Nerozmnožujme svoje pobožnosti. Radšej si dobre robme tie, čo vyplývajú z nášho stavu.
Linky
| Na konci kandidátskej púte boli slzy aj úsmev |
| Správy - Reportáž | ||||
|
Vyrazili zo Šaštína a takmer zmokli. Prebrodili rozvodnenú Moravu, putovali cez Alpy. V Turíne stretli dona Cháveza a napísali žiadosti o vstup do noviciátu. Naši kandidáti. (Bratislava 8. júna 2010) – V utorok 1. júna sa naši kandidáti (ročník 2009-2010) vrátili z púte do Turína. Už tradičná púť po stopách dona Titusa Zemana sleduje cestu, po ktorej slovenský Boží sluha prevádzal mladých saleziánov z Československa do Talianska, aby sa mohli stať kňazmi. Fotogaléria ¦ Štvrtý ročník mladých mužov, ktorí sa na noviciát pripravujú v komunite na petržalskej Mamateyke sa vydal na cestu v stredu 26. mája. Začali svätou omšou v Šaštíne. Pešo prešli cez šaštínske lesy, v ktorých mali nocovať. Rozvodnená Morava to ale nedovolila. Nedalo sa zistiť, pokiaľ siahajú močiare a bolo pravdepodobné, že v noci bude pršať. Prenocovali teda na chate v osade Húšky. Na druhý deň prišlo teplo a mohli bez obáv pokračovať smerom k rakúskym hraniciam. Rieka Morava sa však postarala o malé dobrodružstvo. Most, ktorý vedie do Rakúska bol zaplavený z oboch strán a tak na pomoc prišla povodňová hliadka. Pútnikov previezla na most traktorom cez vyše sto metrov dlhú zaplavenú časť cesty až na most. Z druhej strany sa vyliala aj rakúska rieka Dyje, ktorá zaplavila pohraničnú oblasť. Tá sa ale dala prebrodiť po vlastných. Tak sa dostali do dedinky Hohenau an der March. Odťiaľ vlakom do Viedne, kde prenocovali v tom istom saleziánskom dome, ako don Titus a jeho utečenci pred vyše polstoročím.
Z Viedne cestovali vlakom do mestečka Maria Neustift. Neďaleko pútnického mesta, v tomto malebnom prostredí rakúskych kopcov, viedla demarkačná čiara, ktorá rozdeľovala Európu na sféru amerického a sovietskeho vplyvu. Saleziáni si tu museli dávať ešte stále pozor. Preto prešli popri cintoríne za farskou záhradou a po kopcoch prekročili líniu. Tento deň skončili v Linzi. Z Linzu putovali najprv vlakom a potom niekoľko kilometrov pešo cez Dolomity. Dostali sa do krásnej obce San Candido. Tam prenocovali na fare. Mládež z okolia mala v noci vo farskom centre hip-hopovú party a tak bolo o zábavu postarané. Nie všetci sa vyspali...
Vlakom pokračovali kandidáti a ch sprievodcovia do Milána a odtiaľ do vytúženého Turína. V Taliansku sa teploty pomaly približujú k tridsiatke a tak cesta preplneným vlakom bola už aj malým utrpením. V Turíne čakalo kandidátov prekvapenie – don Pasqual Chávez bol na Valdoccu na konferencii a tak nechýbala spoločná fotka. Každý deň sa stretli pri stole s najstarším slovenským saleziánom koadjútorom Michalom Minárom, ktorý má 97 rokov.
Teraz však prišla najdôležitejšia chvíľa púte a aj celého formačného roka. V pondelok 31. mája ráno nastalo ticho. Kandidáti sa po zamyslení rozpŕchli po Valdoccu a v modlitbe, na miestach, kde žil don Bosco, písali žiadosti o vstup do noviciátu. Napokon ich na oltári skončilo päť. Pri svätej omši neodovzdali svoje žiadosti traja, ktorí sa rozhodli, že si rok v prednoviciáte zopakujú a chcú ešte zvažovať rozhodnutie stať sa saleziánom. Púť skončila príletom na Slovensko, pri hrobe dona Titusa vo Vajnoroch. Šťastní z krásneho zážitku sa pomodlili spolu s Titusovými sestrami a jeho synovcom, ktorí ich počas púte sprevádzal. Na záver ešte pieseň Salve, don Bosco, santo, pri ktorej padla aj chlapská slza. Takto sa skončila púť za povolania, za blahorečenie nášho Božieho sluhu dona Zemana a za všetky úmysly, ktoré si pútnici niesli v srdciach. Možno aj tie Vaše. Bohu vďaka... -jtk-
1. 10.06.2010 09:17 respect ![]() Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||















