Nerozmnožujme svoje pobožnosti. Radšej si dobre robme tie, čo vyplývajú z nášho stavu.
Linky
| Náš salezián svätého života – zabudnutý na konci sveta |
| Správy - Téma | ||||
Koadjútor Jozef Kusý – salezián svätého životaKrátky profil Narodil sa 10. októbra 1909 vo Varovom Šúri v okrese Trnava. Vo veku 23 rokov vstúpil ako ašpirant k saleziánom. Doživotné sľuby zložil v roku 1937 v portugalskom Estorile. V roku 1946 odišiel v misionárskej výprave na ostrov Timor. Portugalská vláda žiadala saleziánov, aby tam zriadili remeselnícku školu. Brat Jozef sa vždy prejavil ako veľmi zručný a ochotný pomôcť. Hovorili o ňom, že bol človekom nie siedmych funkcií, ale sedemdesiat krát sedem. Vedel opraviť takmer všetko. Vyznal sa tiež v poľnohospodárstve. Nevedel, čo je to odpočinok. Až do konca života sa javil ako opravdivý salezián. Vo všetkom išiel dobrým príkladom. Bol usmievavý, láskavý, zdvorilý, horlivý a optimistický. Od svojho odchodu na misie sa mu nikdy nepodarilo dostať sa domov na Slovensko. Raz o tom povedal: „Keď som položil ruky na pluh, nikdy som sa neotočil nazad za tým, čo som zanechal za sebou.“ Bol nekonečne obetavý, ešte aj po 80-tke vytrvalo a ťažko pracoval na veľmi kamenistých poliach až prakticky do svojej smrti... A bol nekonečne vytrvalý v modlitbe. Vždy, keď sa komunita schádzala na modlitby, on už mal pomodlených niekoľko ružencov, a keď už všetci zaľahli, on sa ešte každý večer išiel do kaplnky pomodliť krížovú cestu. Jozef Kusý zomrel vo Fatumaca na Východnom Timore 14. apríla 2002, mal 94 rokov. Čo sa deje? Don Peter Kuchár navštívil z poverenia predstavených Východný Timor v auguste 2008, aby tam prvý raz zozbieral svedectvá a dokumenty o tomto spolubratovi. „Čím viac informacií mám o tomto človeku, tým viac sa presviedčam o jeho veľkosti, výnimočnosti a unikátnych kresťanských kvalitách... Na Slovensku o ňom nevieme nič, lebo sa na Slovensko nikdy nevrátil...” píše v jednom zo svojich mailov z cesty. Výber zo svedectiev z Východného Timoru: Raz sa magister v noviciáte opýtal novicov, či majú vzory, ktoré chcú nasledovať vo svojom zasvätenom živote. Väčšina povedala, že chcú byť ako Segnore Jose Kusy (tak ho tam volali). Jeden diakon povedal, že to, čo sa v noviciáte učil v lavici a na prednáškach, videl v živote Jozefa Kusého... A istý katechéta, ktorý ho dobre poznal dodáva: „Keď som pozoroval jeho život, mal som pocit, že čítam Bibliu...“ Direktor don Manuel hovorí: „Takého saleziána sme nemali a nemáme... Hľadáme takého spolubrata akým bol on, ale zatiaľ sme takého nenašli...“ Aktuálny provinciál Indonézia a Východného Timoru don Andres Calleja si myslí o jeho prípadnom procese blahorečenia toto: „V jeho živote nie je nič výnimočné, nediali sa žiadne zázraky. Bol to človek veľmi jednoduchý, pokorný, pracovitý a zbožný. Ale práve táto jeho stála horlivosť je výnimočná..., lebo všetci vieme, že udržať si ju nie je vôbec jednoduché.“ Nový regionál pre Áziu-Východ a Oceániu don Wong, ktorý bol Jozefovi Kusému provinciálom aj direktorom na jeho možné blahorečenie povedal: „Samozrejme, treba to začať... Jozef Kusý je spolubrat, u ktorého by som s procesom blahorečenia neváhal...“ S Jozefom Kusým, strávil niekoľko rokov aj salezián biskup Ximenes Belo, nositeľ Nobelovej ceny za mier, a dobre poznal nášho misionára. Zo všetkých svedectiev a dokumentovo Jozefovi Kusom, ktoré don Peter Kuchár zozbieral sa bude pripravovať širšia publikácia.
S hlavným predstaveným donom Viganóm a biskupom Belom.
![]() Hlavný predstavený odovzdáva Jozefovi Kusému „kríž veterána“. ![]() ![]() ![]()
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||



















