Rozlúčili sme sa s donom Klementom Poláčkom

(Černík, 13. marca 2017) - V kostole Ducha Svätého v Černíku sa v sobotu 11. marca o 10,30 hod konala pohrebná svätá omša za zosnulého saleziánskeho kňaza, emeritného profesora Klementa Poláčka, ktorý zomrel v Ríme 3. marca vo veku 87 rokov. Predsedal jej Mons. Jozef Haľko, pomocný bratislavský biskup, prítomní boli aj provinciál saleziánov Jozef Ižold SDB a ďalší spolubratia, kňazi - rodáci komjatickej farnosti, ako aj iní kňazi, rehoľné sestry a veriaci – rodáci z Černíka i okolitých farností.

2017 03 13 pohreb3

Kazateľom rozlúčkovej kázne bol don Štefan Turanský. Za všetkých rodákov sa s don Klementom rozlúčil i starosta obce Černík Ľudovít Kuťka. Po skončení pohrebnej svätej omše boli telesné pozostatky zosnulého dona Klementa Poláčka uložené do novej hrobky, v blízkosti svojich rodičov.

2017 03 13 pohreb4

2017 03 13 pohreb5

Don Štefan Turanský spomínal v kázni na dona Klementa Poláčka, s ktorým strávil roky ako bohoslovec, mladý kňaz, aj ako spolubrat, ktorý ho v poslednom období v Ríme navštevoval:

Kristovo kňazstvo je vzorom pre každého kňaza, presbytera. Kristus nás povoláva, nie preto, že sme lepší ako ostatní veriaci, ale je to tajomný plán Boha, aby sme my, ako prví povedali: Pane tu som, som ti k dispozícii. A toto volanie pocítil aj don Klement. Túto pravdu dobre pochopil, nasával od mladosti, túžil byť saleziánskym kňazom a riskoval svoj život, tým, že utiekol za hranice. Tá jeho túžba byť Kristovým kňazom bola silná a pevná, všetko jej podriadil a povedal si: Tu som Bože, som ti k dispozícii. Pošli ma tam kde ty chceš!

U dona Klementa ma najviac oslovili skromnosť, ľudskosť, nenáročnosť, jednoduchosť. Nikdy nedal pocítiť, že je uznávaným profesorom, odborníkom v psychológii, bol vždy ochotný poslúžiť študentom, najmä tým, ktorí mali nejaké ťažkosti. Jeho rehoľný a kňazský život naznačoval, že je hlboko zakorenený v Bohu, a že svoje poslanie si chce plniť zodpovedne a svedomito. Málokedy hovoril o tom, prečo utiekol, ale keď sa dotkli tejto témy, jeho oči sa rozžiarili a bolo vidieť, že jeho rozhodnutie bolo správne, že je z rozhodnutia zanechať vlasť, aby mohol dosiahnuť svoj cieľ stať sa kňazom, šťastný. Posledné obdobie jeho života poznačilo ubúdanie síl a strávil ho na ošetrovni a tam si prehĺbil význam svojho sebadarovania sa Pánovi, ktoré urobil na začiatku svojich rehoľných sľubov. Trpezlivo znášal svoju chorobu a vedel, že aj ona je prostriedkom jeho posväcovania sa.

2017 03 13 pohreb1


O niekoľko slov, myšlienok sa podelil aj don Jozef Slivoň, ktorý s ním bol v posledných okamihoch jeho života i v súvislosti s budúcim blahorečeným donom Titusom Zemanom:

21. februára, keď zasadala komisia biskupov a kardinálov v súvislosti s blahorečením Božieho služobníka Titusa Zemana, prekonal otec Klement infarkt. A 27. februára, keď Svätý Otec František podpísal dekrét o mučeníctve Titusa Zemana, otec Klement prestal komunikovať, dostal sa do agónie. Uvedomil som si skutočnosť, aký je silný vzťah medzi týmito dvomi služobníkmi. 

So situáciou, aká bola s donom Klementom, som upovedomil príbuzných, ktorí pricestovali do Ríma. Prišli, i oni cítili rovnako ako ja, že Pán volá otca Klementa do neba na oslavu nového mučeníka Titusa Zemana. Na popolcovú stredu prijal sviatosti. Na druhý deň, keď sme boli pri jeho posteli, navždy zostane u mňa zapísaný ten okamih, keď som po premenení dvíhal hostiu a pozrel sa na neho, mal som pocit, že to bol prejav lásky i prejav poslušnosti, ktorú prežíval celý život. To don Boscove „idem - idem ja“, to saleziánske „idem ja“, ho sprevádzalo celý život. A teraz vlastne odchádza, aby v nebi oslavoval nového slovenského mučeníka Titusa Zemana. Po tejto sv. omši sme sa pri ňom modlili a na prvý piatok, ráno po deviatej hodine, si ho Pán pozval k sebe, do večnosti.

Veľmi silný dojem zanechal aj okamih, keď som sa vrátil na Slovensko po tej konferencii, ktorá bola v súvislosti s mučeníkom Titusom Zemanom a išiel som za ním na ošetrovňu a oznámil som mu túto skutočnosť. Jemu zažiarili oči, bol niekoľko dní pred smrťou, a hovorí: „Aké je to úžasné.“ A nikdy sa nezamýšľal nad tým, a nikdy nepovedal, že tretia výprava, ktorú viedol Titus Zeman do zahraničia preto, aby sa mohli stať saleziánski bohoslovci kňazmi, že táto výprava bola neúspešná. On poslúchol dona Titusa a podarilo sa mu ujsť do Bratislavy a zachrániť si život, zachrániť si slobodu. Vždy hovoril: „Ďakujem Titusovi za život, ďakujem za to, že som sa mohol stať kňazom.“

Aj to jeho kňazstvo, ako učiteľa na Saleziánskej pápežskej univerzite, bolo poznačené saleziánskym duchom láskavosti, dobroty, a so zameraním sa na tých, ktorí sa počas základnej školy a neskôr strednej školy rozhodli pre svoje kňazské povolanie.

Chcem zakončiť toto uvažovanie tým, že som pevne presvedčený, že túžba Titusa Zemana ohľadom nového povolania, k záchrane povolaní, táto túžba prechádzala i srdcom don Klementa, ktorý tiež chcel urobiť všetko pre záchranu povolaní, ale i preto, aby mladí mohli realizovať radostný, plnohodnotný, ľudský a kresťanský život. A tak nech zomrelý don Titus sa prihovára za mladých a nech pamiatka otca Klementa Poláčka, ktorý zasvätil svoj život ako salezián prinesie bohaté ovocie v tom, že aj z tejto dediny, z tejto obce, z tohto okolia, budú vychádzať nové povolania kňazské, rehoľné, povolania k zasvätenému životu vo svete, ale rovnako aj mnohé povolania pre sviatostné manželstvo a kresťanskú rodinu. A to môže byť nová epocha, ktorá začína v týchto dňoch pre naše milované Slovensko.

2017 03 13 pohreb2

Ďakujme Pánovi za otca Klementa, ktorý dokázal skĺbiť odbornosť s vierou a s kňazským rehoľným povolaním. 

Viac o donovi Klementovi Poláčkovi sa dočítate tu.

Mária Mikušová ASC

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk