Heriban Jozef

16.4.2009
84
Rím (Taliansko)

profesor biblickej teológie, misionár

Narodil sa: 7. mája 1925
Prvé sľuby: 16. augusta 1944
Doživotné sľuby: 1. novembra 1950
Kňazská vysviacka: 1. júla 1955
Zomrel: 16. apríla 2009

Životopis

Jozef Heriban sa narodil 7. mája 1925 v Šelpiciach pri Trnave na západnom Slovensku. Jeho rodičia Ignác Heriban a Mária (rod. Bohovičová) sa usilovali dať svojim trom deťom dôkladnú kresťanskú výchovu. Po skončení základnej školy v rodisku Jozef navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Keď mal pätnásť rokov, doľahol na neho tvrdý životný úder – náhle mu zomrela matka. Jej smrť hlboko poznačila mladého Jozefa a prinútila ho hlbšie sa zamýšľať nad zmyslom života a nad svojim povolaním. Keďže otec mu chcel zaistiť solídnu výchovu, zveril ho saleziánom, ktorí v Trnave spravovali domov pre študentov. Počas gymnaziálnych štúdií Jozef vynikal nielen svojou mimoriadnou inteligenciou a veľkou rovnováhou charakteru, ale aj usilovnosťou v štúdiu – vlastnosť, ktorá ho bude sprevádzať cez celý život. Roku 1943 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku a o rok 16. augusta 1944 zložil prvé rehoľné sľuby. V nasledujúcich troch rokoch pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave. V r. 1947 - 1950 si v spomínanom študentáte vykonal povinnú pedagogickú prax ako profesor cudzích jazykov.

V r. 1950 aj jeho zastihla "barbarská noc" z 13. a 14. apríla, keď komunistický režim v Československu zlikvidoval všetky mužské rehoľné domy. V tejto kritickej situácii sa zdalo, že cesta mladého klerika Jozefa k cieľu jeho povolania je definitívne zahataná. No on sa nevzdal a s malou skupinou mladých saleziánov v noci 1. septembra 1950 s veľkým rizikom tajne prekročil hranice Československa a po rôznych dobrodružstvách sa dostal do Turína, kolísky saleziánskeho diela, aby pokračoval v štúdiách. Tu sa 1. novembre 1950, navždy zasvätil Pánovi doživotnými rehoľnými sľubmi. V rokoch 1951-1955 si Jozef Heriban vykonal teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Štúdiá ukončil r. 1955 diplomovou prácou a dosiahol licenciát z teológie. Následne bol 1. júla 1955 v turínskej bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov vysvätený za kňaza. Jeho radosť z prvej svätej omše bola však zakalená neprítomnosťou jeho príbuzných, ktorým komunistický režim nedovolil vycestovať.

Postgraduálne štúdia si konal v r. 1955-1957 na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde dosiahol licenciát z biblických vied. Krátko nato v októbri 1957 sa zúčastnil na archeologickej študijnej výprave v Qumráne a Jerichu, ktorú zorganizovala Jeruzalemská biblická škola. Keď otec Heriban skončil biblické štúdiá, saleziánski predstavení ho poslali vyučovať biblické vedy do Tokia, hlavného mesta Japonska. Aby mohol naplno pôsobiť v novom prostredí, naučil sa ťažkú japonskú reč a písmo. V rokoch 1957-1967 bol profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chōfu (Tokio). Zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. V rokoch 1965-1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio). Jeho odbornosť v biblických vedách ocenili aj vedecké kruhy na univerzite a požiadali ho o spoluprácu. A tak v rokoch 1968-1973 pôsobil ako docent exegézy Nového zákona na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských súkromných univerzít uznaných štátom. Zároveň prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women´s University v Tokiu, ktorú spravujú rehoľné sestry.

V r. 1973 sa začala nová etapa činnosti dona Heribana v Japonsku. V meste Osaka zastával viaceré dôležité úlohy. Bol direktorom saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin a zároveň správcom tamojšej farnosti (Tennōji Katorikku kyōkai). Popri tejto náročnej práci prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku) a bol profesorom na dvoch ďalších vyšších školách: Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v neďalekom meste Takarazuka. Osobitnú pozornosť venoval publikovaniu svojich prác v japončine. Pre svojich poslucháčov na univerzitách pripravil viacero pomôcok pre štúdium Svätého písma.

Kňazský a misionársky apoštolát vykonával aj uverejňovaním štúdií a článkov vo viacerých japonských časopisoch. Osobitnú spomienku si zasluhujú knihy a spisy pre duchovný a náboženský život mladých. V iných spisoch rozoberal otázky rehoľného života, opísal spiritualitu zakladateľky Inštitútu dcér Márie Pomocnice kresťanov a uvažoval o iných príbuzných témach. Svoje práce publikoval v Japonsku po japonsky. Profesor Heriban bol polyglot a ovládal okrem japončiny ešte ďalších vyše desať jazykov.

V roku 1976, takmer po dvadsiatich rokoch pôsobenia v Japonsku, sa prof. Heriban vrátil do Talianska. Cieľom jeho pobytu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme bolo vedecké štúdium špecifických tém apoštolských listov Nového zákona. V tomto období začal publikovať svoje práce v taliančine. Prvým významným výsledkom vedeckej špecializácie prof. Heribana bola štúdia o kristologickom hymne v Liste Filipanom (2,1-5.6-11), ktorú predložil ako doktorskú dizertáciu z biblickej teológie a obhájil ju 15. novembra 1980 na Teologickej fakulte Pápežskej saeziánskej univerzity v Ríme. Roku 1983 vyšla táto
jeho obsiahla štúdia aj knižne a stal sa tým známym na medzinárodnom fóre.

04 16 heriban jozef 4 V septembri 1979 začal na Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity prednášať exegézu Pavlových a apoštolských listov, ako aj novozákonnú gréčtinu. Zároveň s didaktickou činnosťou sa v odbore biblických vied venoval vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti, pričom dbal na pastoračné účely svojich prác. Ako duchovný syn svätého Jána Bosca venoval pozornosť aj otázkam saleziánskeho ducha a poslania vo svetle Svätého písma. Súčasťou vedeckej práce prof. Jozefa Heribana sú aj početné recenzie vedeckých kníh s biblickou tematikou v rozličných rečiach, včítane japončiny.

Osobitnú kapitolu tvoria jeho publikácie v slovenčine. V roku 1978 sa rozhodovalo, či sa má Jozef Heriban vrátiť do Japonska, alebo zostať v Európe. Slovenskí saleziáni pôsobiaci v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme (SUSCM) predložili vtedajšiemu rektorovi Dominikovi Hrušovskému návrh požiadať hlavného predstaveného saleziánov, aby Jozefovi Heribanovi umožnil publikovať biblické práce aj v slovenčine. Tento rozhodol, že Jozef Heriban sa stane v profesorom Pápežskej saleziánskej univerzity a súčasne bude pripravovať najpotrebnejšie knihy z odboru biblických vied pre Slovensko so zreteľom na potreby kňazov a študentov teológie. Jednou z prvých významných kníh bola Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma (Rím 1986), určená tým, „čo majú v úmysle venovať sa štúdiu Božieho slova na vedeckej úrovni“. Podáva detailný prehľad 406 najlepších biblických diel, ktoré vyšli v hlavných svetových jazykoch v druhej polovici dvadsiateho storočia. Dielo, ktorým sa prof. Heriban zapísal zlatými písmenami do dejín slovenskej biblickovednej literatúry, je bezpochyby jeho Príručný lexikón biblických vied. Vyšiel po prvý raz v r. 1992 vo vydavateľstve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a vypĺňa veľkú medzeru v slovenskej náboženskej literatúre. Ba je veľmi používanou príručkou v odbore aj v cudzojazyčných prekladoch. Arcibiskup Dominik Hrušovský v predslove k Príručnému lexikónu napísal: „Vzbudzuje zaslúžený obdiv, že otec Heriban pracoval ako priekopník vo výbere hesiel, v tvorení slovenskej biblickovednej terminológie a v celej koncepcii diela. Po jeho Bibliografickej príručke pre štúdium Svätého písma (SÚSCM 1986) dostávame do rúk ďalšiu vzácnu príručku pre lepšie poznanie Svätého písma.”

Činnosť prof. Heribana v prospech Cirkvi na Slovensku sa veľmi osvedčila aj pri vydaní jednozväzkového Svätého písma, ktoré v r. 1995 pod názvom Sväté písmo Starého i Nového zákona vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Vtedajší riaditeľ SÚSCM biskup Štefan Vrablec v predslove vysoko ocenil spoluprácu profesora Heribana: „Vzácnou novotou nášho vydania Biblie sú úvodné poznámky k celému Svätému písmu a k jednotlivým knihám Starého i Nového zákona, ktoré osobitne pre toto vydanie vypracoval prof. Dr. Jozef Heriban. Tieto súhrnné úvody umožnia čitateľom lepšie pochopiť každý biblický spis v rámci jeho historického a náboženského pozadia, ale najmä jeho miesto a význam v Božom zjavení, jeho osobitnú teologickú náplň a náboženské posolstvo, ktoré majú trvalú hodnotu a aktuálnosť aj pre dnešného človeka.” Po dvoch rokoch od spomínaného vydania jednozväzkovej Biblie vyšla v slovenčine (1997) nová kniha prof. Heribana pod titulom Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Medzi slovenskými publikáciami prof. Heribana má celkom osobitné miesto kniha Apoštol Pavol v službe evanjelia. Jej originalita spočíva v tom, že ju pripravili ako slávnostný zborník k sedemdesiatke prof. Heribana jeho priatelia na Slovensku. Obsah zborníka tvorí z väčšej časti slovenský preklad hlavných štúdií jubilanta, ktoré napísal a publikoval v taliančine. Osobitný literárny druh predstavuje vydanie meditácií a homílií (Kniha Renovamini spiritu mentis vestrae), ktorými sa prof. Heriban prihováral mladým kňazom zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda cez ich duchovné cvičenia v r. 1996. Profesor Heriban takisto publikoval veľké množstvo článkov a štúdií v slovenských časopisoch.

04 16 heriban jozef 5

Pri odovzdaní Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave, 12. decembra 2005

Činnosť prof. Heribana v odbore biblických vied významne ocenili v r. 1989, keď ho v Dublíne zvolili za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, v ktorej sa združujú významní bádatelia v odbore Nového zákona. Meno prof. Heribana sa uvádza aj v knihe uverejňujúcej informácie o najznámejších odborníkoch a bádateľoch v odbore biblických vied a archeológie, ktorú vydali r. 1993 vo Washingtone (USA) s názvom Who’s Who in Biblical Studies and Archaeology. Ako hosťujúci profesor prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, napr. Na Filipínach, v Nemecku, Taliansku, Japonsku. A od roku 1993 aj na Slovensku. zúčastnil sa na viacerých medzinárodných kongresoch biblistov a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme.

Don Jozef Heriban, slovenský salezián kňaz, biblista a misionár zomrel 16. apríla 2009 na Pápežskej saleziánskej univerzite vo veku 84 rokov.

Na pohrebných obradoch v rodných Šelpiciach vo štvrtok 23. apríla, ktorým predsedal trnavský apoštolský administrátor Mons. Ján Sokol, sa zúčastnili aj emeritní biskupi Mons. Dominik Tóth a Mons. Štefan Vrablec. Prítomných bolo vyše päťdesiat kňazov z diecéz i viacerých reholí a mnoho rehoľných sestier. Medzi veriacimi bol aj slovenský eurokomisár Ján Figeľ, vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky prof. Milan Čič, primátor mesta Trnava Štefan Bošnák i bývalá veľvyslankyňa Slovenska pri Svätej Stolici Dagmar Babčanová.


Pocty a vyznamenania:
. riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin, 1989
. riadny člen Associazione Biblica Italiana, Rím
. zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, 24. mája  1995, Rím
. štátny občan Rakúskej republiky „honoris causa“

Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2005 udelil za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy.

. čestný občan mesta Trnava,  5. marca 2006
. Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave , 12. decembra 2005

Zo zdrojov: Rudolf Blatnický SDB, Jozef M. Rydlo spracoval Rastislav Hamráček SDB

04 16 heriban jozef 2

Rozlúčka so zosnulým donom Heribanom v Ríme 18. apríla 2009 na Pápežskej saleziánskej univerzite

04 16 heriban jozef 3

Pohrebné obrady v Šelpiciach 23. apríla 2009

Osobné spomienky

S láskou a vďakou spomínam na dona Heribana. Ani čas mi neberie teplo v duši pri myšlienke na neho. Bol to človek veľkého srdca. Ušľachtilý v spôsoboch, húževnatý a dôsledný v práci. Mala som tú česť bližšie ho poznať počas päťročného pobytu v Ríme. Bol mi spovedníkom, bratom, priateľom. Každé naše stretnutie bolo vzájomnou spoveďou, vzájomným podelením života. Čas, ktorý sme spolu trávili, bol našou radosťou, povzbudením na ceste. Stále mi dával pocítiť, že ma má rád, a že sa zo mňa teší ako zo sestry. Jeho láska a prijatie mi dávali rásť. Spájalo nás Slovensko, zasvätenie, charizma. Vždy podporoval a rád sa zúčastňoval vianočného stretnutia slovenskej saleziánskej rodiny v Ríme. Rád spieval, rád sa zo srdca a hlasite smial. Spomínam na oslavu jeho 70. narodenín v kruhu najbližších priateľov, na spoločnú návštevu našich chorých bratov Slovákov v Ríme, na návštevu rímskeho cintorína a modlitbu pri hrobe dona Gorazda Zvonického a mnoho iných príležitostí. Zo všetkého, čo pekné sme spolu prežili, dal urobiť fotografie a poslal mi ich vždy ako darček. Čo som teda najviac vnímala na donovi Heribanovi? Predovšetkým jeho bratskosť, prístupnosť, ochotu poslúžiť. Bol vždy k dispozícii. Vo vnútri aj po rokoch mi často zaznieva jeho veta: „Anička, som pri Tebe so srdcom brata a priateľa.“ To neboli len slová. Takto som ho poznala ja. Ako brata a priateľa.
Sr. Anna Chrkavá FMA

Zosnulý don Jozef Heriban SDB bol úžasne pracovitý, inteligentný, tichý, trpezlivý, presný, metodický, so zmyslom pre humor. Mal vodcovskú povahu. Vzbudzoval dôveru. Keď začal rok sv. Pavla, hneď sa dal do práce. Nemohol si nechať ujsť príležitosť dať viac poznať sv. Pavla, ktorý bol jeho miláčikom. Veľmi ho obdivoval a mohlo by sa povedať, že žil pod jeho vedením. Prispieval do Duchovného pastiera. Už dopredu mal pripravené príspevky až do júna 2009.
Sestra vikárka z generálneho domu saleziánok v Ríme si občas naňho sťažovala, že je tvrdohlavý. Každý štvrtok ráno chodil totiž spovedať. Rád prichádzal skoro ráno. Ak náhodou mali sestry posunutý budíček a odporúčala mu prísť trochu neskôr, nepáčilo sa mu to. Aj tak prišiel vo svojom zaužívanom zvyčajnom čase a radšej čakal, využívajúc čas, aby sa modlitbou pripravil na vysluhovanie sviatosti zmierenia. Viac rokov bol totiž spovedníkom generálnej matky a niektorých sestier z generálnej rady. Bol aj mojím spovedníkom v r. 2004-2008. Chodili za ním na rozhovory a sviatosť zmierenia aj sestry z Japonska, pôsobiace v Ríme. Naše stretnutie začínalo vždy Božím Slovom. Keďže ráno pred príchodom do generálneho domu slúžil sv. omšu, vždy bol pripravený povzbudiť ma aktuálne z Božieho Slova. Bol veľmi láskavý, ale aj pevný.
Pokiaľ mohol, zúčastňoval sa podujatí, ktoré organizoval SÚSCM, ako aj podujatí organizovaných slov. saleziánmi alebo sestrami FMA v Ríme. Bol dobrým rečníkom, hoci v podstate bol skôr mlčanlivý. Na vianočných slovenských bratsko-sesterských stretnutiach, prípadne iných rodinných posedeniach rád spieval. Mal krásny hlas. Vedel vhodne zasiahnuť a okoreniť debatu nejakým žartovným výrokom. Napr. pri stolovaní sa síce ponúkol, avšak veľmi skromne. Ak sme ho núkali viac, žartovne poznamenal: „Poznám svoje ´ministerstvo vnútra´, viac si nemôžem dovoliť“.  Vždy dobrej nálady, rozveseľoval svojím humorom ostatných. Zaujímal sa o Slovensko. Možno o ňom povedať, že jeho srdce bilo pre Slovensko. Týždenne dostával tlač zo Slovenska (Katolícke noviny, časopis verbistov pre misie, Katolícky učiteľ, prípadne iné periodiká...) Veľmi sa tomu tešil. Po prečítaní ich nosil mne. Cez internet bol denne informovaný o dianí na Slovensku. Som vďačná Pánovi za mnohé milosti, ktoré mi daroval cez svojho verného služobníka dona Heribana.
Šamorín, 20. apríla 2009, Sr. Helena Gábrišová FMA

