Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Linky
| Provinciál po prvom roku spáva aj viac ako sedem hodín |
| Správy - Rozhovor | ||||
|
(Bratislava 8. júna 2009) – Provinciál slovenských saleziánov don Karol Maník má za sebou prvý rok v tejto funkcii. Rok náročný, poznačený udalosťami okolo šaštínskeho gymnázia, rozbehom Projektu Európa, ale aj dopadom ekonomickej krízy na život bežných ľudí. Menovanie provinciála - 8. júna 2008 Keď sa obzrieš dozadu, ako hodnotíš prvý rok svojej služby v tejto funkcii? - Bol to veľmi bohatý rok, akčný, veľmi dynamický a rýchly. Hovoril som aj spolubratom, že toho bolo dosť veľa. Medzi mladými sa hovorí, že máš modernejší prístup, postoje. Súhlasíš? - Ťažko povedať, ja sa nechcem porovnávať. Neviem teda, či modernejší, alebo aký iný. Usilujem sa byť autentický, vnímať udalosti, ľudí, túto kultúru. Jednou z ťažších vecí tvojho prvého roka boli udalosti okolo gymnázia v Šaštíne, rozhodnutie provinciálnej rady vzdať sa zriaďovateľskej úlohy. Ako to vidíš s odstupom času? - Po upokojení emócií sa, myslím, dá povedať, že to, čo sme navrhovali, sa podarilo. Ponúkli sme funkciu zriaďovateľa, na ktorú sme sa necítili, niekomu inému, s tým, že sme ochotní zostať na gymnáziu ako vychovávatelia. To sa podarilo, ostali sme na gymnáziu ako tí, ktorí ho duchovne spravujú. Zriaďovateľ sa zmenil, čiže organizačná a technická starostlivosť prešla na niekoho iného. Fotokronika provinciálaChodievaš po celom Slovensku a ako si sa už skôr zmienil, je to aj únavné. Môžeš prezradiť, koľko taký provinciál spáva? - (Smiech.) Teraz je to už ako tak dobré, to znamená, že sa mi darí aj tých sedem, sedem a pol hodiny, no boli obdobia, keď to bolo aj o dosť menej. Pri tom, ako už poznáš našu provinciu, vidíš rozdiely medzi strediskami v rôznych častiach Slovenska? Sú veľké? V čom sú možno tie najväčšie? - Rozdiely vnímam najmä v tom, či je stredisko v meste, kde sú vysoké školy, alebo nie. Lebo od toho závisí aj koľko mladých, animátorov, v stredisku funguje. A potom sú rozdiely, ktoré závisia aj od veľkosti stredísk. Od veľkosti akej? - Myslím na veľkosť strediska, jeho možnosti, aj priestorové, lebo to všetko má vplyv na pestrosť i množstvo práce, ktorú tam spolubratia robia a na ich život. Čo ťa najviac trápi a najviac teší ako otca saleziánskej rodiny tu na Slovensku? - Teší ma, že na malé Slovensko je nás tak veľa a aj pre mladých veľa robíme. Ako výzvu vnímam tohtoročné Hesla hlavného predstaveného, aby sme sa usilovali spoločne vytvárať jedno veľké hnutie na záchranu mladých.
Po ostatnej generálnej kapitule sa rozbehol Projekt Európa. Aký je postoj našej slovenskej saleziánskej provincie? - Nazval by som to ako vyčkávací. Vysvetlím: projekt sa rozbieha, ja osobne som už mal možnosť nahliadnuť do niektorých návrhov, ktoré dali najmä provincie zo západnej Európy, na oživenie diel. Tieto projekty sa budú najprv posudzovať a potom zrejme oslovia aj nás, či pomôžeme aj personálne. Tak preto je ten postoj zatiaľ vyčkávací. Ak nie si na cestách, bývaš v provinciálnom dome na Miletičovej. Máš vtedy čas aj na mladých, na také bežné rozhovory s nimi, či stretko? - Nuž, keď som doma, usilujem sa byť napríklad aj na mládežníckych svätých omšiach či v oratóriu. Stretko, ktoré som mal, stále funguje, čo ma teší, a keď mi to čas dovoľuje, rád zájdem medzi nich. Ako provinciál najväčšej mužskej rehole na Slovensku, s veľkým počtom diel pre mladých, vnímaš nejaký dopad súčasnej ekonomickej krízy aj na život saleziánov? - Krízu vnímam viac v tej hodnotovej a duchovnej rovine. Myslím, že našou úlohou ako saleziánov je, aby sme vedeli povzbudzovať ľudí, dodávať im nádej, byť pri nich. Každý rehoľný predstavený je do istej miery aj, moderne povedané, manažérom. Budeš nejako prehodnocovať po prvom roku svojej služby model riadenia, animácie provincie? - Určite, už aj prehodnocuje. Lebo som si za ten rok prešiel celú provinciu, všetky komunity a vidím, čo som schopný fyzicky a čo možno treba zmeniť, zlepšiť, a o tom sa rozprávame aj s radcami na provinciálnej rade. ... Nechcel by som, aby vyznelo to slovo manažér iba čisto tak komerčne, skôr chcem vidieť taký ten zmysel, byť citlivý na Boží hlas ... aby som to vedel odovzdať bratom... Ako budú vyzerať tvoje prázdniny po prvom roku služby? - (Smiech). Nuž, budem jeden mesiac v Taliansku, na miestach dona Bosca, aby som sa aj učil taliančinu, aj si oddýchol, trochu, ale aj rozmýšľal, modlil sa pri ňom, uvažoval nad tým všetkým z tohto prvého roka. Potom sa vrátim na Slovensko, chcem si vykonať svoje duchovné cvičenia, také možno viac osamote; a potom už budem zasa k dispozícii spolubratom. rhsdb, kt; foto archív redakcie
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||















