Saleziáni don Bosca
Štvrtok  9.2.2012 – Zdenko
Veľmi často sa uspokojujeme túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť čestnými ľuďmi na zemi.
Po roku v Sudáne má Tomáš Zachar iné oči
Správy - Misie
(Bratislava 8. decembra 2009) – V uplynulých dňoch sa vrátil z Južného Sudánu Tomáš Zachar, ktorý tam pôsobil jeden rok ako saleziánsky misijný dobrovoľník občianskeho združenia Savio.
- - -

Píše Tomáš Zachar.

Sudán je rozlohou najväčšia africká krajina, ktorá je v dôsledku 50 rokov trvajúcej vojny na najnižšom stupni rozvoja na svete. Vo vojne zomrelo viac než 2 milióny ľudí a ďalších 5 miliónov sa stalo utečencami. V roku 2005 bola podpísaná mierová dohoda. Avšak naďalej ľudia zomierajú kvôli hladu a rôznym chorobám. Priemerný vek v Sudáne je 42 rokov, pričom 60% dnešnej populácie tvorí mládež do 25 rokov a deti. Iba 31% z nich je gramotných. V dôsledku dlhotrvajúcej vojny okrem fyzickej deštrukcie veľká časť populácie prišla o možnosť naučiť sa čítať, písať a počítať. Ľudia počas vojny nemali ani možnosť pestovať plodiny alebo zarábať peniaze na svoju obživu, čo zapríčinilo podvýživu a rozsiahle hladovanie. Takýchto ľudí nazývajú medzinárodné humanitárne organizácie „stratená generácia“. Nemajú nič, čo by mohli nazvať svojím, ani len dom. Päťdesiat rokov vojny a obáv o svoju bezpečnosť, hlad, choroby, smrť najbližších a mučenie nepriateľmi naplnilo ich myseľ a životy. Nie sú schopní vidieť pred sebou lepšiu budúcnosť, nepoznajú ju a ani si ju nedokážu predstaviť.

091208_juznysudan_3.JPG

To čo Sudán potrebuje je nová spoločnosť, kde každý človek môže žiť dôstojne a v mieri, kde je postarane o základne potreby každého. Práve preto prišli aj do Sudánu saleziáni, aby sa venovali práci s mládežou. Pracujú tam v južnom aj severnom Sudáne – vždy však prednostne pre Sudáncov z juhu, teda černochov. V každej z týchto oblastí majú tri strediská s rôznymi aktivitami: základné a stredné školy, centrá odborného výcviku, učňovské stredisko, večerné školy, mládežnícke centrá a centrá pre deti z ulice, ubytovacie zariadenia pre chlapcov, lekárne a ošetrovacie školiace stredisko. Vo väčšine dedín Južného Sudánu prebieha vyučovanie pod stromami, pretože tam nie sú žiadne budovy.

091208_juznysudan_8.JPGPo starostlivom uvážení stupňa chudoby v Sudáne a pri myšlienke na ich svoje sú saleziáni presvedčení, že to hlavné, čo Sudán potrebuje, je vzdelanie. Vzdelanie umožní každej osobe byť protagonistom svojho vlastného rozvoja a tak prispieť k celkovému rozvoju národa. Vzdelanie pripraví cesty pre vytvorenie sociálno-politického prostredia, ktoré garantuje mier, a sociálno-ekonomické podmienky, na podporu dôstojnosti každého jednotlivca.

Práve preto bola moja misia zameraná hlavne na formálne i neformálne vyučovanie a prácu s deťmi a mládežou. Vyučoval som v miestnej základnej škole. Siedmakov som vyučoval fyziku a ôsmakov predmet pod názvom Výživa a zdravie. Spolu 10 vyučovacích hodín týždenne, avšak nakoľko som vyučoval v anglickom jazyku, príprava na hodiny mi zabrala veľa času. Mojou druhou hlavnou náplňou bola práca s deťmi a mládežou v našom stredisku. Každý deň od 16-tej do 19-tej prichádzali deti a trávili svoj voľný čas s nami rôznymi hrami, aktivitami, neformálnym vyučovaním, stretnutiami, krúžkami či tréningami.

091208_juznysudan_7.JPGOsobne som mal na starosti miništrantov a futbalistov. S miništrantmi som sa stretával dva krát do týždňa a mával som s nimi stretnutia a nácviky. Keď som tam prišiel, začali sme asi s desiatimi chlapcami, ktorí už boli aktívni vo farnosti. Po výstavbe novej multifunkčnej budovy, ktorá slúži aj na sväté omše, sa nám podarilo pritiahnuť mnoho nových chlapcov. Stali sa miništrantmi. Okrem miništrantov som sa aktívne venoval aj futbalistom. Vďaka projektu „Lopta pre Gumbo“, ktorý podporili dobrodinci z Dubnice nad Váhom, sa nám podarilo cez futbal pritiahnuť mnoho chlapcov. Trikrát do týždňa som mával tréning s chlapcami do 15 rokov, ktorých prichádzalo pravidelne okolo päťdesiat. Ďalšie tri dni v týždni boli na ihrisku starší chlapci nad 16 rokov. Týmto som zvykol robievať rozhodcu a vždy po futbale som povedal aj pár slov. Posledne týždne sa podarilo chalanom sformovať veľmi dobre mužstvo a to vďaka skúsenostiam, ktoré naberali počas zápasov s inými, aj profesionálnymi, mužstvami z mesta. Okrem týchto pravidelných aktivít som trávil čas s deťmi aj neformálnym vyučovaním, inými hrami alebo rozhovormi.

091208_juznysudan_1.JPG

Tak ako saleziáni aj ja som pochopil že je veľmi dôležité investovať a napomáhať pravé mladým, ktorí sú jedinou budúcnosťou celého Sudánu. Ak porovnám záujem našich a sudánskych detí, musím priznať, že deti v Sudáne naozaj radi chodia do školy. Nie len preto, že v škole mali zabezpečené jedno jedlo denne, ale predovšetkým si uvedomujú, že bez vzdelania nemajú žiadnu budúcnosť.

091208_juznysudan_4.JPGAj naše občianske združenie SAVIO v spolupráci s BOSCOAID sa rozhodlo podporiť práve túto oblasť vzdelania v Sudáne projektom „Adopcia tried – Sudán“ v mestách Tonj, Juba – Gumbo, Wau a Chartum. Cieľom projektu je sprostredkovať mladým ľuďom na Slovensku, ktorí by radi pomohli, a tiež mladým ľuďom v Sudáne, ktorí pomoc dostavajú, aby sa navzájom spoznali, aby anonymný vzťah darca – obdarovaný mohol prejsť do roviny priateľstva, aby Slovensko spoznalo život v Sudáne a Sudán spoznal život na Slovensku. Jednotlivci, firmy, základné, stredné, ale aj materské školy z celého Slovenska si budú môcť adoptovať triedu v spomenutých mestách a zaviažu sa prispievať každý mesiac určitou sumou. Suma bude použitá na učebné pomôcky, zabezpečenie jedla a na príspevok na mzdu učiteľa. Viac informácii o projekte na www.savio.sk.

Pri príchode do Sudánu, som mal problém s klímou. Prišiel som v novembri 2008 pravé keď začalo obdobie sucha, ktoré trvalo až do júla, číže toto obdobie bolo absolútne bez dažďa. Veľmi ťažko sa mi odhaduje, ktorý mesiac je najteplejší, pretože mne sa zdali všetky rovnaké. Denná teplota v chládku sa často šplhala až k 40 stupňom. V noci neklesla teplota pod 25. Takže prvé týždne som mal v noci som veľký problém zaspať. Takisto ako aj domácich, aj mňa ohrozovali choroby. Celkovo som štyrikrát prekonal maláriu a raz dokonca aj týfus. Z nebezpečných živočích spomeniem asi iba krokodílov, hadov a škorpiónov. Nakoľko sa v Južnom Sudáne bojovalo posledných 50 rokov, všetka veľká zver ako levy, slony, žirafy atď. ušla na juh, mimo krajinu. No myslím že najväčšie nebezpečne predstavujú pravé ľudia. Na uliciach vidíte stovky príslušníkov SPLA (Sudánska Ľudovo-oslobodzovacia armáda) a všetci so samopalmi. Najnebezpečnejší sú príslušníci mnohých rebelských skupín, ktorí denne naozaj ohrozujú ľudí. Jeden s najviac problémových kmeňov v našej oblasti bol kmeň Murle, ktorého príslušníci zvykli kradnúť malé deti. Za ten rok čo som tam pôsobil sa viackrát stalo, že aj priamo v našej dedine zmizli nejaké deti, poprípade boli zavraždení rodičia, ktorí deti bránili.

091208_juznysudan_2.jpg

Na apríl roku 2010 sú v Sudáne naplánované prezidentské voľby. V súčasnosti vládne prezident generál Omar Al-Bashir, ktorý je odsúdený medzinárodným kriminálnym súdom za zločiny spáchané po vojne, najmä v oblasti Darfúru, kde od roku 2003 zomrelo vyše pol milióna ľudí. Potom v apríli 2011 by malo byť podľa dohody o mieri z roku 2005 referendum o rozdelení krajiny. Snáď svitá na lepšie časy v Južnom Sudáne, avšak podmienkou je aby Sever neporušil mierové dohody a taktiež aby samotný Juh zostal jednotnou krajinou. A samozrejme z krajiny musí byť odstránená vysoko vládnuca korupcia. Ak všetko pôjde ako sa predpokladá, Sudán sa môže stať v budúcnosti jednou z najbohatších krajín v Afrike.

Doteraz tomu bráni jeden z najväčších problémov – spomínaná chudoba a hlad. Vďaka dlhotrvajúcej vojne, ľudia nemali možnosť pestovať obilniny a čí zarábať na svoje živobytie. Celých 50 rokov iba utekali pred nepriateľom. A tak je dnes mnoho ľudí bez práce a bez jedla. Nie raz som videl, že deti strieľajú prakmi vtáky, jedia nedozreté ovocie alebo dokonca chytajú potkany, aby sa zasýtili.

091208_juznysudan_5.JPG

Osobne hodnotím svoju ročnú dobrovoľnícku misionársku službu ako veľký prínos aj pre seba samého. Jednak som mal možnosť vidieť iný svet, inú kultúru, iné podmienky, no čo je najdôležitejšie, uvedomil som si, že i keď človek nemá nič, dokáže byť šťastným. Pretože šťastie nepramení z toho koľko hmotných vecí človek má. Myslím tiaž, že moja ročná služba v Sudáne navždy zmenila moje oči. Pohľad na svet je teraz pre mňa úplne odlišný. Život ľudí v rozvojových krajinách už nikdy pre mňa nebude viac ľahostajným, nakoľko mnohí mladí a chudobní zo Sudánu sa mi stali skutočnými priateľmi.

091208_juznysudan_6.JPGNa záver chcem vyjadriť vďačnosť Bohu za to, že bol stále pri mne, že ma ochraňoval, viedol a požehnával mňa i moju prácu. Takisto ďakujem všetkým, ktorí pomohli mne osobne, či už modlitbami alebo podporením môjho projektu, ale takisto všetkým, ktorým život ľudí v rozvojových krajinách nie je ľahostajný a snažia sa im pomôcť. Vďaka.

Tomáš Zachar
saleziánsky misijný dobrovoľník, SAVIO
 
 
Buďte prvým, kto vloží komentár
 
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.
 
 

SDM Madrid 2011
SDM Madrid 2011

Liturgický kalendár

Bl. Euzébia
9.2.
Bl. Euzébia Palominová Y.
panna
pre FMA spomienka

Narodeniny spolubratov

  • Jozef Sivek

Zosnulí spolubratia

  • 2006  Leopold Sersen

Anketa

Čítali ste niektorú správu o Dňoch spirituality?
AdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisement
© SDB 2002–2012
|
webdesign: ALFAOMEGA.sk
|
Právne informácie
|
webmaster@sdb.sk
|