Za profesorom Jozefom Heribanom
Profesor Jozef Heriban prežil dlhý a neobyčajne bohatý život v službe Božieho kráľovstva. Jeho život možno stručne charakterizovať niekoľkými ťažiskovými oblasťami: osudy prenasledovaného pre vieru, saleziánska spiritualita, kňazstvo, misie a biblické vedy.
Jeho život sa začal rozvíjať v ovzduší saleziánskych ideálov. Keď sa do jeho životného rozletu pokúšala vstúpiť komunistická moc, Jozef Heriban sa jej nepoddal, ale rozhodol sa emigrovať do slobodného sveta v Taliansku. Tam potom dôkladne rozvinul talenty, ktoré mu v bohatej miere nadelil Pán. Slovenskému národu robil pritom vždy veľkú česť: stal sa misionárom a profesorom biblických vied najskôr na japonských univerzitách v Tokiu a Osake a potom v 70-90-tych rokoch na saleziánskej univerzite v Ríme.
Z biblických vied sa venoval najskôr úvodom do Starého aj Nového zákona a postupne sa špecializoval na novozákonné Pavlove listy, z ktorých zvlášť vynikal v exegéze Listu Filipanom a katolíckych listov. Bol taktiež vynikajúcim znalcom biblickej gréčtiny.
Bol to múdry a nadovšetko skromný pedagóg, obľúbený u všetkých svojich študentov a kolegov na univerzitných pracoviskách. Na slovenský národ – napriek tomu, že musel zo Slovenska emigrovať – nezatrpkol, ale pripravil mu jedinečný dar, ktorý odráža jeho húževnatosť a neobyčajnú šírku jeho vedeckého záujmu: je to Príručný lexikón biblických vied, ktorý bol vydaný v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v roku 1992. Ide o vyše 1300 strán rozličných introdukcií, výkladových hesiel, prehľadov biblickej exegézy, hermeneutiky a biblickej teológie, biblickej archeológie a geografie, množstvo rozličných biblických príloh a registrov. Tento lexikón je a ešte dlho zostane duchovným a vedeckým klenotom, na ktorý slovenský národ môže byť právom hrdý, pretože na takéto dielo je potrebná celoživotná a cieľavedomá námaha a sústredenosť, čo dokáže len málokto na svete. Tento lexikón sa okamžite stal – obrazne vyjadrené – „breviárom“ biblických vedcov a všetkých, ktorí sa chcú niečo podrobnejšie dozvedieť o jednotlivých otázkach Svätého písma. Táto publikácia znamenala prvý mohutný impulz k akcelerácii v biblických vedách na Slovensku. Keď toto dielo, teraz už rozšírené na takmer 1500 strán, vyšlo v roku 2005 (na 50. výročie kňazskej vysviacky prof. Jozefa Heribana), prof. J.-N. Aletti, SJ z Pápežského biblického inštitútu o tomto diele napísal, že tento lexikón je nielen manuálom, ale univerzálnym biblickým kompendiom, v ktorom čitateľ nájde všetko... Postupom rokov tento slovník rástol a včleňoval do seba nové exegetické disciplíny, pričom o jeho najnovšej verzii možno tvrdiť, že dielo dosahuje dokonalosť... Takéto svedectvo vydal práci profesora Heribana jeden z najznámejších biblických vedcov sveta. Patrilo by sa písať ešte o jeho úvodoch k jednotlivým knihám Svätého písma, aj o ďalších dielach, ktoré napísal. Taktiež o duchovných cvičeniach, ktoré mnohokrát dával rehoľným sestrám i kňazom či biskupom. O tom však neskôr.
Ešte jeden detail: Keď v júni 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. vyhlásil svätopavlovské jubileum, pán profesor Jozef Heriban nás prekvapil na biblickom diele vo Svite ponukou publikovať jeho najnovšiu prácu, ktorej dal názov Pastoračný testament apoštola Pavla. Boli sme tým veľmi poctení a s radosťou sme v roku 2008 publikovali tento Pavlov pastoračný testament, ako prof. J. Heriban nazval Pavlovu rozlúčkovú reč zo Sk 20,18-36. Keď prof. Heriban komentoval záverečné verše spomenutého diela, vyjadril to slovami: „Nech Boh vleje do ich sŕdc potrebnú trpezlivosť v skúškach a pokornú dobrotu, aká sa svedčí na Božích služobníkov. Nech im vnuká absolútnu nezištnosť vo vykonávaní svojej pastierskej služby a odpútanie sa od všetkých pozemských dobier. Predovšetkým nech ich naplní činorodou láskou, ktorá je schopná obetovať i seba samého pre dobro tých, čo sú v núdzi“. Takto vyjadril Jozef Heriban Pavlov, ba aj svoj pastoračný testament...
Salezián Jozef Heriban sa teraz po dlhých rokoch svojej životnej misie vracia do svojej vlasti, aby spočinul v rodnej zemi. Vznešený a múdry, pritom nadovšetko pokorný a dobrotivý a voči každému láskavý. Taký bol drahý pán profesor Jozef Heriban, ktorému vďačíme na Slovensku za mnoho dobra. Nech mu je Pán hojnou odmenou.
Prof. Anton Tyrol, riaditeľ Katolíckeho biblického diela, Svit

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk