Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Linky
| Mons. Dal Covolo: Realita svätých je poznať, milovať a napodobňovať Ježiša |
| Správy - Rozhovor | ||||
|
(Vatikán 14. októbra 2010) – V sobotu 9. októbra pri pápežskom oltári v Bazilike svätého Petra prijal biskupskú vysviacku salezián Mons. Enrico dal Covolo. Svätý Otec ho 30. júna vymenoval za rektora Pápežskej Lateránskej univerzity a 15. septembra za biskupa. Prinášame rozhovor s novým biskupom, ktorý pripravil Andrej Tomášik SDB 1. Don Enrico, istotne deň biskupskej vysviacky, 9. október 2010, bude pre vás jeden z tých najdôležitejších. Ale teraz sa prenesme niekoľko desiatok rokov späť, keď ste boli ešte chlapec. Prezraďte nám ako a kde ste spoznali svätého Jána Bosca – veľkého svätca, ktorý vám zmenil život?Don Bosca som spoznal v Saleziánskom Inštitúte sv. Ambróza v Miláne, v roku 1964, kde som navštevoval prvý ročník strednej školy. Musím povedať, že po prvom roku som zmenil školu... Ale stále som udržiaval priateľský vzťah s učiteľom literatúry, ktorý sa stal aj mojím duchovným vodcom. Neskôr, počas prvého ročníka na univerzite, som videl saleziánov, ktorí pracovali v diele v Arese, pár kilometrov od Milána: je to nápravno-výchovný ústav, ktorý sa vďaka výchovnému systému dona Bosca zmenil v ozajstnú rodinu. Pokračoval som v štúdiách, a počas posledného ročníka na univerzite som sa rozhodol vstúpiť do noviciátu k saleziánom. A začalo sa veľké dobrodružstvo... 2. A čo vás viedlo k rozhodnutiu „stať sa saleziánom“? V Arese som videl istého chlapca ako sa hral. Bol veľmi šťastný. Od direktora som sa dozvedel, že tento chlapec bol ozajstným delikventom (64 krádeží a pritom mal len 11 rokov!!!). V jeden deň prišiel za jedným saleziánom a so slzami v očiach mu hovorí: „Ty, kňaz, si pre mňa otcom, mamou, bratom aj sestrou.“ Výchovná metóda dona Bosca ho celkom zmenila, tak ako zmenila aj Miška Magoneho pred 150-timi rokmi. Tak som si povedal: „Ak saleziáni dokážu robiť takéto úžasné veci, oplatí stať sa saleziánom!“ 3. Od roku 2003 ste plnili úlohu hlavného postulatóra pre kauzy svätých v saleziánskej rodine. Povedzme to takto: „Pomáhali ste našim svätým, aby sa stali svätými.“ Čo vám zanechala táto služba? Zanechala mi iný postoj k viere a k teológii. Menej akademickosti i abstraktnosti. To, čo je skutočne dôležité, je realita svätých – poznať, milovať a napodobňovať Ježiša. To je program, ktorý nám zanechal človek, čo sa svätosti rozumel, ctihodný pápež Ján Pavol II: „Svätí sú skutoční teológovia, pretože poznali a kontemplovali Boha zblízka, v láske.“ 4. Môžete nám porozprávať zázrak nejakého člena saleziánskej rodiny, ktorý je v procese svätorečenia? Neviem sa rozhodnúť. Z mnohých členov saleziánskej rodiny – ako napríklad Boží sluha don Titus Zeman – máme mnoho udalosti, ktoré sa ale zatiaľ nejavia ako skutočný zázrak. Ale jeden zo zázrakov, ktorý ma veľmi oslovil, bol zázrak v kauze blahorečenia Zefirína Namuncuru. Bolo to uzdravenie tehotnej mamy, ktorú sužovala rakovina maternice. Nielenže sa uzdravila matka, ale okrem zdravého dieťaťa, sa jej neskôr narodili ešte ďalšie dve deti. Všetkých som ich stretol v Južnej Argentíne v Chimpay, v Zeffirínovej vlasti... 5. Od 21. do 27. februára 2010, v roku kňazov, ste kázali duchovné cvičenia svätému Otcovi Benediktovi XVI. a Rímskej kúrii. Istotne to nebolo ľahké. Mali ste obavy, strach, ťažkosti, počas prípravy? Žiaden strach... Hovoril som so srdcom, odvolávajúc sa na „Lectio divina“ a príklady svätých. Svätý Otec dal nakoniec duchovným cvičeniam výstižný názov: „V počúvaní druhého“; Druhý s veľkým písmenom – Boh; a druhí – naši bratia a sestry vo viere, začínajúc od svätých, ktorí nás predišli. 6. Karol Wojtyla v roku 1958, keď bol vymenovaný za pomocného krakovského biskupa, bol práve s mladými na splave rieky Lyne. Kde zastihlo vymenovanie za biskupa vás a aká bola prvá myšlienka? O vymenovaní za biskupa som sa dozvedel v kancelárii kardinála Bertoneho, ktorý si ma dal naliehavo zavolať. Myslel som, že ako zvyčajne, aj teraz mi dá prácu, ktorú bude treba vykonať. Lenže naopak... prišlo prekvapenie. Prvá vec, čo mi zišla na um, boli slová nášho Pána: „Budete mi svedkami“. A tak som si ich dal aj do biskupského erbu. 7. Od 30. júna tohto roku ste sa stali rektorom Pápežskej Lateránskej univerzity. Ako môžu byť spolu biskup, rektor a salezián? Tieto úlohy budem vykonávať vo vzťahu k Pánovým slovám, ktoré som práve citoval. Predovšetkým v potrebe výchovy, ktorá charakterizuje dnešnú kultúru, rektor pápežskej univerzity, o to viac ak je biskupom, je povolaný byť učiteľom, vychovávateľom, svedkom. Ako hovorieval Don Bosco svojim saleziánom, „nech sa nikdy nestane, že dáte nejaký príkaz chlapcom bez toho, že by ste ho vy prví nezachovávali“. Mons. Dal Covolovi prajeme v jeho službe veľa Božieho požehnania.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||





1. Don Enrico, istotne deň biskupskej vysviacky, 9. október 2010, bude pre vás jeden z tých najdôležitejších. Ale teraz sa prenesme niekoľko desiatok rokov späť, keď ste boli ešte chlapec. Prezraďte nám ako a kde ste spoznali svätého Jána Bosca – veľkého svätca, ktorý vám zmenil život?









