslí si totiž, že don Bosco vie o jej neschopnosti a istotne ju dišpenzuje. Don Bosco však vie, aká je schopná a potvrdí voľbu na jej veľké ustarostenie.
Teraz treba uviesť dcéry do ústavu na hornom konci. Ale ako to urobiť a nevzbudiť nespokojnosť v dedine? Príde na pomoc nehoda. Fara bola už stará a hrozila sa zrútiť. Obecná rada rozhodla, že ju treba načisto zrútiť a postaviť novú. Preto prosili dona Pestarina, aby dal k dispozícii pána farára dom vedľa kostola, ktorý je jeho vlastníctvom.
– A dcéry, ktoré učia krajčírstvo, kde pôjdu?, namieta kňaz.
– Pošlite ich do Borgo Alto. Tam je už prízemie hotové a ešte tam nebýva nikto.
Don Pestarino si zhlboka vydýchol. Rozkázali mu vlastne to, čo sa on neodvážil navrhnúť. Dcéry sa presťahovali a na niekoľkých sedliackych vozoch previezli aj hodvábnikov, čo bolo jedným z ich chudobných príjmov.

Udalosť sama v sebe nevzbudila nijaké počudovanie. Ale len čo sa rozšírila v dedine správa, že dcéry zaujmú ústav natrvalo a bude z toho nový rehoľný inštitút, bolo z toho „všeobecné šomranie a hundranie“. Počet dcér totiž rástol veľmi rýchlo. Wirth píše výslovne: „Občania Mornése kričali, že boli oklamaní. Dcéry Márie Pomocnice teda robili prvé kroky v ovzduší nepochopenia, takmer nepriateľstva.“


Oči skromné, ale hlavu hore
V roku 1872 (5. augusta) prvých pätnásť dcér Márie Pomocnice prijíma rehoľné rúcho. Medzi nimi je aj Mária Mazzarellová. Don Bosco im hovorí: „Ste utrápené, pretože aj sami vaši príbuzní sa od vás dištancujú. Nerobte si z toho nič, že svet s vami takto zachádza. Len takto budete môcť urobiť veľa dobra. Správajte sa ako osoby zasvätené Bohu: oči skromné, ale hlavu hore“ (MB 10, 61 a nasl.). Usmernenie dona Bosca je jasné. Skromným pohľadom chválime Božiu velebu, ale medzi ľuďmi musíme chodiť so vzpriamenou hlavou, nie ako slúžky, ale veselo a hrdo ako Božie dcéry.

Mnohé z nich mali za podušku kus dreva omotaný handrami. Všetky podušky v dome boli pre dievčatá. Mária Mazzarellová nechcela, aby sa mladšie sestry takto umŕtvovali, ale nemohla im príliš zakazovať, pretože ona bola prvá, čo to vymyslela.

9. februára roku 1876 – práve padal sneh – odchádzajú prvé tri sestry. Idú do Vallecrosie v Ligúrii, aby tam otvorili oratórium a školu pre dievčatá.

29. marca ďalších sedem sestier odchádza do Turína. Vo vzdialenosti asi päťdesiatich metrov od Valdocca otvárajú oratórium a dievčenskú školu. Tento dom sa stane na viac než štyridsať rokov hlavným domom Dcér Panny Márie Pomocnice.
Roku 1878 Dcéry Panny Márie Pomocnice sú už početnou rodinou rozšírenou po celom svete. Ústredný dom sa prenesie na don Boscov rozkaz z Mornése do Nizze Monferrato. Pre Máriu Mazzarellovú je to bolestná udalosť. Rozlúči sa so staručkými rodičmi, s cintorínom, kde odpočíva don Pestarino a niektoré z prvých spolusestier.

Márii Mazzarellovej nikdy neudrelo do hlavy, že je generálnou predstavenou. Aj ako taká mávala v spálni láskavý dozor nad najmenšími dievčatkami. Jednému z malých dievčeniec omrzliny zlepili spolu nohy, ponožky i topánky. Popozeralo sa dookola, či ho niekto nevidí a šuchlo sa do postele aj s topánkami. Matka Mazzarellová to zbadala, ale nepovedala nič. Zbehla do kuchyne, priniesla v lavóre teplej vody, obväz a vatu. Položila to vedľa postele a pošepkala dievčatku. „Ukáž mi tvoje nožičky. Neboj sa nič ti neurobím.“


Smrť prichádza v kvetnatom máji
V januári roku 1881 sestry začínajú badať, že zdravotný stav matky Mazzarellovej sa zhoršuje. Ktosi jej pošepol, aby sa viac starala o svoje zdravie. Ale ona odpovie s úsmevom. „Je lepšie pre všetky, aby som už odišla. Zvolia si druhú predstavenú, ktorá bude schopnejšia než ja.“

Jej zdravotný stav sa prudko zhoršil, keď sprevádzala skupinu sestier, ktoré odchádzali na misie do Ameriky. Nešťastnou náhodou musí stráviť celú noc oblečená a schúlená v akomsi kúte, kde sa triasla v horúčke. Ráno sa nevládala postaviť na nohy. „Silný zápal pohrudnice“, konštatuje lekár. Štyridsať dní ju mučia obkladmi, ktoré sú v tých časoch jedinou liečbou. Príde do Nizze bledá a vysilená. Privítajú ju veľmi slávnostne, čo ju naozaj dojme. Ďakuje im niekoľkými slovami:
– Tu na svete sa nesmieme ani príliš tešiť, ani príliš smútiť, nech by sa stalo čokoľvek. Sme v rukách Božích. Boh je naším Otcom a my musíme byť vždy ochotné plniť jeho vôľu.
Na jar ďalšie zhoršenie. Cez okno mohla vidieť zeleň a kvety. Páčil sa jej džavot dievčat, ktoré behali veselo a bezstarostne po dvore. Chcela ešte prehovoriť k svojim sestrám. Povedala im:
– Majte sa rady. Držte vždy spolu. Opustili ste svet. Nebudujte sa druhý svet v reholi. Myslite na to, prečo ste vstúpili do kongregácie.
Cítila sa zle, ale nechcela obťažovať nikoho až do samého konca. Snažila sa ešte aj spievať. Pán jej prišiel v ústrety na úsvite 14.mája roku 1882. Ešte sa jej podarilo zašeptať: „Dovidenia v nebi.“ Mala štyridsaťštyri rokov.

(Úryvok je z knihy Svätci saleziánskej rodiny, Teresio Bosco, vydavateľstvo DON BOSCO, 2003)

Modlime sa: Otče, prameň každého dobra, ty nám v hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej predkladáš žiarivý vzor kresťanského života. Daj, aby sme v jej duchu každodenne dosvedčovali tvoju otcovskú dobrotu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk