Listy

1.

Michele Benso di Cavour, turínsky mešťan

Michele Benso di Cavour (1781 – 1850). V rokoch 1835 až 1847 bol v Turíne zástupcom mestskej správy a generálnym riaditeľom polície. 

Don Bosco robí súhrn trojročných aktivít „katechizmu“ – vysvetľuje ich ciele a metódu – prosí o uznanie prostredníctvom duchovnej i materiálnej podpory – prejavuje ochotu stretnúť sa.

V Turíne 13. marca 1846

Vaša Excelencia,
keďže máte účasť na všetkom, čo sa týka dobrého verejného, občianskeho i mravného poriadku, dúfam, že Vás poteší správa o našom katechizme, ktorého cieľom je dobro mládeže a na ktorom aj Vám, ako ste to už viackrát dokázali, záleží.
S katechizmom sme začali pred tromi rokmi v Kostole svätého Františka z Assisi, a keďže Pán toto svoje dielo požehnával, mladíci zaplnili všetky jeho priestory. V roku 1844 som sa musel z pracovných dôvodov presťahovať do útulku, ale títo dobrí mládenci aj naďalej za mnou chodili, aby som ich poučil v duchovných veciach. V tom čase sme spolu s pánom teológom Borellim a donom Pacchiottim napísali memorandum pánu arcibiskupovi, ktorý nám dovolil zmeniť jednu našu izbu na oratórium. Tam sme potom s týmito mladíkmi mali katechizmus, spovedali ich a slúžili pre nich sväté omše.
Keďže ich počet rástol a nemohli sa tam všetci zmestiť, poprosili sme veľavážených mestských pánov o pomoc. Dostali sme povolenie premiestniť katechizmus do Kostola svätého Martina Pri mlynoch, mimo mesta. Prichádzalo tam mnoho mladíkov, ich počet často presiahol dvestopäťdesiat.
Lenže aj tentoraz nám veľavážení páni z mestského zastupiteľstva povedali, že do januára sa s katechizmom musíme presťahovať na iné miesto, a to bez toho, žeby uviedli nejaký dôvod. Cítili sme sa oklamaní a bolo nám ľúto zanechať dobré dielo. Po rozhovore s Vami nás povzbudzoval, aby sme pokračovali v začatej práci, iba Jeho Excelencia gróf z Collegna.
Počas tejto zimy sa jedna časť chlapcov stretala v našom dome a druhá vo viacerých prenajatých miestnostiach. Napokon sme tento týždeň hovorili s pánom Pinardim o istej lokalite a dohodli sme sa na sume dvestoosemdesiat frankov za jednu veľkú miestnosť, ktorá môže slúžiť ako oratórium, a za ďalšie dve miestnosti vedľa pozemku. Toto miesto pokladáme za vhodné, pretože je neďaleko útulku, vzdialené od ktoréhokoľvek kostola, a nablízku je mnoho domov. Je však na Vás, aby ste nám dali najavo, či to, čo robíme, prospieva občianskej spoločnosti.
Cieľom tohto katechizmu je zhromaždiť počas sviatočných dní tých mladíkov, ktorí sú ponechaní sami na seba a nechodia na náboženstvo do žiadneho kostola. My sa ich snažíme zachytiť dobrotou: slovom, sľubmi, darčekmi a podobne. Učíme ich: 
1. Mať v obľube prácu.
2. Pristupovať k sviatostiam.
3. Mať úctu ku každej autorite.
4. Vyhýbať sa zlým kamarátom.
Tieto princípy, ktoré sa usilujeme dômyselne vštepiť do sŕdc mladíkov, priniesli úžasné výsledky. Za tri roky sa viac ako dvadsiati rozhodli pre rehoľný život, šiesti študujú latinčinu, aby sa mohli stať diecéznymi kňazmi, mnohí ďalší sa zmenili a chodia do svojich farností. Vzhľadom na to, že ide o mladíkov, je to úspech. Ich vek sa zvyčajne pohybuje medzi dvanástym a šestnástym rokom, mnohým chýbajú základy viery a výchovy, väčšina z nich sa stáva korisťou záhaľky a svojím správaním by čoskoro mohli u ľudí vzbudiť dôvod na sťažnosti alebo skončiť vo väzení.
Vy máte dobré srdce, ktoré má rado všetko, čo prospieva verejnému, spoločenskému a mravnému dobru. Preto Vás prosíme, zastaňte sa týchto našich námah, ktorých jediným cieľom, ako vidíte, je získať duše pre Pána.
Keďže chceme poskytnúť mladíkom to, čo potrebujú, výdavky sú veľké. Už sme vyzdvihli zásluhy grófa z Collegna, ktorý sa stal naším dobrodincom a odporučil nám obrátiť sa na Vás, Vaša Excelencia. On Vám túto záležitosť opíše podrobnejšie. Kedykoľvek by ste si želali rozprávať sa so mnou alebo s mojimi spolupracovníkmi, čo je našou veľkou túžbou, sme pripravení zareagovať na každé Vaše gesto.
Prosím Vás, aby ste v dobrom prijali, že som si Vás dovolil osloviť. Zároveň Vám prajem všetko dobré od Pána. Je mi veľkou cťou, že Vám môžem vyjadriť svoju najhlbšiu úctu.
Váš skromný a vďačný služobník
kňaz Ján Bosco
duchovný riaditeľ útulku

2.

Pápež Pius IX.

Vyjadruje solidaritu s pápežom počas vzbury v Romagni – hovorí o svojom vlastnom úsilí, ale aj o úsilí svojich kňazov chrániť mladíkov pred bezbožnosťou – informuje o oratóriách – vyslovuje pesimistické predpovede v súvislosti s pápežským štátom.

V Turíne 9. novembra 1859

Svätý Otče,
veľmi úzkostlivo som hľadal vhodný spôsob, ako Vašej Svätosti doručiť tento list, aby som mohol s úctou požiadať o Vaše požehnanie v našich terajších súženiach. Zároveň Vás chcem, Vaša Svätosť, ubezpečiť o našej synovskej oddanosti Vašej Svätosti ako nástupcovi svätého Petra a vikárovi Ježiša Krista, ako najvyššiemu pastierovi Cirkvi. Nik nemôže dúfať v záchranu, kto nie je s ním v spojení. Túto svoju túžbu môžem teraz uskutočniť prostredníctvom markíza Scarampiho, horlivého spolubrata zo Spoločnosti svätého Vincenta z Paoly a stáleho spolupracovníka našich oratórií, ktorý sa chystá stráviť túto zimu v Ríme.
V prvom rade, Svätý Otče, chceme vyjadriť svoj nesúhlas s tým, čo naša vláda urobila alebo s čím súhlasila, aby sa urobilo v Romagni. Hoci sme tomu nemohli zabrániť, vždy sme slovne či písomne vyjadrili svoj nesúhlas s tým, čo sa tam deje. Takisto aj väčšina cirkevných hodnostárov, takmer všetci farári a mohol by som povedať, že i laici zmýšľajú podobne, aj keď sa to verejne neodvážia dať najavo. Ale perverzná tlač, hrozby a sľuby tých, ktorí vládnu, mnohých zviedli. Viacerí sú zneistení alebo sa skrývajú, čo je znakom toho, že počet odvážnych katolíkov sa hrozivo znížil.
Za týchto tragických okolností sa však verní zjednotili so svojimi biskupmi a riadia sa ich usmerneniami. Ale my Turínčania sme boli, ba aj stále sme vystavení ešte väčšiemu nebezpečenstvu: náš arcibiskup je vyhostený, generálnemu vikárovi sa vyhrážajú, ak len trochu otvorí ústa. Protestanti, ktorých sa autority zastávajú, nepozerajú ani na peniaze, ani na námahu, len aby mohli šíriť svoje omyly. Majú dovolenie vydávať knihy a vyučovať. Toto všetko spôsobuje gangrénu v mravoch i náboženstve.
Napriek tomu sme robili a robíme všetko, čo sa dá, aby sme zmenšili dôsledky zla. Najmä my kňazi sme sa združili do jedného spolku: ak je to len trochu možné, šírime dobré knihy a noviny, organizujeme duchovné cvičenia, tríduá, novény a vyučujeme katechizmus – vždy s cieľom vštepiť základy našej katolíckej viery a úctu k najvyššiemu predstaviteľovi kresťanstva. Týmto spôsobom sa nám podarilo zachovať u mnohých mladíkov zdravé kresťanské zásady. Odhadujem, že naše sviatočné oratóriá alebo večerné, či denné školy navštevuje asi tritisíc chlapcov. Všetci títo mladíci majú zdravé zmýšľanie, pristupujú k sviatosti zmierenia a k prijímaniu, sú verní Božiemu slovu.
Tých mladíkov, ktorí navštevujú naše školy, je asi päťsto, v internáte ich máme asi tristo, z toho osemnásti mali tohto roku obliečku, ďalší dvaja vstúpili do rehole kazateľov, dvaja už dosiahli kňazstvo a traja dúfajú, že ho s Božou pomocou dosiahnu tento rok.
Božia prozreteľnosť koná veľmi podivuhodným spôsobom, že nás v našich školách nechávajú na pokoji a že bez akéhokoľvek obťažovania môžeme učiť vo všetkých triedach.
Svätý Otče, nechcem tým zakrývať, že búrka sa už pominula. Bojím sa vlády, ktorá sa opiera o revolúciu. Bojím sa každodenného ubúdania dobrých katolíkov a veľkého počtu nepriateľov poriadku, ktorí sa ukrývajú medzi nami alebo rozširujú rady rebelov v Romagni. Bojím sa tiež, a nech nás Boh chráni pred touto skazou, že Vaša Svätosť bude ešte väčšmi znevažovaná a možno aj prenasledovaná.
Hovorím to ako oddaný syn, ktorý sa obáva, aby jeho milovanému Otcovi neuškodilo nejaké zlo. Preto prosím Nepoškvrnenú Pannu, aby nám vyprosila od Boha lepšie časy a pokoj pre Cirkev. A aby som Vás potešil, Vaša Svätosť, poviem Vám, že od chvíle, ako tieto nepokoje v štátoch Apoštolského stolca prepukli, moji mladíci si predsavzali, že sa každý deň budú za Vás osobitne modliť. Asi desiati sa striedajú pri svätom prijímaní, aby od Boha vyprosili pre Vašu Svätosť zdravie, ochranu a mnoho milostí.
Týchto niekoľko skutočností som Vám predložil možno s nedostatočnou úctou v citoch a slovách, ale napriek tomu ich ráčte odo mňa prijať s láskou.
Medzitým, Vaša Svätosť, si kľakám k Vašim nohám spolu s mnohými kňazmi, ktorí so mnou pracujú vo svätom ministériu, asi s päťdesiatimi klerikmi, ktorí ašpirujú na duchovný stav, a približne dvesto mladíkmi, ktorí sa naň začínajú pripravovať, ale aj s mladíkmi, ktorí sú v internáte a ktorí chodia do týchto oratórií – všetci kľačíme pri Vašich nohách a prosíme o apoštolské požehnanie, akoby nám ho udelil sám Ježiš Kristus. Toto požehnanie nech nás upevní vo svätej katolíckej viere a nech nás posilní, aby sme boli ochotní radšej život za ňu položiť, ako povedať alebo urobiť niečo, čo by bolo proti jej príkazom. Nech sa tak stane.
Vašej Svätosti
oddaný, milujúci a vďačný syn
kňaz Ján Bosco

3.

Mladík Stefano Rosetti

Narodil sa v roku 1843. V oratóriu žil od 22. októbra 1859 do októbra 1862. Ako kňaz sa stal rektorom seminára v Asti.

Dáva duchovné rady.

V San Ignazio neďaleko Lanza 25. júla 1860

Milovaný synu,
list, ktorý si mi napísal, ma skutočne potešil. Ním mi dokazuješ, že si pochopil, čo k Tebe cítim vo svojej duši. Áno, môj drahý, milujem Ťa celým srdcom a moja láska sa usiluje robiť pre Teba všetko, čo môže, aby si rástol vo vedomostiach i vo viere a aby som Ťa mohol viesť cestou do neba.
Spomeň si, čo som Ti radil pri rôznych príležitostiach. Buď veselý, ale nech je Tvoja radosť opravdivá, ako radosť svedomia očisteného od hriechov.
Usiluj sa byť bohatým, no bohatým na čnosti, pretože najväčším bohatstvom je bázeň voči Bohu.
Zutekaj pred zlými, buď priateľom dobrých. Vlož sa do rúk pána farára, drž sa jeho rád a všetko bude v poriadku.
Pozdrav svojich príbuzných! Modli sa za mňa. Za ten čas, čo Ťa Pán zdržiava ďaleko odo mňa, prosím ho, aby Ťa vždy zachoval pre seba, kým opäť nebudeš medzi nami. S otcovskou láskou
oddaný
kňaz Ján Bosco

4.

Mladík Severino Rostagno

Narodil sa v roku 1845 v Pinerole. Otec mu čoskoro zomrel a ako sirota sa 6. novembra 1860 stal študentom oratória. Z oratória odišiel v júni 1861.

Píše duchovné odporúčania.

V Turíne 5. septembra 1860

Milovaný synu,
Tvoj list ma veľmi potešil. Ak Ti spôsobilo radosť, že sme sa na chvíľu stretli a prehodili pár slov, vieš si predstaviť, akú radosť budeme mať, keď budeme s Božou pomocou navždy blažení v nebi jedným hlasom večne chváliť nášho Stvoriteľa?
Teda odvahu, syn môj! Buď pevný vo viere, každý deň vzrastaj v bázni voči Bohu. Vyhýbaj sa zlým kamarátom ako jedovatým hadom, pristupuj k sviatostiam – k svätej spovedi a prijímaniu, maj úctu k Panne Márii a iste budeš šťastný.
Keď som Ťa videl, zdalo sa mi, že Božia Prozreteľnosť má s Tebou nejaký plán. Zatiaľ Ti to neprezradím. Ak ma však ešte raz navštíviš, tak Ti tieto veci poviem otvorenejšie a dozvieš sa, prečo som Ti to vtedy povedal.
Nech Pán daruje Tebe aj Tvojej mame zdravie a milosť. Modli sa za mňa. Celým srdcom
Tebe oddaný
kňaz Ján Bosco

5.

Rytier Ugo Grimaldi z Bellina

Bol to dobrodinec a priateľ dona Bosca, nijako špecificky neidentifikovaný.

Hovorí o lístkoch do lotérie – dáva rady ako duchovný sprievodca.

V Turíne 24. septembra 1862

Drahý v Pánovi,
milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s nami všetkými!
Už dávnejšie som dostal dva listy, ktoré ste mi vo svojej dobrote poslali. Neodpovedal som Vám, pretože som nevedel, kde sa budete zdržiavať.
Pripájam červený lístok, ba dva lístky, aby ste mohli získať dve odmeny. Lístky, ktoré som Vám poslal, neboli určené na predaj, ale pre Vás, aby ste tak mohli pomôcť chudobnému donovi Boscovi a poskytnúť chlieb jeho chudobným mladíkom.
Ak sa môžem vrátiť k Vášmu prvému listu, tak veľmi obdivujem nadšenie Vášho srdca slepo nasledovať rady takého úbohého kňaza, ako som práve ja. Iste to pre nás oboch bude náročné, no skúsme to.
Pýtali ste sa, čo máte robiť, aby ste sa mohli vydať na cestu, ktorá umožňuje odpútať sa od sveta, a akým spôsobom spojiť svoje srdce s Pánom, aby ste si natrvalo zamilovali čnosť.
Odpoveď: Tento nádherný účinok dosiahnete dobrou vôľou a pomocou Božej milosti. Aby sa Vám to podarilo, musíte sa snažiť spoznať krásu čnosti a radosti, ktorú prežíva ten, kto smeruje k Bohu.
Pokladajte veci tohto sveta za bezvýznamné. Ony nám nemôžu poskytnúť ani to najmenšie potešenie. Zoberte do úvahy všetky svoje cesty, to, čo ste videli, z čoho ste sa tešili, čo ste čítali, pozorovali, a porovnajte to s radosťou, ktorú človek cíti, keď pristúpi k sviatostiam. Zistíte, že tie prvé sú ničím, tá druhá je všetkým.
No a keď sme si určili základ, môžeme pristúpiť k praxi:
1. každé ráno svätá omša a rozjímanie,
2. poobede krátke duchovné čítanie,
3. každú nedeľu kázeň a požehnanie Oltárnou sviatosťou,
4. ...
„Pomaly, nestíham!“ kričíte. Máte pravdu. Začnite uvádzať do praxe to, čo som Vám narýchlo napísal, a ak dokážete so mnou držať krok, s Božou pomocou Vás dovediem do tretieho neba.
Keď prídete do Turína, tak sa porozprávame o trochu väčších plánoch. Medzitým sa za mňa neustále modlite. Z celého srdca Vám od Pána, od ktorého pochádza každé dobro, vyprosujem požehnanie a zostávam
Váš služobník a priateľ
kňaz Ján Bosco

6.

Grófka Girolama Uguccioniová

Girolama Uguccioniová (1813 – 1889). Don Bosco si veľmi obľúbil jej rodinu, ktorá žila vo Florencii, preto v listoch často oslovoval grófku „mama“.

Vyjadruje prísľub modliť sa za ňu a za celú jej rodinu – zasiela pozdrav k Veľkej noci – pozýva ju na návštevu pri príležitosti sviatku Panny Márie Pomocnice.

