Máš len jednu dušu. Ak ju zachrániš, zachrániš všetko. Ak ju stratíš, stratíš všetko navždy.
| Heslo 2011 - predstavenie |
| Audiogaléria |
| Fotogaléria |
| Videogaléria |
| Filmové recenzie |
| Fórum |
| Blogy |
| 2% z dane pre saleziánov |
Linky
| Saleziáni 70 rokov v Žiline |
| Správy - Téma | |||||
![]()
Súvisiace správy:
Saleziáni oslávili sedemdesiatku Saleziánska Žilina oslavuje 70-tku Dom v Žiline má svoju 70-tku aj výstavu Saleziánsky dom v Žiline začali stavať 13. júna 1937 s veľkou podporou veriacich a žilinského farára Tomáša Ružičku. Novostavbu dokončili v rekordne krátkom čase a 20. novembra 1938 nitriansky biskup Karol Kmeťko požehnal novú budovu pre saleziánov a ich činnosť. Dnes majú saleziáni v Žiline Inštitút svätého Tomáša Akvinského, čiže filozofický študentát pre svoj dorast; od roku 1991 sa venujú mladým učňom a stredoškolákom na miestnej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka; v akademickom roku 2006/2007 zriadili v spolupráci s Vysokou školou zdravotnííctva a socálnej práce sv. Alžbety detašované pracovisko Saleziánum - Katedru sociálnej práce s deťmi a mládežou. V rámci žilinskej saleziánskej farnosti funguje živé spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov, spoločenstvo mladých rodín, detský orchester, mládežnícky zbor i Centrum pre rodinu. A samozrejme základná súčasť každého saleziánskeho domu - oratórium a mládežnícke stredisko. Aktuálne saleziáni a mladí animátori začínajú rozvíjať aj projekt streetworku - rpáce s deťmi a mladými priamo na sídliskách. Spoločná internetová adresa saleziánskeho diela v žiline je www.sdb.zilina.sk. Stručná história Saleziánskeho domu v Žiline Tomáš RužičkaVšetko to začalo v roku 1936, keď dôstojný pán prelát, žilinský farár Tomáš Ružička, povolal do Žiliny rehoľníkov – saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Daroval im pozemok v časti žilinského chotára zvanej Hliny, ktorá sa v tom čase nachádzala na okraji mesta. Kliknite pre zväčšenie Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni – don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu. Dočasne bývali v jednoposchodovom dome, ktorý stál v sirotárskej záhrade na Kuzmányho ulici č. 14. Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy. V roku 1938 výstavbu saleziánskeho domu v Žiline dokončili. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom. Dňa 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko. V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline“. Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie. Správcom novej farnosti sa stal don Štefan Fabera (1909-1985).
Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. Administrovanie saleziánskej farnosti prevzal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Kaplnku prestavali na kancelárie, pristavali ľavé i stredné krídlo, ktoré slúžilo ako väzenie. Všetky tri krídla prepojili vzadu dvojpodlažnou budovou, v ktorej bola výmenníkova stanica a účelové miestnosti. Na ihrisku postavili autodielne pre vlastné potreby ministerstva vnútra. Pred rokom 1984 v Žiline a hlavne v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami, a ktorým sa venoval vždy pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach komunistických možností sa začala vytvárať v jeseni 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese. V tom čase im bol direktorom don Olos, ktorý býval v Ružomberku. Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. V Žiline podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu saleziáni. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste. Kolotoč rokovaní o vrátení žilinského ústavu sa začal už pred vydaním zákona 298. Ministerstvo vnútra zastupoval námestník ministra a Ing. Seewald, ako aj Ing. Miko za školské stredisko požiarnikov. Zo strany saleziánov to boli don Miroslav Kysela, salezián spolupracovník Ing. Benikovský a prítomní boli aj poslanec Ing. Kučera a Ing. Fajnor. Časť domu prevzali saleziáni 13. júla 1990. V tom čase sem prišli okrem spomínaných saleziánov aj klerici Cyril Gajdoš, Tibor Haluška, Juraj Malý a Peter Bučány. Z pôvodných žilinských saleziánov sa vrátil koadjútor Vincent Mičo. Medzitým sa upravovali miestnosti, ktoré sa už prevzali, zrekonštruovala sa kaplnka do používateľného stavu. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni. Do farnosti patria sídlisko Hliny V a Hliny VII, okolie saleziánskeho domu a mestská časť Bánová.
Dňa 25. novembra 1990 o 15.00 h sv. omšou, ktorú celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom Korec, a posvätením Kaplnky sv. Jána Bosca znovu otvorili Saleziánsky dom v Žiline. ![]() Novopostavený Saleziánsky dom v Žiline (1938), pohľad z dnešnej Saleziánskej ulice. ![]() Pôvodný projekt Saleziánskeho domu s kostolom (pohľad od dnešnej Rajeckej cesty). ![]() Spoločná dobová fotografia chlapcov z oratória ![]() Saleziánsky dom v Žiline v 90-tych rokoch 20-teho storočia.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
|||||






Tomáš Ružička












