Choďte a dosvedčujte radosť z viery

List dona Bosca mladým SMH (MGS)

Milí mladí priatelia,
týmto listom by som sa chcel priblížiť k všetkým a ku každému jednému z vás. Rád by som ním odovzdal veľkú lásku voči vám a zároveň vám porozprával o jednom sne, ktorý ustavične nosím vo svojom srdci: aby ste mohli byť naplno šťastní, pretože vo vašom vnútri bude plnosť človečenstva Pána Ježiša a vo svojom živote vyjadríte úplné a svedecké priľnutie k evanjeliovým hodnotám. Píšem v čase, keď sa veľa hovorí o novej evanjelizácii. V mnohých našich krajinách, zdá sa, sa Boh stal neznámym, osobou, bez ktorej sa dokážeme zaobísť. Z tohto dôvodu dnes ešte silnejšie rezonuje Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy (získavajte mi učeníkov zo všetkých národov)  … a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 19. 20). Poslanie, ktoré nám Ježiš ukazuje, je prostredím plným výziev, ale aj plodným na veľké príležitosti. Toto poslanie je prozreteľným spojivom medzi naliehavou výzvou Benedikta XVI., ktorú adresoval všeobecnej Cirkvi, aby intenzívne prežívala tento Rok viery, a spôsobom, akým naša saleziánska rodina začala prípravu na dvojsté výročie môjho narodenia.

Dovoľte mi pripomenúť vám, že aj vtedy boli ťažké časy. Valdocco bolo skutočným misijným územím… Ale popri tom všetkom som v ťažkostiach výchovnej služby cítil prítomnosť Ježiša a Márie a táto prítomnosť napĺňala moje srdce radosťou. Z tohto misijného územia, ako všetci dobre viete, vyšlo veľa mladých misionárov, aby evanjelizovali národy a ďaleké krajiny. Mladí, ktorí vyrástli v oratóriu, napísali vznešené stránky dejín tým, že veľkoryso darovali svoj život výchove, ľudskej podpore a evanjelizácii mnohých generácií mladých ľudí. Tento príbeh vernosti a štedrosti, drahí mladí, pokračuje dnes s vami všetkými a je to výzva pre vás. V tejto knihe chýbajú stránky, ktoré môžete napísať len vy. Toto je váš čas!

Ježišovo učenie zaznieva aj v dnešnej dobe s rovnakým účinkom: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život“ (Jn 6, 27). Otázka jeho poslucháčov je rovnaká a rezonuje aj dnes v nás: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Poznáme Ježišovu odpoveď: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal“ (Jn 6, 29). Božie dielo vo vás je, že budete učeníkmi, ktorí s láskou prijmú Božie slovo a v ňom sa stretnú s Ježišom Kristom. Byť apoštolmi, ktorí radostne odovzdávajú Božie slovo, je povolaním každého kresťana. Viera v skutočnosti rastie v tej chvíli, keď sa staneme ochotnými odovzdať ju ostatným. Vaším povolaním, drahí mladí, je evanjelizovať!

Evanjelizovať znamená primiešať do cesta droždie, ktoré je schopné zmeniť mentalitu a srdce ľudí a prostredníctvom nich zmeniť spoločenské štruktúry až do takej miery, že budú ešte viac v súlade s Božím plánom. Nejde o nejakú intimistickú aktivitu, ale evanjelizovať znamená uvoľniť skutočnú sociálnu revolúciu, ešte hlbšiu, tú jedinú účinnú. Pre evanjelizáciu je potrebné mať nejaký motív: byť „zamilovaní“ do Boha, zažiť skúsenosť priateľstva a blízkosti s Bohom. V tomto procese potrebujeme predovšetkým venovať pozornosť svojmu srdcu. Presne tu, kde vznikajú naše myšlienky a rozhodnutia: srdce musí byť očistené od všetkých znečistení. Tento proces vyžaduje transparentnosť, schopnosť vstúpiť do seba a úplne odhaliť pred Pánom tie najautentickejšie motívy nášho správania. Pravda gest si vyžaduje čistotu motívov.

Túžba komunikovať radostnú zvesť pochádza z hojnosti srdca človeka, ktorý bol uchvátený Ježišom: plne integrovaná a zjednotená osoba okolo jedinej lásky k Bohu. O jedinej láske hovoríme len preto, že je centrálnou, jedinečnou, pretože má prednosť pred všetkými ostatnými láskami srdca. Čisté srdce je autentickým hľadačom a svedkom Boha. Tým, kto predovšetkým a celým svojím bytím vyhľadáva Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Keď si spomínam na svoj život, musím povedať, že už v mladosti som žiadal od Pána len jednu vec: „Da mihi animas! Daj mi pracovať pre teba, pre spásu mládeže!“

Skôr než evanjelium začne zaneprázdňovať vašu myseľ a stane sa dôvodom vášho snaženia, musíte ho prijať do svojho života a musí sa stať prameňom vašej radosti. Ježiš nezverí svoje evanjelium tomu, kto by mu neodovzdal svoj život. Hodnovernými apoštolmi môžu byť iba autentickí učeníci. Svet mladých, to vy dobre viete, je náročným misijným územím. Vyjdite teda zo svojej maličkej, stiesňujúcej a udúšajúcej škrupinky. Vstúpte do priestranného sveta Boha. On vám otvára dvere pre veľké poslanie, len aby ste vyšli zo seba samých a našli veľké priestory, aby ste mohli ísť na nové široké horizonty. Boh tieto horizonty pre vás vymyslel a vysníval. Tieto horizonty nie sú ďaleko od vás. Boh vás volá, aby ste predovšetkým stelesnili a uviedli svoju vieru do každodenného života. Keď všednosť, každodennosť nie je prežiarená svetlom vzkriesenia, môže drviť ľudské srdce.

Mnohí mladí ľudia, ako dobre viete, „nie sú vo svojom srdci“, žijú „roztržito“. Láka ich tisíce vecí, vydávajú sa na tisíce ciest, no predovšetkým ich tyranizujú a zotročujú tisícky pánov. Žijú „inde“, kdekoľvek, len nie vo svojom srdci. Dôsledkom toho je, že sa nedokážu stretnúť s Bohom, lebo s ním sa dá stretnúť iba na tom vzácnom a osobnom mieste: v srdci. V srdci každého človeka existuje nejaká rana, nejaká bolesť, ktorá si vyžaduje, aby bola vypočutá, pochopená, uzdravená. Kvôli tomu Ježiš aj dnes potrebuje učeníkom schopných načúvať srdciam ľudí, najmä mladých. Potrebuje takých učeníkov, ktorí by boli schopní objaviť v ich radostiach a obavách nie vždy jasne vyjadrenú túžbu priblížiť sa k Ježišovi a stretnúť sa s ním. Iba učeník, ktorý má hlboký vzťah s Pánom Ježišom, môže medzi tými, čo ho vyhľadávajú, rozpoznať toho, kto sa skutočne túži deliť o svoju skúsenosť s Bohom.

Učeník, ktorý nasleduje Ježiša, je povolaný, aby uľahčil stretnutie s Ježišom tým, ktorí ho chcú vidieť, spoznať, milovať. Je to delikátne a nádherné poslanie, a ak to neurobíte vy, drahí mladí, kto predstaví Ježišovi sny a potreby vašich kamarátov? Kto im ukáže Ježiša? Je na vás, aby ste svojim priateľom predstavili Ježiša ako svetlo, ktoré osvetľuje ich hľadanie zmyslu; ako cestu, ktorá vedie do srdca Otca; ako pravdu, ktorá zahreje srdce a tým umožní vášnivo žiť život. Vy ste ohňom nových Turíc, ktorý horí a infikuje mnohých vašich priateľov. Spoločne môžete bojovať za slobodu tam, kde chýba, za mier tam, kde je ohrozený, za spravodlivosť tam, kde sa po nej šliape, za solidaritu tam, kde jej treba viac. Vy môžete byť kritickým svedomím spoločnosti, v ktorej žijete. Vstaňte teda, opustite večeradlo a choďte, pretože svet vás potrebuje!

Vždy si však pamätajte, že iba Kristus je schopný liečiť a očistiť hlboké a boľavé rany zranenia sŕdc mladých. Aby teda dané stretnutie bolo plodným, musíte byť ochotní podstúpiť istú cestu: je potrebné prejsť od obdivu k poznaniu a od poznania k intimite, od intimity k zaľúbeniu, od zaľúbenia k nasledovaniu a napodobňovaniu.

Úvodné stretnutie sa nakoniec stáva skutočným stretnutím, keď sa Ježiš „dáva vidieť“ a jeho Slovo odhaľuje srdce človeka, oslobodzuje ho od maskujúceho a falošného vnímania Boha, od nesprávneho obrazu seba, druhých, udalostí. Toto sa stalo dvom emauzským učeníkom (Lk 24, 13 – 35). Kráčali so smutnou tvárou a sklamaným srdcom, pretože oni žili spolu s Ježišom a toto spolunažívanie v nich prebudilo najlepšie nádeje. Namiesto toho jeho smrť na kríži pochovala všetky ich očakávania a ich vieru. Na ceste sa Ježiš stáva ich spoločníkom, aby prežíval ich smútok a horkosť a zároveň im odhaľuje zmysel toho, čo sa stalo, a to tak, že im vysvetľuje Písmo. Prispôsobuje svoje tempo trpezlivému a bolestnému hľadaniu. Postupne otvára oči ich mysle a srdca pre inteligenciu svojho tajomstva, dejín a sveta. Ich hľadanie je úprimné, ale ich oči sa pre kontemplovanie tajomstva Zmŕtvychvstalého otvoria až vtedy, keď pred nimi zopakuje to gesto, ktoré ho najlepšie vystihuje: „lámanie chleba“. Toto objavenie je ovocím ich hľadania, ale bolo by nemožným, keby im Ježiš nebol vysvetlil Písmo a neponúkol znak. Predovšetkým je to dar: „spoznali ho“, lebo Ježiš „sa im dal poznať“. Spoznanie Ježiša v hosťovi je vrcholným, ale nie posledným momentom stretnutia. Je tu ešte ďalší krok, ktorý odhaľuje plodnosť osobného stretnutia s Ježišom. Tento krok nás vedie od spoločenstva k poslaniu, od osobného stretnutia k „horelo nám srdce“, k svedectvu „vrátili sa do Jeruzalemu, kde našli zhromaždených jedenástich“. Učeníci sa vrátili na miesto, kde sa bežne odohrával ich život, ale už s novými očami a s novým srdcom.

Ani vy, drahí moji mladí, nemôžete žiť svoju vieru ako samotári. Naša spása je mimo nás; nenájdeme ju vo vede, ekonomike či v politike, ale iba v Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel a vstal pre nás. Vráťte sa teda s novými očami a novým srdcom na miesto, kde je dnes Ježiš prítomný a kde žije: do Cirkvi. Stretnite sa so spoločenstvom veriacich, tých, ktorí vyznávajú Ježiša ako svojho Pána. Je to rodina jeho učeníkov pre tých, ktorí s ním prežívajú život a poslanie. Milí mladí priatelia, je možné, že veľa vecí vás na ľudskej stránke Cirkvi sklame. Je možné, že sa cítite nepochopení a nebraní vážne. Je to pravda, Cirkev nás niekedy sklame, niekedy nás znepokojuje, ale vždy nás fascinuje, pretože je to realita, ktorej hranice prechádzajú cez nás, pretože je pre nás materinským objatím, viditeľným miesto našej identity, zónou kontaktu s Bohom Ježiša Krista a s ľuďmi, ktorých pokladáme za našich bratov a sestry. Počúvajte preto slová otca, ktorý trpel, ale vždy miloval Cirkev: Nie, milí mladí priatelia, neoddeľujte sa od Cirkvi! Žiadna realita nie je taká plná nádeje, súcitu a lásky. Ona nikdy nezostarne: jej mladosť je večná. Ona je pokračovaním, domovom, žijúcou prítomnosťou Krista, miestom, kde on udeľuje svoju milosť, pravdu a život v Duchu. Tu on láme chlieb Slova a dáva vám drahocenné dary sviatostí, najmä zmierenia a Eucharistie. Bez skúseností, ktoré sú v nich ukryté, je poznanie Ježiša nedostatočné a slabé. Ony sú reálnou pamiatkou Ježiša: toho, čo urobil a ešte stále robí pre nás dnes, toho, čo to znamená pre naše životy. Vo sviatosti zmierenia zažívame dobrotu Boha, ktorý je zdrojom našej vnútornej slobody, ktorý rekonštruuje a vylepšuje štruktúru našich životov. V nej sa nám otvárajú oči pre nové stvorenie a my uvidíme, čím sa môže stať v súlade s Božím projektom a jeho túžbou. Je skôr sviatosťou našej budúcnosti než našej hriešnej minulosti. V Eucharistii, ktorú kresťanská komunita denne slávi, sa prestiera dvojitý stôl, kde veriaci odovzdávajú svoje životy a posilňujú sa jediným Pánom, ktorý je Slovom a rozlomeným telom. V Písme a v Eucharistii Cirkev uznáva, prijíma a asimiluje Pánovo telo a ako taká sa buduje.

K týmto darom, ktoré vám Cirkev ponúka ako milosť, by ste mali pridať nepretržitý postoj rozjímania a modlitby. Rozjímanie, ktoré sa stáva modlitbou, znamená zostať otvoreným voči všetkej plnosti, ktorú chce Otec vyliať do vašich sŕdc skrze Svätého Ducha. Pre vás – evanjelizátorov a vychovávateľov mladých ľudí tretieho tisícročia – je dnes ohlasované a odovzdávané Slovo, ktoré kontemplujete v modlitbe, nevyhnutným pre váš rast vo viere. Viera musí vypočuť plač chudobných, opustených, vyvrheľov a premeniť sa na konkrétne činy charity, ktoré zviditeľňujú Boha a jeho lásku. Práve na tejto darovanej láske je založená naliehavá potreba evanjelizovať. Len z veľkej lásky môže prameniť veľké zanietenie za spásu druhých a radosť z odovzdávania plnosti života zakoreneného v Ježišovi. Ten, kto stretol Pána, nemôže byť ticho: musí ho ohlasovať. Mlčať by znamenalo zabiť ho druhýkrát. Choďte teda, drahí mladí Kristovi učeníci, a ukážte svetu, že viera prináša šťastie a skutočnú, úplnú a trvalú radosť!
Počas dvojstého výročia môjho narodenia sa chcem s vami znova narodiť, aby ste aj naďalej boli vy mladí zmyslom môjho života, tým vzácnym dedičstvom, ktoré bolo mojím osudom, mojou misiou. S vami chcem milovať mladých rovnakou láskou, akú môžeme čerpať zo srdca Dobrého Pastiera. Je to možné, aj keď sa zmenili sociálne a kultúrne podmienky. Ako je mojím zvykom, nebudem využívať abstraktné alebo teoretické či ideologické formy, ale skôr pedagogiku láskavosti, ktorá kladie výchovu do stáleho procesu adaptácie, ľudského, duchovného a pastoračného obrátenia sa. Táto konverzia je schopná prijať všetky zmeny, ale znovu im prednáša tie najreálnejšie a hlboké dôvody ľudského rastu a kresťanskej zrelosti. Som čoraz viac presvedčený, že výchova je záležitosťou srdca alebo ešte lepšie povedané, že srdce musí byť vychovávané, pretože mladí ľudia hrajú o svoj život v láske.

V Roku viery chcem byť s vami v tomto nádhernom poslaní, ktoré sa týka celej Cirkvi. Každému z vás opakujem tie isté slová, ktoré som hovorieval svojim mladým na Valdoccu: „Jedinou mojou túžbou je vidieť vás šťastných tu i vo večnosti.“ Aby ste mohli byť šťastní a aby dobrú novinu mohli prijať všetci, snažte sa, aby vás mali radi. Aby svet uveril a tým, že uverí, sa spasil, snažte sa, aby vás mali radi. Aby mohli padnúť múry rozdelenia, nepochopenia, predsudkov a odmietania Cirkvi, snažte sa, aby vás mali radi. Aby si ty, mladý veriaci a Kristov misionár, aby si ty mohol byť šťastný, považovaný za hodnoverného a opravdivého veriaceho, snaž sa, aby ťa mali radi! Spoločne budeme pre mladých tichými a odvážnymi ohlasovateľmi evanjelia, z lásky a s láskou. Moji drahí, takto si vás predstavujem: „mladí pre mladých“, Ježišovi priatelia a jeho svedkovia, plní entuziazmu pre všetko, čo je život, ale hlboko zakorenení v živote s Kristom.

Zverujem tieto moje slová ako dar k dvojstému výročiu Panne Márii Bohorodičke. Jej, ktorá „uverila, že sa splní, čo jej Pán povedal“ (Lk 1, 45) a z lásky k Synovi a synom sa odovzdala Bohu. Mária, inšpirátorka a opora našej rodiny, posilni synovské srdce, ktoré drieme v každom človeku, novom človeku a novom národe, v Cirkvi. Drahí mladí, nech vám Nepoškvrnená Pomocnica daruje živý zmysel pre Krista, veľkú apoštolskú lásku pri ohlasovaní bohatstva jeho tajomstva, tvorivú inteligenciu a pedagogickú schopnosť, aby ste mohli vychovávať k viere v Krista svojich priateľov. Toto bude pre vás spôsob, ako odpovedať na výzvy novej evanjelizácie. Nech za nás oroduje Mária, Ježišova matka i naša milovaná Matka, aby naše svedectvo evanjelizátorov a vychovávateľov bolo vždy hodnoverné.

Žehnám vás a rád sa s vami stretnem v polovici júla na Svetových dňoch mládeže v Riu de Janeiro. Pozdravujem vás a objímam s láskou otca, brata a priateľa.

Valdocco 31. január 2013

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.