V Turíne 28. marca 1872

Moja dobrá mama,
v týchto dňoch sme sa modlili za Vás a za celú Vašu rodinu. Chcem Vás preto pozdraviť a uistiť, že na Veľkú noc budeme sláviť svätú omšu na Váš duchovný úmysel pri oltári Panny Márie Pomocnice.
Keďže sa blíži sviatok Panny Márie Pomocnice, pozývam Vás spolu s pánom Tommasom, aby ste nás tohto roku navštívili, a zúčastnili sa tak aspoň jedného z našich sviatkov.
Práce je veľmi veľa: čaká na nás šesťtisíc chlapcov, mnohí už boli na veľkonočnej spovedi, ostatní sa na ňu chystajú. Modlite sa za týchto „ničiteľov bochníkov chleba“, aby sme z nich mohli vychovať dobrých kresťanov a čestných občanov. Modlite sa aj za moje zdravie, ktoré sa zo dňa na deň pomaly zlepšuje.
Urobili by ste mi v týchto dňoch veľkú službu, keby ste mohli byť mojím „vyslancom“ k osobám, ktoré sú nám obom známe a s ktorými ste už mali možnosť hovoriť. Zaželajte im v mojom mene požehnané sviatky a uistite ich, že najmä v tomto období ich všetkých odporúčam Pánovi.
Nech Boh žehná Vás, pána Tommasa a všetky rodiny. Odporúčam Vám svoju úbohú dušu. S hlbokou vďačnosťou v Ježišovi Kristovi
Váš oddaný služobník
kňaz Ján Bosco

7.

Don Pietro Allavena

Píše farárovi v Paysandú (Uruguaj), ktorý bol aj direktorom útulku a kolégia.

Kolégium vo Valsalice – Turín 
24. septembra 1885

Môj drahý don Allavena,
veľmi ma potešili Tvoje listy, ktoré som dostal vždy načas. Keďže sa teraz nemôžem tešiť z Tvojej prítomnosti na duchovných cvičeniach vo Valsalice, pokladám za vhodné napísať Ti aspoň list, aby Ti pripomenul lásku, ktorú Ti Tvoj otec vždy prejavoval aj prejavuje.
Keď sme sa rozišli, pred odchodom do Ameriky som Ti dôrazne odporúčal zachovávanie našich Pravidiel, tých Pravidiel, ktorými si sa doživotne zasvätil Pánovi. Verím, že si ich verne zachovával – pre svoj vlastný úžitok, ale aj pre povzbudenie svojich spolubratov. Okrem Pravidiel bude užitočné často čítať aj rozhodnutia našich generálnych kapitúl, ktoré Ti, dúfam, boli doručené.
Ako farár buď vždy k svojim kňazom láskavý, aby Ti horlivo pomáhali v posvätnom ministériu. Zvlášť sa staraj o deti, chorých a starých. Ak na misiách alebo niekde inde vycítiš u nejakého mladíka nádej na kňazské povolanie, vedz, že Ti Boh posiela do rúk poklad.
Akákoľvek starostlivosť, námaha či výdavky nikdy nie sú až také veľké, aby sa ich neoplatilo investovať do povolania. Vždy sa to oplatí!
Ty sám im buď príkladom dobrých skutkov [Tít 2, 7]. Postaraj sa, aby tento dobrý príklad zažiaril v kráľovnej čností – v čistote. Vždy môžeme vynaložiť viac úsilia v slovách, pohľadoch i skutkoch, a tak túto čnosť ešte viac prehĺbiť.
Tieto veci Ti iba naznačujem, Ty ich však vysvetli tam, kde je to potrebné. Ty to dokážeš.
Môj drahý don Allavena, nech Ťa Boh žehná. Každý deň Ťa odporúčam Bohu pri svätej omši. Aj Ty sa za mňa modli, lebo som už veľmi starý a poloslepý. Ak sa neuvidíme tu na zemi, urobme všetko pre to, aby sme sa istotne uvideli v blaženej večnosti.
Pozdrav všetkých našich spolubratov a vrúcne ma odporúčaj do ich modlitieb, veď všetci sú moja radosť a moja koruna [Flp 4, 1].
S láskou v Ježišovi Kristovi
kňaz Ján Bosco

Ďalšie listy si môžete prečítať v knihe Listy Jána Bosca, ktorú vydalo vydavateľstvo DON BOSCO v roku 2006.

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk