História SDB

História saleziánskeho diela

Naše dejiny sa začínajú v polovici devätnásteho storočia. Európa je pod silným vplyvom osvietenstva a modernizmu, ktorý v mene oslobodenia človeka bojuje proti Katolíckej cirkvi a jej inštitúciám. Aj v Taliansku sa rušia kláštory a semináre, biskupi žijú vo vyhnanstve. A práve v tejto dobe radí liberálny minister a ateista Urbano Ratazzi donovi Boscovi: „Rozmýšľali ste o tom, čo bude s vaším dielom, keď vás nebude? Mali by ste založiť nejakú rehoľu, ktorá by pevnejšie pripútala k vám vašich pomocníkov a ktorá by bola zárukou pokračovania aj v budúcnosti.“ „A to mi radíte vy, pán minister?“ úprimne sa čudoval don Bosco. „Prečo nie? Ak vaši nasledovníci budú občanmi so všetkými právami a povinnosťami, myslím, že vzhľadom na dôležitosť vášho sociálneho diela nebude zo strany štátu nijaká ťažkosť.“ 

A tak sa don Bosco začne seriózne zaoberať plánom združenia kňazov i laikov, ktorí by pokračovali v jeho apoštolskej a sociálnej práci pre dobro mladých v reholi, ktorá by spĺňala požiadavky cirkevného práva i svetskej moci.

Saleziánska rehoľa má byť modernou kongregáciou „mužov s vyhrnutými rukávmi“ bez špeciálneho rúcha a bez prílišnej cirkevnej terminológie. Nie kláštor, ale dom, nie gvardián, superior alebo opát, ale direktor domu. Spolubratia saleziáni – salezián kňaz i salezián koadjútor (laik) žijú pred štátom ako občania, ktorí svoj čas a sily venujú apoštolskej a sociálnej činnosti v prospech mládeže. Pred Cirkvou sú saleziáni osobami zasvätenými Bohu.

Saleziánske zasvätenie zahŕňa tri skutočnosti: 

• poslanie,
• komunita,
• rehoľné sľuby.

• Poslanie. Spočíva v prijatí projektu dona Bosca, vyjadreného slovami: „Sľúbil som Bohu, že zo všetkých svojich síl budem pracovať pre dobro chudobnej a ohrozenej mládeže.“

Štyri hlavné smery poslania:
– prednostne sa venovať dospievajúcej mužskej mládeži, najmä chudobnej,
– pastorácia duchovných povolaní,
– práca medzi ľudovými vrstvami,
– evanjelizácia národov, ktoré ešte nepoznajú Krista.


• Komunita. Salezián uskutočňuje tento projekt spolu s ďalšími spolubratmi, s ktorými vytvára živé spoločenstvo osôb v miestnej, provinciálnej i svetovej komunite. Saleziáni žijú v komunitách, nie sú teda osamelými priekopníkmi. Ich charakteristikou má byť rodinný duch a hlboké ľudské i kresťanské spoločenstvo. 


• Rehoľné sľuby. Záujemcovia o saleziánske zasvätené povolanie absolvujú formačný proces, v ktorom majú príležitosť overiť si, či na takýto štýl života majú primerané schopnosti. Po primeranej príprave potom skladajú tri rehoľné sľuby: sľub chudoby, ktorým sa zriekajú práva disponovať s akoukoľvek vecou bez súhlasu predstaveného a cvičiť sa v živote odpútanom od majetkov a hmotných dobier; sľub čistoty, ktorým sa zriekajú manželstva a citových vzťahov, aby ich srdce mohlo patriť Bohu a v ňom všetkým tým, ku ktorým ich pošle; sľub poslušnosti, ktorým sa zaväzujú poslúchať svojich predstavených a podriaďovať svoju vôľu Božej vôli, ktorú im tlmočí predstavený a komunita. 
Rehoľné sľuby i spoločný život sú v službe poslaniu. Majú pomáhať účinnejšie slúžiť mladým a vytvárať priestor pre oprávnené požiadavky ľudského a kresťanského rastu. 

Trvalo približne dvadsať rokov, kým sa zrodili Stanovy tejto spoločnosti a kým Svätá stolica v roku 1874 ich definitívnym schválením potvrdila novú spoločnosť ako rehoľu pápežského práva, teda vyňatú spod právomoci miestnych ordinárov. 
V súčasnosti viac ako šestnásťtisíc saleziánov – rehoľníkov pracuje takmer vo všetkých krajinách sveta. Organizačne tvoria 96 provincií, ktorú sú združené do 8 regiónov. 
Ústredie Saleziánov dona Bosca je v Ríme. Najvyšším predstaveným je rímsky pápež. Generálnym predstaveným Saleziánov dona Bosca je od roku 2002 deviaty nástupca dona Bosca – Mexičan don Pascual Chávez Villanueva. 

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk