Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Linky
| Slávka Brigantová o kongrese Preventívny systém & ľudské práva |
| Správy - Rozhovor | ||||
|
(Bratislava 8. januára 2009) – V dňoch 2.-6. januára 2009 sa Slavomíra Brigantová, riaditeľka ústredia DOMKY, zúčastnila spolu s donom Tiborom Reimerom a donom Petrom Mlynarčíkom na medzinárodnom kongrese v Ríme na tému Preventívny systém & ľudské práva. Po návrate nám odpovedala na niekoľko otázok. Preventívny systém a ľudské práva ... o čo ide? Tak túto otázku sme si položili mnohokrát a možno aj niekoľko dní za sebou... V dnešnej kultúre, keď sa pod termín „ľudské práva“ schováva skutočne čokoľvek, keď sa „ľudskými právami“ oháňajú rôzni čudní aktivisti alebo politici, nám tiež znelo toto spojenie ako znehodnotenie dedičstva dona Bosca. Okrem toho začínať premýšľať o mladých rozprávaním o právach mi stále znelo tak trochu čudne. Môj temperament dokáže viac podnietiť objasnenie hodnoty človeka, premýšľanie nad kontextom jeho existencie a potrieb, možno nejakých predpokladov, ktoré by mohli/mali byť splnené, aby mohol človek zažiť v živote život v plnosti. ... no a.... Mnohými pokusmi o pozorné počúvanie, no predovšetkým zápalom hlavného predstaveného sa mi podarilo otvoriť svoju predpojatú myseľ a možno aj srdce a tak porozumieť tomuto spojeniu takto: (Asi to nie je až také jednoduché, preto to zaberie viac miesta.) Keď don Bosco zakladal pred 150 rokmi saleziánsku spoločnosť „odpovedal tak na potreby oratórií a predovšetkým mladých v nich, ktorí žili v ťažkej dobe, kde sa mladý človek strácal a bez Boha a náboženstva spoločnosť spela k úpadku. Rozhodol sa spolu s ďalšími mladými založiť spoločnosť s cieľom ohlasovať Božiu slávu a spásu duší, predovšetkým tých, ktorí najviac potrebujú pozornosť a výchovu.“ Mimochodom, možno sme si to ešte doposiaľ nevšimli, no don Bosco rozprával a aj celým svojim životom vytváral atmosféru, programy a ponuky, o ktorých dnešný svet hovorí „ochrana základných ľudských práv“.
Hlavný predstavený na to hovorí: „Dnes žijeme v inej dobe a okolnostiach, v ktorých realizujeme naše saleziánske povolanie. To si vyžaduje našu neustálu reflexiu a odpoveď, ktorá je adekvátna novým výzvam tejto éry. Poslanie saleziánov sa však nezmenilo, nezmenil sa ani cieľ, nezmenili sa ani tí, ku ktorým sme poslaní a taktiež ani kritériá pre naše aktivity. To všetko nám zostalo ako vzácne dedičstvo dona Bosca. V dnešnej dobe, ktorá bezpochyby odráža inú atmosféru ako v 19. storočí, prichádzame s ponukou pozrieť sa na preventívny systém súčasnou optikou, ktorá volá po hájení ľudského života, jeho hodnoty a vytváraní podmienok pre jeho rozvoj.“ Don Chávez sa veľmi sympaticky viac krát predstavil ako morálna autorita pre „saleziánstvo“, preto mi nedá nevypichnúť jeho dôraz na strategické výzvy pre budúcnosť: Saleziánska charizma a naša zodpovednosť za ľudské práva Vraj okolo 15 miliónov mladých v 130 krajinách sveta sú aktuálne zasiahnutí saleziánskou výchovou. Vo svete neexistuje obdobná výchovná inštitúcia. Je to obrovské bohatstvo, ktoré musíme prijímať aj s veľkou zodpovednosťou. Inšpirovaní Kristovou dobrou zvesťou a charizmou dona Bosca by sme mali podnecovať transformáciu spoločnosti (odstraňovať hlboký dopad nespravodlivosti, chudoby, vylúčenia, ktoré znemožňujú rozvoj ľudského života, porozumenie jeho dôstojnosti) evanjelizovaním mladých, najmä tých najchudobnejších (majúc na zreteli rôzne druhy chudoby). Podobne ako don Bosco vo svojich časoch, tiež nemôžeme byť iba pozorovateľmi, ale musíme byť aktívnymi uskutočňovateľmi ich spásy. Postaviť „dieťa/mladého človeka do centra“ povedal don Bosco listom z Ríma v r. 1884, a don Bosco dneška nám tiež z Ríma v r. 2009 hovorí to isté: „Pozývam vás vykročiť cestou ľudských práv – čo znamená nový spôsob, nový jazyk, nové možnosti, ktoré nemôžeme ľahkovážne ignorovať. Zvlášť, ak to môže byť spôsob ako skvalitniť podmienky pre mladý život, pre život v plnosti tu, aj vo večnosti“. Mať v centre kvalitu výchovy Mnohí múdri ľudia sveta, premýšľajúci politici, život, výskumy, inštitúcie ... don Bosco, don Chávez pochopili, že iba výchova a vzdelávanie môže priniesť skutočnú zmenu spoločnosti, kde každý človek môže žiť slobodný a dôstojný život v pokoji. Stojíme preto zoči-voči veľkej nevyhnutnosti vychovávať a vzdelávať (engl. „educational emergency“) ... ako saleziánska kongregácia, s mladými, laikmi a rodinami sme zvlášť povolaní: - Prehodnotiť kvalitu našich výchovných ponúk, ktoré by mali viesť mladého človeka k zrelému vnímaniu univerzálnych hodnôt: rešpekt, dôstojnosť človeka, osobná a spoločenská zodpovednosť za spravodlivosť a solidaritu, aktívne občianstvo. - Prehodnotiť možnosť našich výchovných ponúk, aby komunikovali evanjelium a sprostredkovali mladému človeku stretnutie s Kristom, zahŕňajúc tiež vzdelávanie, ktoré oslobodzuje od chudoby a marginalizovania. Don Chávez si myslí, že tieto prehodnotenia by sa mali pretaviť do takýchto požiadaviek: - obnoviť si rozhodnutie pracovať v prospech tých najchudobnejších (alebo priamo, alebo spoluprácou, príp. výchovou tých, ktorí sa budú zasadzovať za ich práva v občianskej spoločnosti), - obnoviť naše rozhodnutie pre celistvú výchovu kde výchova a evanjelizácia sú dve strany jednej mince. „Odvážne by som povedal“, hovorí hlavný predstavený, „ak sa salezián, poháňaný Božou láskou nasadí pre hájenie ľudských práv, slávi liturgiu ľudských práv, keďže oslavou Boha je živý človek.“ Plodné obohacovanie preventívneho systému a ľudských práv Preventívny systém môže priniesť ľudským právam prístup „ex ante“, teda skôr než treba liečiť, riešiť, klasicky preventívne. Tiež môžeme ľudské práva doplniť antropológiou inšpirovanou evanjeliom (cez okuliare Božieho otcovstva - synovstva) a vnímať základné ľudské práva ako predpoklad hodnoty každého človeka bez rozdielu. Naopak. Ľudské práva môžu preventívnemu systému priniesť nové horizonty a možnosti pre dialóg a spoluprácu s ďalšími subjektmi, ktoré sa snažia o odstránenie dôsledkov nespravodlivosti a násilia.
Ako môže byť táto téma zaujímavá pre našu situáciu na Slovensku? Pri pohľade na prezentované skúseností sporoodetých bielookých detí, prípadne feťákov a smetiarov ulíc som takmer zapochybovala o reálnej aplikácii „ľudských práv“ na Slovensku. Nezapochybovala som však veľmi nad funkčnosťou preventívneho systému a potrebe jeho stálej aktualizácie. Všímam si to najmä vtedy, keď tento náš prístup potrebujeme obhájiť pred „veľkým, cudzím“ svetom. Tu jazyk „human rights“ môže byť celkom užitočný. Taktiež si v poslednom období viac všímame, že potrebujeme zintenzívniť prácu na skvalitnení našej výchovnej ponuky – programu. Máme taký sen, žeby sme sa my, mladí, poznačení saleziánskym prostredím nestratili vo svete, žeby sme boli dosť odvážni na to, aby sme prevzali zodpovednosť, vedeli túto zodpovednosť múdro odovzdávať aj v službe iným. Žeby to bol náš životný štýl, nielen počas animátorského pôsobenia v stredisku. Žeby tiež naša odvaha pramenila zo zrealizovaného „práva“ na stretnutie s Kristom, ktoré nám pomôže osvetľovať, kde sa nachádza naše miesto v živote, vo svete, v nebi. Aké konkrétne výzvy dal kongres tebe osobne? Dobrá otázka = ťažká otázka. Tak celkom osobne sama za seba, premýšľam nad tým, ako urobiť to, že ak v predošlom odseku vymením „my“ za „ja“ ... a výsledok bude taká harmonická integrálna skutočnosť. :)
Silné myšlienky ktoré sa ťa nejako dotkli...? Pri mojom nadšení pre právnickú terminológiu možno nie celkom paradoxne mi zvlášť utkvela v pamäti táto: „Každý mladý človek má právo na to, aby ho jeho mladým životom sprevádzal dospelý.“ Slov a myšlienok bolo veľmi veľa. Ešte si ich musím nejako poupratovať ... Bola tam však „dotýkajúca“ atmosféra. „Dotýkajúci“ ľudia ... Na jednej z fotiek držíš v ruke šarkana, bola to len netypická výzdoba? Okrem netypickosti výzdoby bol šarkan aj symbolom, červenou niťou celého kongresu. Objavil sa na scéne vo všetkých dokumentárnych filmoch z rôznych koncov sveta... Šarkan predstavuje slobodu, radosť zo života ... Tiež je aj verzia vysvetlenia „echt“ saleziánskeho šarkana: „Nohami buďte na zemi a srdcom v nebi“. Logo kongresu, čo znamená? Má nejaký zvláštny význam?Sú tam tri ruky a logo SDB. Tiež tie tri ruky sa spájajú do zubatého slnka. Nevšimla som si žiadne konkrétne vysvetlenie, ale podľa môjho názoru to chce vyjadriť aktívny a zúčastnený postoj preventívneho systému dona Bosca na pretváraní sveta ... tak ako si to želal don Bosco a zároveň neustále pretváraný svet sa mení na lepšie a krajšie miesto pre život ... čo môže byť aj život pod slnkom. Bola k tomu pohyblivá animácia, ktorá ukazovala ako sa tie ruky spájajú. Tiež to môže znamenať, že pre to krajšie miesto pre život by sme mali spolupracovať = ako komunita, ako rodina, ako spoločnosť. Tvoj zážitok z hlavného predstaveného? Veľmi autentické bolo, že don Chávez tam bol takmer úplne celý čas s nami – 350 účastníkmi konferencie. Mal niekoľko príspevkov, ktoré boli veľmi zrozumiteľné a často sa aktívne zapájal aj do diskusie. Počas prestávok debatoval s „normálnymi“ ľuďmi. Vnímala som, že prirodzená autorita jeho osobnosti a inkarnované srdce dona Bosca tomu celému dávalo punc takej dôveryhodnosti a veľmi pozitívneho nadšenia. A ešte dôležitá jedna vec. Chcem poďakovať saleziánom za možnosť tejto skúsenosti. Tiež a za ich každodennú prítomnosť, za nasadenie, otvorenosť a svedectvo, že ten Boh Otec tu určite niekde MUSÍ existovať. Ste „maníci“ :)
rhsdb
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||





Logo kongresu, čo znamená? Má nejaký zvláštny význam?










