Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Linky
| O katastrofe v Pakistane píše misionár Laco Miko |
| Správy - Misie | ||||
(Pakistan, Lahore 4. septembra 2010) – Po viacerých správach, ktoré sme prevzali zo saleziánskej informačnej agentúry ANS prinášame aktuálny email nášho misionára dona Laca Mika, ktorý pôsobí v jednej z dvoch saleziánskych komunít v tejto moslimskej krajine. "Pred tromi týždňami som bol slúžiť sv. omšu u Sestier Matky Terezy. Medzi nimi je jedna sestra zo Slovenska, ktorá mi hovorila o jednom zážitku, ktorý sa udial v jednej z ich komunít v oblasti Sialcot. Predtým ako začali povodne zabili tam dvoch chlapcov, bratov, zo závisti, pretože veľmi dobre hrali cricket. Následujúci deň príbuzní týchto dvoch bratov sa chceli podobným spôsobom pomstiť. Ich plány však prekazil silný dážď. Ten prerástol do záplav a povodní, ktoré tato krajina ešte nepamätá. Keďže sme obkolesení mnohými mešitami, z ktorých sa „Molvi“ mohamedánski kňazi modlia a kážu, často je počuť o čom to kážu. V jeden deň bolo počuť kázeň, že „toto čo sa deje je trest za to, čo robíme“. Uvedomil som si, že vojna, bombové útoky, atentáty, rôzne druhy prenasledovania sa musia udiať ak ľudia odmietajú Božiu vôľu a jeho milosť.Táto urgentná situácia v krajine tiež poukazuje na to, že niet veľa dôveryhodných inštitúcii, ktoré sú schopné pomôcť pri týchto záplavách. Pretože v posledných rokoch všetky zahraničné mimovládne organizácie, z dôvodu vyhrážania sa od Talibancov, z krajiny odišli. Preto saleziáni a iné prítomne rehole sú hlavným kanálom medzi zahraničnými organizáciami a ľuďmi v postihnutých oblastiach. Popri hlavných cestách sú oblasti, ktoré ešte prednedávnom obývané ľuďmi sa zmenili na veľké jazerá v priemere okolo 30 km. Stále sú oblasti, ktoré vojenské záchranné tími ešte nedosiahli. Mladí animátori zo saleziánskeho domu v meste Quetta chodievajú denne do jednej z týchto oblastí postihnutých povodňami rozdávať základné potraviny. Z našej učňovskej školy v Lahore v piatok 3. septembra odišlo okolo 30 chlapcov pomáhať do oblasti Sindth. V týchto oblastiach nie je možné rozdávať jedlo bez vojenskej ochrany, pretože ľudia, trýznení hladom, prepadávajú nákladné auta. Je vidno nákladné auta plné ľudí cestujúcich do miest a centier, kde sa rozdáva jedlo. Ľudia doslova zápasia o jedlo. Jeden muž, otec rodiny, v zakrvavenej košeli hovoril, že prišiel z veľkej diaľky za jedlom pre svoju rodinu, bojoval o jedlo a prehral. Vyskytujú sa tam mnohé choroby zapríčinené znečistenou vodou. Napríklad ľudia majú rôzne črevné problémy, keďže potraviny ako napr. ryžu varia v špinavej vode. Chlapci z našej školy, ktorí pochádzajú z týchto postihnutých oblastí hovorili, že to boli najhoršie záplavy, aké kedy videli. Hovorili, že niektorí sa vyšplhali na stromy, aby unikli pred prudkým prúdom vody, ktorá brala všetko. Starých a nevládnych ľudí, ktorí neboli schopní rýchleho úniku, zmietla voda. Pakistan je veľmi skúšaná krajina po všetkých stránkach. Dokonca aj včerajší (3. septembra) bombový atentát na trhovisku v meste Quetta len potvrdzuje to, že Taliban chce úplne rozbiť v tomto čase už tak oslabenú politickú kontrolu krajiny. (Pri atentáte zahynulo 53 ľudí a 197 bolo zranených, neboli ale medzi nimi žiadni príslušníci saleziánskeho diela v tomto meste. – pozn.red.) V domácich novinách sa často píše o tom, že „potrebujeme Francúzsku Revolúciu“ a že „nespravodlivosť a chudoba sú rodičia občianskej vojny“. Mnohí tvrdia, že táto krajina v posledných rokoch ide týmto smerom. Preto zverujem do vašich modlitieb tento trpiaci národ. Tiež nech naša nebeská Matka ochraňuje túto krajinu pred nebezpečenstvom, ktoré jej hrozí." Z Pakistanu salezián Laco Miko.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||





"Pred tromi týždňami som bol slúžiť sv. omšu u Sestier Matky Terezy. Medzi nimi je jedna sestra zo Slovenska, ktorá mi hovorila o jednom zážitku, ktorý sa udial v jednej z ich komunít v oblasti Sialcot. Predtým ako začali povodne zabili tam dvoch chlapcov, bratov, zo závisti, pretože veľmi dobre hrali cricket. Následujúci deň príbuzní týchto dvoch bratov sa chceli podobným spôsobom pomstiť. Ich plány však prekazil silný dážď. Ten prerástol do záplav a povodní, ktoré tato krajina ešte nepamätá. Keďže sme obkolesení mnohými mešitami, z ktorých sa „Molvi“ mohamedánski kňazi modlia a kážu, často je počuť o čom to kážu. V jeden deň bolo počuť kázeň, že „toto čo sa deje je trest za to, čo robíme“. Uvedomil som si, že vojna, bombové útoky, atentáty, rôzne druhy prenasledovania sa musia udiať ak ľudia odmietajú Božiu vôľu a jeho milosť.









