Don Artime: Tri štóly, tri nádherné príbehy a srdce, ktoré nezabúda

(Bratislava, 14. augusta 2019) - Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo júl - august 2019).

Musíme pripomenúť nevypočítateľnú hodnotu každého ľudského stretnutia, či už krátkeho alebo trvalého, hlbokého alebo rýchleho. Každé stretnutie zanecháva v našej duši zvláštnu vôňu. Každé ľudské stretnutie prežívame špeciálnym spôsobom. Ako tie tri, o ktorých vám porozprávam.

Milí priatelia a čitatelia Bollettino Salesiano, s radosťou sa s vami opäť stretávam na tomto našom mesačnom stretnutí v časopise, ktorý založil a tak veľmi miloval don Bosco. Prostredníctvom Bollettino Salesiano chcel don Bosco šíriť poznanie dobra, ktoré sa robí v saleziánskych domoch, najmä v saleziánskych misiách. A ako bežne robieval osobne, išiel v ústrety s obrovskou dôverou voči ľuďom, ktorých stretával, pričom dúfal, že nájde mnohých, ktorí by mu pomáhali uskutočňovať jeho poslanie medzi najchudobnejšími chlapcami a rodinami na svete.
Chcem vám pripomenúť tri sympatické príbehy, ktoré som zažil počas svojich návštev medzi saleziánmi vo svete. Absolútnou jednotkou zo všetkých príbehov je štóla.
Štóla je súčasťou kňazského a diakonského oblečenia pri liturgických sláveniach. Je to pás látky v liturgickej farbe daného dňa, ktorý si kňaz dáva na plecia a spustí na hruď. Ide o rozlišovací znak kňazskej dôstojnosti a zasvätenia, pripomína príjemné jarmo nášho Pána, záväzky kňazského stavu a určitým spôsobom symbolizuje ovce, ktoré dobrý pastier nesie na pleciach.
Počas týchto mesiacov mi darovali tri štóly, ktoré majú pre mňa zvláštny citový význam.

Štóla jednej anonymnej ženy
Prvú štólu mi darovali počas sviatku Márie Pomocnice 24. mája na Valdoccu. Je to pekná štóla, ručne vyšívaná s nádhernou zlatou niťou. Jej výroba si vyžiadala stovky hodín práce. Istá pani, ctiteľka Márie Pomocnice a dona Bosca, si želala, aby som ju v ten večer mal na sebe počas eucharistickej slávnosti a procesie Márie Pomocnice. Bola ušitá s obetami, v skromnosti, s veľkodušnosťou a s veľkou láskou k Božej Matke. S tou štólou som slávil Eucharistiu a modlil som sa s ňou počas procesie. Všetku modlitbu som obetoval za tisíce a tisíce ľudí, čo tam boli, zvlášť práve za tú ženu (ktorú som nepoznal, pretože to bol anonymný dar), ktorej srdce bolo presiaknuté láskou k Pomocnici a vierou v Pána.

Štóla mladých pod bombami
Druhú štólu som dostal v Damasku v Sýrii v jedno popoludnie, keď boli v oratóriu stovky chlapcov a dievčat. V to popoludnie sme slávili Eucharistiu s viac ako stovkou mladých vysokoškolákov animátorov. Vrúcne sme verili, že pokoj je blízko a na konci omše sme mali vypustiť jednu bielu holubicu, aby sme všetkým povedali, že sa dá radovať z pokoja, ale neďaleko nás zarachotili silné rany z mínometu.
Nuž v to popoludnie mi tí úžasní mladí animátori, s hlbokým pohľadom a so skutočne prežívanou vierou darovali sympatickú štólu, na ktorej je vyšitý nápis v arabčine: „Pamätaj na nás zakaždým, keď sláviš Eucharistiu.“

Štóla mladých väzňov
Tretiu štólu som dostal pred mesiacom počas svojej návštevy v Brazílii v Mato Grosso. Na konci istého stretnutia s mladými mi jeden vychovávateľ daroval štólu, na ktorej je na zadnej strane nezmazateľnou farbou napísaných 56 mien a priezvisk chlapcov, ktorí sú v tom saleziánskom dome. Nie sú to chlapci s bežnými príbehmi. Sú to chlapci odsúdení na život v zariadení, ktoré sa kedysi volalo polepšovňa. Títo chlapci boli zbavení slobody z dôvodu nejakého trestného činu a po procese boli zverení nám.
Chlapci nemohli prísť na stretnutie, ale poslali mi štólu so svojimi menami a prosili ma, aby som na nich nezabudol, pričom aj oni sľúbili, že budú pamätať na mňa. Môžem vás ubezpečiť, že každý deň na nich pamätám pri Eucharistii.

Verím
Pevne verím v súlad a v spoločenstvo sŕdc. Silne verím v modlitbu, najmä v modlitbu jedných za druhých. Je to skutočné vyjadrenie lásky – modliť sa za iných ľudí, známych alebo neznámych –, ktorí však prichádzajú bývať do nášho srdca vo chvíli, keď si ich pripomíname. Počas týchto rokov som stále jasnejšie chápal naliehanie, prečo pápež František žiada, aby sme sa zaňho modlili.
Preto vám chcem zanechať svedectvo o dôležitej hodnote týchto troch štól.
Chcem vryť do svojej i do vašej pamäti nevypočítateľnú hodnotu každého ľudského stretnutia, či už krátkeho alebo trvalého, hlbokého alebo rýchleho. Každé stretnutie zanecháva v našej duši zvláštnu vôňu. Musíme zabezpečiť, aby každé ľudské stretnutie bolo špeciálne. Tak sa náš život obohatí.
Ľudia sú ako struny gitary – každá má iný tón, ale spolu môžu rozozvučať nezabudnuteľné súzvuky.
Chcem pripomenúť, ako viera dokáže pohnúť srdcia a vôle. Všímam si to všade na svojich cestách po saleziánskom svete.
Zakaždým lepšie chápem výrok, ktorý don Bosco napísal chlapcom na Valdoccu,keď bol od nich vzdialený, a nazval ich „zlodejmi“. Áno, tak ich označil: „Všetci ste zlodeji...“ a potom dodal: „... pretože ste mi ukradli srdce.“
Je dobré počuť, že srdce sa dá ukradnúť takým vľúdnym a láskyplným spôsobom, keď sa hľadá iba dobro ľudí.
Všetkým vám žehnám a sľubujem vám, že keď si najbližšie dám na seba jednu z týchto štól, spomeniem si aj na vás, čo ste spolu so mnou pochopili ich hlboký význam.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC/Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.