Saleziáni don Bosca
Streda  23.5.2012 – Želmíra
Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Peter Bešenyei o práci medzi Rómami
Správy - Rozhovor
(Bratislava 14. decembra 2007) – Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv udeľovala splnomocnenkyňa vládySR pre rómske komunity Anina Botošová v stredu 12. decembra cenu za ľudskosť. Jedným z piatich ocenených je aj salezián don Peter Bešenyei.

12_14_rozh_peter_besenyei_1.jpg Don Peter Bešenyei (1963) je saleziánom od roku 1987, od roku 1990 sa venuje práci s Rómami, za kňaza bol vysvätený v roku 1992. Pätnásť rokov pôsobil v rómskej osade na Poštárke v Bardejove, aktuálne je direktorom saleziánskej komunity v Michalovciach, kde sa tiež venuje aj práci s Rómami.

Aké boli tvoje prvé skúsenosti s Rómami?
Moji rodičia bývali v Nižnom Šípove. No odtiaľ odišli práve preto, že sa tam rozmáhala rómska komunita. Dokonca Rómom predali dom. Mama nechcela, aby sme vyrastali medzi Rómami. Presťahovali sme sa do Košíc. Tam som sa skôr stretal s jednotlivcami, či v paneláku napr. s rómskou rodinou muzikantov, alebo v škole. Nikdy som nemal túžby ísť medzi nich. Skôr som chcel ísť na misie. No keď som videl, že na misie sa nájdu ľudia vždy, ale do tohto sa veľmi nechcelo nikomu, a keď už som bol v Bardejove a saleziánom prišla ponuka, či to neskúsime, tak som šiel. A keď som to skúsil, spoznal ich – zistil som, že to asi bude moja misia. A zostal som tam.

Čo ťa viedlo k tomu rozhodnutiu?
To ani nebolo moje rozhodnutie. Istá rómska rehoľná sestra prišla s prosbou od rómskej komunity a náš vtedajší direktor don Vlado Fekete tam poslal mňa. Tá rehoľná sestra, Rómka, si uvedomovala, že vie robiť s dievčatami, ale ku chlapcom bolo treba niekoho ďalšieho. Bola tam naša saleziánska komunita a preto oslovila nás, či by sme nepomohli v tejto veci. Najprv to bola účasť s nimi na púti, potom výlety a postupne sme sa pustili do katechézy. Bolo to v septembri 1990. Myslím, že 15. septembra sme išli na púť do Limanowej v Poľsku, kde sa pravidelne konajú rómske púte.

Aké boli začiatky na Poštárke?
Asi to dôležité bolo získať si ich dôveru. Lebo keď oni prijmú teba ako človeka, prijmú aj tvoje hodnoty. Takže začiatky boli o budovaní tejto dôvery a priateľských vzťahov.

Máš teda aj priateľov medzi Rómami?
Určite. Nie je ich veľa, ale sú. Keď sa tam teraz vrátim tak vidím, že ma majú radi a uvedomujú si, čo sa do nich vložilo.

12_14_rozh_peter_besenyei_3.jpgV čom spočívala činnosť, misia medzi nimi?
Spočiatku sme sa usilovali zblížiť sa s nimi cez hry. Až potom prišla i katechéza. Situácia na Poštárke bola totiž vtedy taká, že iba jedna rodina dochádzala do mesta na omšu. Preto sme postupne evanjelizovali, púšťali im filmy o Ježišovi ... Nemali sme však žiaden priestor. Tak sme postavili kríž ako prvý bod, ku ktorému sme sa chodievali modliť, napríklad v lete, keď sme tam, každý večer sme sa modlievali ruženec. Niektorí zostávali na celú modlitbu, niektorí iba na časť.

Dnes je už na Poštárke vybudované celé centrum. Koľko roboty je za tým?
Mesto malo na Poštárke kultúrny dom, ktorý sme aj my používali, ale prostredie nebolo veľmi výchovné. Aj záujmy zamestnancov mesta v tom kultúrnom dome boli iné ako naše. A tak po piatich rokoch hľadania sme po momentoch neistoty a nekonečného naťahovania v roku 1995 odkúpili celý kultúrny dom. Začali sme si ho prerábať podľa našich potrieb. Zaujímavé bolo, že sme to robili s Rómami. Vedeli, že tam chceme budovať aj kaplnku a tak pomáhali.

Ako ťa Rómovia vnímali?
Dobrý krok bol, že sme sa medzi nich dostali cez tú rómsku rehoľnú sestru. A oni nás cez ňu prijali. Tú skúsenosť som mal aj ja neskôr. U nich neexistuje až taký súkromný život. Po osade sa rýchlo rozšíri, že prišiel nejaký človek. Rodičia o tom počujú, spoznajú človeka a ide to. Tak sa chodili aj naši animátori hrať s rómskymi deckami. U mňa po dvoch rokoch registrovali, že som sa stal kňazom, ale vždy som zostal „brat Peter“. Tešili sa so mnou, boli aj na vysviacke a tiež na primíciách. Mne to bolo spočiatku smiešne to oslovenie „brat“ ale tá sestra, gréckokatolíčka, ma tak uviedla a zvykol som si, je to už zaužívané.

12_14_rozh_peter_besenyei_4.jpgZ Bardejova si v roku 2004 odišiel do Michaloviec. S odstupom času a kilometrov, aký je tvoj pohľad na Poštárku teraz?
Mňa osobne teší, že to pokračuje, že to po mojom odchode neskončilo. Ide to možno inak, ale ide to dopredu. Je to taká moja radosť, keď vidím, že to, čo som robil, malo zmysel a má to pokračovanie. A najväčší úspech som meral vzdelaním. Keď som tam prišiel, učňovskú školu mali len decká z detských domovov. Teraz je tam už asi dvadsať mladých Rómov  so skončenou učňovkou, štyria už majú aj maturitu a dokonca máme jedného na vysokej škole – na pedagogike v Prešove. To sú také merateľné výsledky toho, čo sa deje, keď sa im človek venuje. Je dobré, že už tam máme teraz aj škôlku, školu... Vzdelanie je to, čo búra bariéry ich života v spoločnosti.

Proces ich výchovy však, podľa skúseností, trvá dosť dlho ... teba to neodradzuje?
Keď funguje spolupráca s rodinou, tak tá výchova sa urýchľuje. Je väčšia úspešnosť, keď aj rodičia spolupracujú, ako keď sú rodiny rozbité. Rodina u Rómov žiaľ nie je výchovným prostredím. Preto je ten proces zdĺhavý. Pretože v rodinách sú iné hodnoty. Ale aj napriek tomu sa to darí, aj na Poštárke. Chlapec, ktorý má 23 rokov, má dve deti. Otec sa mu upil k smrti, ale on ani nepije ani nefajčí. Skončil učňovku, je zamestnaný, stará sa o rodinu.

Vnímaš niektoré predsudky, ktoré máme my voči nim a treba ich prelomiť?
Treba povedať, že predsudky sú obojstranné. Každá strana sa musí prirodzenou cestou približovať k tej druhej. Čo nám vadí, že kradnú. Im vadí, že ich všetkých hádžeme do jedného vreca. Pokiaľ ich berieme ako jednu masu, tak predsudky narastajú. Pokiaľ ich berieme osobne, zblíženie je ľahšie. Na Poštárke to bolo najmä cez svätú omšu, kde sa stretávali jedni s druhými.

Hudba a spev sú pre Rómov vraj typické. Pomôže to v pastorácii a výchove?
Áno, aj u Rómov má hudba a šport veľkú váhu. Každý mladý človek je naklonený k týmto oblastiam. Ak si ich človek získa, tak ich môže posunúť tam, kam chce. Vieme im potom dávať hodnoty a Boh je ten, ktorý dokáže meniť srdce človeka. My tomu môžeme len napomôcť nejakými prostriedkami. A hudba a šport nimi isto sú.

12_14_rozh_peter_besenyei_2.jpgPätnásť rokov je už celkom pekný čas. Myslíš, že môže človek robiť takú pastoráciu celý život?
Myslím, že môže, poznám takého človeka. Len je potrebné to vyvažovať. Záleží, v akom prostredí, v akej rómskej komunite človek je. Myslím si, že je dobré, keď vedia, že keď ťa potrebujú nájdu ťa. Ale nie je nutné medzi nimi bývať. Keby som ja nežil medzi spolubratmi saleziánmi v komunite, tak by som nevydržal 15 rokov. Potreboval som Rómov aj nevidieť, nepočuť, oddýchnuť si od nich. A možno aj oni odo mňa.

Aké dôvody vidíš pre to, aby sme sa ako saleziánska rodina venovali Rómom?
Najprv je to počet. Na Luníku IX je 7000 Rómov, v základnej škole je 1200 detí. Je to veľký počet detí od 7 do 15 rokov. Nerátame tých vo veku do 25 rokov.
Potom samozrejme, všetky tie dôvody dona Bosca: sme pre chudobných, na okraji spoločnosti. V tom dedičstve, ktoré nám don Bosco zanechal. A Rómovia sú na periférií všetkých záujmov: spoločenských, kultúrnych, politických a pre našu hanbu aj náboženských. Ide naozaj o chudobných mladých, bez vzdelania, bez výchovy. Výchovu považujem pritom ešte za dôležitejšiu ako vzdelanie.

A nakoniec... čo si ty osobne ceníš na Rómoch?
Sú takí otvorení... naučil som sa od nich niektoré veci prežívať oveľa slobodnejšie. Snažia sa prežívať prítomnosť a veľmi sa nestarajú o budúcnosť. My niekedy naopak, nevieme prežívať prítomnosť. Oni majú takú ľahkosť, s akou niekedy riešia problémy. Naučil som sa od nich slobode. A majú aj zmysel pre spoločenstvo, pre rodinu. Tiež vďačnosť. Postupom času to vidím.

-rhsdb-

 Rómovia na Poštárke pri otvorení školského roka 2007 - 2008.12_14_rozh_peter_besenyei_5.jpg
 
 
Buďte prvým, kto vloží komentár
 
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.
 
 

Študovať na Saleziánum?
Študovať na Saleziánum?

Liturgický kalendár

Mária Pomocnica
24.5.
Mária Pomocnica kresťanov
hlavná patrónka SDB, FMA a saleziánskej rodiny, slávnosť

Narodeniny spolubratov

  • - - -

Zosnulí spolubratia

  • - - -

Anketa

Čítali ste niektorú správu o Dňoch spirituality?
AdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisement
© SDB 2002–2012
|
webdesign: ALFAOMEGA.sk
|
Právne informácie
|
webmaster@sdb.sk
|