100 rokov – Prví slovenskí chlapci prišli do Ríma 19. marca 1920

(Rím, 18. marca 2020) – Vtedy mladý salezián František Sersen vystihol čas a zariskoval. Bol študentom teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme, býval v saleziánskom dome Sacro Cuore pri vlakovej stanici Termini a koncom roka 1919 po súhlase rímskeho provinciála saleziánov priviedol z vlasti do Ríma staršieho mladíka Jána Hlubíka. Za ním prišli v marci 1920 ďalší chlapci.

„Išiel na to prakticky. Neposielal nikam žiadosti, ale jednoducho začal zhromažďovať so súhlasom predstavených Rímskej inšpektórie nových slovenských nadšencov pre dona Bosca a umiestňoval ich v saleziánskych domoch v Genzane di Roma a v SacroCuore, via Marsala, pri hlavnej stanici. A tak v Ríme, v samom srdci kresťanstva, fakticky sa začalo akoby od základu slovenské saleziánske dielo, čo nezáviselo ani od poľských, ani od maďarských saleziánov. A to bol pre naše slovenské saleziánske dielo požehnaný krok!…“ zapísal vo svojich spomienkach don Anton Vácval.

2020 03 18 100r-prvi-chlapci-v-rime

Salezián historik Zlatko Kubanovič vo svojom diele Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov – z ktorého čerpáme aj tieto informácie – charakterizuje Františka Sersena slovami: „Sersen bol nepochybne výrazný, charizmatický a talentovaný človek s veľkou intuíciou a organizačnými schopnosťami, ktorý sa dokázal rýchle a presne zorientovať a ktorý mal praktické, nie formalistické myslenie. Aj napriek tomu, že svojím spôsobom bol sám, prišiel s riešením, ktoré slovenské saleziánske dielo z pragmatickej stránky veľmi posunulo dopredu.“

Prví traja noví chlapci prišli do Ríma v marci 1920. Boli to 19-ročný Jožko Babiak zo Suchej nad Parnou, 18-ročný Jožko Patúc z Veľkého Zálužia a 26-ročný Anton Kolarovič z Pečeňád. Všetci traja sa stali saleziánmi, Jozef Babiak bol prvým slovenským magistrom novicov.

„Do Ríma prišli na sviatok svätého Jozefa 19. marca 1920. Odtiaľ ihneď odišli do Genzana di Roma,“ spomína don Vácval. Po týchto troch prišli o niekoľko týždňov ďalší štyria: Jakub Daráš, 25-ročný Pavol Debnár z Detvy (stal sa saleziánom), 19-ročný Jozef Schlosser, rodák z Bratislavy a vtedy diecézny klerik v jednom z rímskych seminárov (tiež sa stal saleziánom), a Pavol Palkovič. Aj ich hneď poslali do Genzana, kde už bol Janko Hlubík a pripravoval sa na noviciát. Zlatko Kubanovič nám dopĺňa obraz komunity v Genzane di Roma: „Direktorom domu v Genzane bol istý don Angelo Fidenzio (1879 – 1972), ktorý zastával aj funkciu magistra novicov. Bol to nesmierne snaživý a srdečný človek, ktorý mal bohatú skúsenosť s duchovným vedením. Slovenskí mladíci na neho spomínali len s láskou.“

rhsdb

Článok bol zverejnený v časopise Don Bosco dnes 2/2020

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.